Chýba niekoľko dní do uzavretia precedúr pre inštitucionálne zavŕšenie procesu rozšírenia Európskej únie o desať nových členov. Slovinsko a Malta už majú za sebou úspešné referendá, zajtra pôjdu k volebným urnám voliči v Maďarsku. O týždeň sa v Aténach uskutoční slávnostný akt podpisu prístupových zmlúv kandidátskych krajín. Usilovne sa pracuje na texte Zmluvy (o) Európskej únii. Na minulotýždňovom zasadnutí Európskeho Konventu pribudli ďalšie pripomienky a doplňujúce návrhy - ich konečný počet sa blíži k číslu 1900. Všetko vyzerá navonok ako dobre rozbehnutý proces s jasným a predvídateľným koncom. Pozitívne a v prospech kandidátskych krajín vyznel zatiaľ aj posledný spor medzi Komisiou EÚ a Parlamentom o tú časť prístupovej zmluvy kde sa stanovila výška príspevku pre kadidátske krajiny. Parlament má totiž v otázke rozpočtu únie spolurozhodovacie kompetencie a sem rozhodne patrí tiež aj suma príspevkov EÚ pre nových členov únie. Ak sa nezaručia tieto práva Parlamentu, nebudem hlasovať za rozšírenie - vyhlásil ešte minulý týždeň britský člen Parlamentu Terry Wynn, ktorý je zároveň predsedom jeho rozpočtového výboru. Ako dodal - Parlament ako celok asi neodmietne rozšírenie, ale ak sa tento spor nevyrieši do konca týždňa, vzťahy medzi európskymi inštitúciami sa veľmi vyostria. Viacerí analytici v tejto súvislosti poukazujú na nebezpečenstvo, že sa na pôde európskych inštitúcií začína rozohrávať spor, ktorého skutočným pozadím je vojna proti Iraku a vojnou rozdelená Európa. Podľa niektorých odborníkov sa práve kvôli vojne v Iraku môže ešte veľmi skomplikovať aj proces rozšírenia únie. Irak totiž môže byť katalyzátorom sporov v Európe a v únii a to práve v čase keď sa dostala na križovatku svojho ďalšieho vývoja. Bolo by nešťastím pre celú Európu, keby rozbuškou nádejného procesu budovania novej Európy sa mal stať Irak a USA. Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox otvoril jasne celú šírku procesov, ktoré USA začali vojnou v Iraku v rámci OSN a globálnych medzinárodných vzťahov i Európy a USA osobitne. Je to podľa neho facka Európe i OSN. Európa by sa mala čo najskôr spamätať z tohto poníženia a zastaviť procesie politikov do Bieleho domu, kde sa správajú nedôstojne a ponižujúco.
Pokiaľ ide o peniaze pre kandidátske krajiny všetko nasvedčuje tomu, že sa tento spor medzi Radou - Komisiou a Parlamentom vyvíja nečakane v ich prospech. (Pravda ak sa neukáže, do akej miery sa to spätne prejaví aj na výške platieb nových členov do rozpočtu únie). V Parlamente totiž odzneli viaceré návrhy, vrátane návrhu aby sa príspevok zvýšil až o 600 miliónov eur oproti už schválenej a prerozdelenej sume. Pri všetkej ústretovosti a kladoch, ktoré sprevádzajú tento proces, viacerí vysokí predstavitelia členských krajín sa netaja aj obavami, či sa rozšírenie aj naozaj úspešne skončí. Bývalý holandský premiér Wim Kok bol jedným z tých ktorí vzvali k triezvosti po vypočutí Správy o stave rozšírenia, ktorú predložili predseda Komisie Romano Prodi a Komisár pre rozšírenie Gunther Verheugen. Zrejme pod dojmom nálad aké sa šíria v Európskom parlamente v súvislosti s vojnou v Iraku a postojom niektorých kandidátskych krajín k USA, nie je vylúčené, že ratifikačný proces rozšírenia môže mať ešte podľa Koka dramatický priebeh. Ako poznamenal - akékoľvek odmietnutie zo strany ktoréhokoľvek členského štátu bude ale neúspechom celej Európy s následkami tak pre úniu, ako aj pre kandidátske krajiny. Na adresu Európskeho parlamentu adresoval priamo aj upozornenie, že "...zle zmanažovaný proces rozšírenia bude tým najhorším čo sa nám môže stať ". Za kľúčové považuje predovšetkým aby sa využila šanca rozšírenia na reformy v EÚ tak, aby sa Európa stala bezpečnejšia a silnejšia v záujme jej občanov i celého sveta. Musí sa preto zlepšiť proces rozhodovania v záujme skutočne európskej politiky rozšírenej Európy. Za nevyhnutné považuje aby sa dal do pohybu rast ekonomiky, zabezpečujúcej zamestnanosť tejto novej Európy. K nim pridáva efektívnu bezpečnosť a justíciu, dobrú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a dobré susedské vzťahy.
StoryEditor