Od Busha ruže nečakajme

Táto otázka je však skôr výzvou pre Slovákov na oboch stranách Atlantiku. Prebdené hodiny v nočných vlakoch z druhého konca republiky, prácne zbieranie výpisov o vlastníctve nehnuteľností z katastra, doklady o stave bankových kônt, potvrdenia od zamestnávateľov, ale najmä obyčajné ľudské poníženie a neistota. "Kedy nám zrušíte vízovú povinnosť je najčastejšia otázka, ktorú tu počúvame," povedala v rozhovore pre FORMÁT hovorkyňa washingtonskej ústredne Konzulárneho oddelenia amerického ministerstva zahraničných vecí Kelly Shannonová. "A nielen zo strany vlád strednej a východnej Európy."

Najprv Kongres. Ministerstvo je však podľa Shannonovej nesprávnym adresátom. "Iniciatíva musí výjsť z amerického Kongresu," vysvetľuje. Krajina, ktorá chce od Washingtonu získať bezvízový styk, si musí najprv nájsť vplyvného sponzora v Kongrese, "ktorý predloží legislatívny návrh na zmenu príslušného zákona". Ten, kto zrušenie vízovej povinnosti žiada, však v každom prípade "musí splniť isté zákonom predpísané kritériá. Inak sa (Kongres) návrhom nebude vôbec zaoberať".
Prísne americké kritériá na získanie bezvízového styku momentálne spĺňa jediná z mladých európskych demokracií - Slovinsko. Všetky ostatné však považujú súčasný stav za neúnosný a pokúšajú sa bariéru prelomiť politickými prostriedkami.
V čase globálnej vojny proti terorizmu však stojí pred všetkými žiadateľmi o odpustenie americkej vízovej povinnosti vo Washingtone ešte jeden tvrdý oriešok: novozriadené ministerstvo národnej bezpečnosti, ktorého odporúčanie bude mať rozhodujúce slovo pri schvaľovaní legislatívy v Kongrese. A to sa na celú vec pozerá striktne policajnými očami. Žiadne politické kritériá ho nezaujímajú.

Spoločnými silami. Zatiaľ čo problém s masami ilegálnych prisťahovalcov z Latinskej Ameriky priťahuje americké médiá ako magnet, desaťtisíce ilegálne žijúcich Poliakov, Slovákov či Litovcov sa v hustej spleti uličiek amerických veľkomiest stratia bez toho, aby na seba upútali zvýšenú pozornosť. Aj napriek tomu bude hraničný režim jedným z nejhorúcejších zemiakov druhého volebného obdobia Georga W. Busha.
"Neexistuje žiadna vízová politika, ktorá by bola uplatňovaná voči jednotlivcom alebo konkrétnym krajinám," tvrdí hovorkyňa Konzulárneho oddelenia amerického ministerstva zahraničných vecí Kelly Shannonová. "Americké (vízové a imigračné) zákony sú len jedny a platia rovnako voči všetkým na celom svete."
Podľa diplomatických kanálov americkí veľvyslanci v krajinách strednej Európy jednoznačne podporujú zrušenie víz. Súčasne s tým sa objavujú prvé náznaky možnej koordinácie iniciatív krajín Visegradskej štvorky (V4) a pobaltských štátov, ktoré sa spoločnými silami pokúšajú prelomiť odpor vo Washingtone.

Slovensko bez problémov. Slovensko pritom nemá väčšie "technické problémy" v rámci vízového režimu ako susedné Poľsko. Pod týmto termínom sa skrýva najmä podieľ odmietnutých žiadostí o turistické vízum. "Nezverejňujeme mieru odmietnutých víz, pretože sa mení v závislosti od viacerých faktorov, akou je napríklad kategória víz," odpovedala na žiadosť FORMÁTU o štatistické údaje konzulárneho úradu amerického veľvyslanectva tlačová atašé ambasády Barbara Zigliová. Podľa nej však drvivá väčšina slovenských žiadateľov víza dostane.
Podľa našich informácií sa podieľ odmietnutých slovenských žiadostí pohybuje od dvoch do troch percent, teda sú v predpísanej norme (viď rámček). Naproti tomu Poliaci údajne prekračujú túto hranicu výrazne - podľa poľskej tlače americkí konzulárni úradníci v súčasnosti zamietajú približne každú tretiu žiadosť Poliakov o turistické vízum.
"Najbežnejším dôvodom odmietnutia víz je, že tieto osoby nie sú schopné presvedčiť konzulárneho pracovníka, že ich pobyt v Spojených štátoch bude iba dočasný, alebo že nebudú počas svojho dočasného pobytu pracovať nelegálne," vysvetlila pre FORMÁT Zigliová.

Politická vôľa. Pri dostatku dobrej politickej vôle by USA mohli vytvoriť precedens a po vstupe nových členských krajín Európskej únie do Schengenského priestoru by mohli posudzovať celú kontinentálnu časť únie ako jeden celok - čím by splnila prísne americké kritériá na počet zamietnutých žiadostí.
Grécko je momentálne jediná krajina, ktorá je súčasťou Schengenu, ale súčasne nemá bezvízový styk s USA. V roku 1999 bolo spolu s Portugalskom a Uruguajom v balíku troch krajín, ktoré našli dostatočnú podporu v Kongrese, počas schvaľovacieho procesu však bolo z textu zákona vyčiarknuté pre nesplnenie kritéria počtu zamietnutých žiadostí. Podľa diplomatických kruhov vo Washingtone sa však Grécko momentálne odmieta pridať k akejkoľvek spoločnej vízovej iniciatíve stredoeurópskych krajín.
"Sú štáty, ktoré sa snažia roky o zrušenie vízovej povinnosti," povedal pre FORMÁT odborník na americkú politiku, poľský politológ Zbigniew Lewicki z Centra amerických štúdií Varšavskej univerzity. Okrem Grécka, ktoré je tiež dlhoročným atlantickým spojencom USA, má vízový režim napríklad aj Izrael. "Ak by neexistovali víza, Američania by stratili kontrolu nad svojim územím," tvrdí Lewicki.

Signál skutočného spojenectva. "Prečo sa sťažujete mne, že vaši príbuzní doma na Slovensku majú problémy s americkými vízami. Adresujte svoje sťažnosti svojim kongresmanom a senátorom," snaží sa slovenský veľvyslanec Rastislav Káčer usmerňovať hnev amerických krajanov počas vzájomných stretnutí. Dodáva, že otázka víz má dlhodobú prioritu v jeho veľvyslaneckej agende. "Pokiaľ však vaši volení zástupcovia v Kongrese nabudú cítiť tlak od svojich voličov, tak akékoľvek iniciatívy zo slovenskej strany nikdy nedosiahnu plný efekt."
Poľská cesta vyvíjania politického tlaku vo Washingtone je pre Slovensko v mnohých aspektoch poučná. Dva týždne pred Bushovou návštevou Bratislavy sa v americkom Kongrese konal česko-slovenský okrúhly stôl, ktorého cieľom bolo dostať otázku víz do povedomia amerických zákonodarcov. Jeho spoluorganizátormi bola slovenská krajanská organizácia Friends of Slovakia s partnerskou organizáciou českých krajanov. Za slovenskú stranu na ňom vystúpil riaditeľ stredoeurópskej pobočky German Marshall Fund Pavol Demeš a veľvyslanec Rastislav Káčer.
Slovenský veľvyslanec sa však súčasne netají ani tým, že momentálny postoj Washingtonu nie je voči spojeneckým krajinám z novej Európy najšťastnejší.
Rušenie vízových režimov s ktoroukoľvek krajinou je po 11. septembri 2001 ťažké presadiť aj pre prezidenta. V americkom Kogrese nie je podľa všetkého väčšinová vôľa pre takýto krok, a nielen vo vzťahu k Slovensku. Skôr badať opačnú tendenciu.
"Otázka víz by nemala byť len technickou záležitosťou, ale aj istým politickým signálom skutočného spojenectva," tvrdí ambasádor Káčer, podľa ktorého Slováci oprávnene vnímajú otázku víz ako ponižujúcu. "Neodráža vyrované partnerstvo, skutočnú dôveru, ktorú (vo Washingtone) máme."
Zatiaľ je to však len náš problém. Americká strana ho nevníma. Ak Slováci na oboch stranách Atlantiku nedajú o sebe vedieť, situácia sa nikdy nezmení.
V každom prípade sa nedá od historickej prvej cesty amerického prezidenta do Bratislavy očakávať, že sa vo vízovom režime pre slovenských občanov niečo zmení. Američanom sa slovenská politika síce páči, čo dávajú tiež najavo, ale ruže v podobe zrušenia víz od nich nečakajme.