StoryEditor

EÚ: vzduch bude zdravší, ale postupne

28.09.2005, 00:00

Európska komisia zreteľne zoslabila plány na ozdravenie ovzdušia do roku 2020. Rozhodnutím z druhej polovice mesiaca tak reagovala na masívnu kritiku z radov podnikateľských kruhov, najmä z priemyslu, poľnohospodárstva a dopravy. Náklady nevyhnutné na zníženie množstva škodlivých látok vo vzduchu po tejto úprave klesnú z predpokladaných 11,6 miliardy eur ročne na 7,1.
Komisia vyšla v ústrety aj veľkým mestám, s ktorými viedla spor o prípustnom množstve jemných prachových častíc. Príslušné normy platia od začiatku tohto roka. Najnovšie je už ochotná tolerovať i výnimky, v závislosti od konkrétnych prípadov. Proti prísnej smernici EÚ protestovali najmä nemecké, holandské a talianske mestá. Komisár pre otázky životného prostredia Stavros Dimas oznámil, že k ďalšiemu sprísneniu dôjde od roku 2010, keď komisia chce kontrolovať aj objem častíc väčších ako 2,5 mikrometra (0,0025 milimetra). Tie totiž odborníci považujú zo zdravotného hľadiska za mimoriadne škodlivé a do roku 2010 by sa ich obsah vo vzduchu mal znížiť o dvadsať percent. Smernica platná v súčasnosti predpisuje kontrolu častíc väčších ako 10 mikrometrov. So zmiernením normy musia súhlasiť ešte členské štáty EÚ a Európsky parlament.
Dimas povedal, že napriek istému zmäkčeniu je nová európska stratégia pokiaľ ide o čistotu ovzdušia najpokrokovejšia aj v celosvetovom meradle. Vyjadril pocit uspokojenia nad tým, že s ňou napokon súhlasili aj ďalší kolegovia, ktorí ju najprv celkovo odmietali ako prvok, ktorý zhorší konkurenčnú schopnosť európskeho hospodárstva. Pritom z celospoločenského hľadiska bude úžitok z novej smernice až šesťnásobne väčší, ako náklady na ňu. Podľa komisie počet úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia v roku 2020 klesne na 230-tisíc z dnešných 370-tisíc.
Okrem jemného prachu sa komisia snaží aj o redukciu nebezpečenstva, vyplývajúceho zo stenčenia ozónovej vrstvy. V tomto smere sa má však zaťaženie znížiť len o 80 percent, v porovnaní s pôvodne predpokladanými 60 percentami. Komisia teraz zvýšila prípustnú hranicu aj pri niektorých ďalších škodlivých látkach, ako sú napr. dusík, kysličník uhoľnatý alebo čpavkové plyny. Čpavkové plyny vznikajú najmä vtedy, ak poľnohospodári ako hnojivo používajú močovku. Poľnohospodárske zväzy preto bojovali proti zamýšľanej prísnej smernici s osobitnou horlivosťou.
V snahe o zlepšenie kvality ovzdušia komisia stanoví napríklad aj maximálne prípustné hodnoty vylučovaných plynov pre menšie elektrárne s výkonom do 50 MW. Inou súčasťou stratégie je povinnosť automobilových výrobcov, aby do nových vozidiel montovali aj filtre na pohlcovanie škodlivín.
V boji proti jemnému prachu komisia prenechá mestám väčšiu flexibilitu. Nariadenie, ktoré platí od začiatku roka, im dovoľuje, aby hraničnú hodnotu 50 mikrogramov prachu na jeden štvorcový meter prekročili 35-krát do roka. Mnohé sídelné celky túto hodnotu prekračujú celé mesiace. Hraničné množstvá sa budú preto v budúcnosti odlišovať, v závislosti od prírodných podmienok. A prach z prirodzených zdrojov, ako napríklad z púští či morskej soli, sa už do prípustného množstva nebude zaraďovať vôbec. Nemecký minister životného prostredia Jörgen Trittin zmäkčenie kritizoval. Varuje pred nebezpečenstvom, aby komunálnym správam pri porušovaní noriem čistoty vzduchu neposlúžilo ako nevyplnený šek. (hn/gaf)

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/europa, menuAlias = europa, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
26. november 2022 04:00