Slovenské pivovarníctvo do augusta 2003 zaznamenávalo len samé ekonomické úspechy, spojené aj s rastúcou spotrebou piva. Potom ministerstvo financií opäť "zdvihlo" spotrebnú daň, zvýšila sa cena piva a - znížila sa spotreba a jej prepad pokračuje.
Problémy sú pravdepodobne oveľa hlbšie a nevyplývajú iba z necitlivo stanovenej spotrebnej dane, ktorá vysoko prevyšuje sumu, ktorú Slovensku stanovuje legislatíva Európskej únie. Pivo "obnažilo" základné relácie: nízku priemernú mzdu a slabú kúpyschopnosť obyvateľstva. Významnej vrstve domácich spotrebiteľov je totiž drahé naše, v Európe najlacnejšie pivo.
Korene problému. Pivovarníci teda vidia problém v spotrebnej dani.
Prvý raz sa zvyšovala 1. januára 2003 v rámci predpísanej harmonizácie daní s Európskou úniou. Základná sadzba sa stanovila na 30 Sk na stupeň Plato a hektoliter. Znížená sadzba, ktorá sa uplatňuje pri malých pivovaroch s ročnou výrobou do 200 tisíc hektolitrov, bola začiatkom roka 23 Sk. Napriek tomuto zvýšeniu sa ukazoval rok 2003 v spotrebe ako rekordný. Spotreba bola do júla najvyššia v histórii Slovenska a o jedno percento dokonca prevyšovala dovtedy najlepší rok 2002.
Nečakaný zvrat prišiel po 1. auguste 2003, keď vláda po druhý raz v roku zvýšila spotrebnú daň z 30 na 50 Sk a zníženú sadzbu z 23 na 37 Sk. To znamená, že pri "desiatke" zaplatí výrobca 500 Sk za hektoliter a pri "dvanástke" 600 korún. Minimálna sadzba únie pritom stanovuje 0,748 eur na stupeň Plato a hektoliter (pri súčasnom kurze nedosahuje táto suma ani 29 Sk) a znížená sadzba môže byť až o polovicu nižšia.
Ministerstvo financií vidí problém poklesu spotreby piva v chladnejšom počasí, v nezvládnutí marketingu v pivovaroch a v poklese spotreby piva aj v okolitých krajinách.
Nižšia daň nezaručuje lacnejšie pivo. Pivovarníci však stále vidia riešenie predovšetkým v znížení spotrebnej dane. Podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka zníženie spotrebnej dane negarantuje súčasne aj zníženie ceny, a preto takéto opatrenie nemusí znamenať pozitívny efekt pre spotrebiteľov, ale na druhej strane vytvára väčší priestor pre predajcov a výrobcov. Takéto opatrenie sa navyše s určitosťou premietne v nižšom daňovom výnose.
Na Slovensku sa napríklad 1. 1. 2003 znížila spotrebná daň z dvanásťstupňového piva a napriek tomu predajcovia cenu zvýšili. Na konkurencieschopnosť a atraktivitu podnikateľského prostredia vplývajú priame dane. Úlohou štátu, podľa Papanka, nie je maximalizovať spotrebu piva na Slovensku (náklady na zdravotníctvo, ale aj iné, ktoré súvisia s kriminalitou a spoločenskými škodami súvisiacimi so spotrebou alkoholu). Očakávanie poklesu spotreby sa premietlo aj do rozpočtu prostredníctvom výnosu spotrebnej dane z piva. Tento jav je krátkodobý, pretože ekonomický vývoj vytvára podmienky pre dlhodobý rast reálnej spotreby a teda aj spotreby piva. Problém zníženia spotreby piva nie je lokálny, spotreba klesla aj v ďalších krajinách.
Polemika s ministerstvom financií. S názormi rezortu financií polemizuje aj manažérka firemnej komunikácie spoločnosti Šariš, a.s., Drahomíra Jančovičová, podľa ktorej vyššie spotrebné dane poškodili slovenské pivovarníctvo, v rámci potravinárskeho priemyslu najviac investujúce do modernizácie a rozvoja. Súčasná situácia však znamená obmedzenie, až zastavenie nevyhnutných investícií a problémy s mnohými subdodávateľmi. Východisko z tejto situácie vidí práve v znížení spotrebnej dane.
"Pivovar Šariš vlastní medzinárodná pivovarnícka spoločnosť SABMiller, pôsobiaca v 40 krajinách sveta. Taký výrazný prepad spotreby piva ako v SR, nezaznamenala spoločnosť SABMiller nikde inde na svetových trhoch," hovorí Jančovičová. Riaditeľ marketingu spoločnosti TOPVAR, a.s., Jozef Nemec je presvedčený, že pokles predaja nesúvisí iba so zníženou spotrebou, ale aj s nákupmi piva v zahraničí. Koľko áut zo Slovenska sa vracia denne z Čiech doplna natankovaných a naložených potravinami a pivom? Naša ekonomika takto stráca oveľa viac, ako získa navýšením spotrebnej dane. V susednej ČR je napríklad spotrebná daň na dvanástku 350 Sk, v Nemecku 375 Sk a na Slovensku 600 Sk. Pivo je u nás v priemere o 3 Sk drahšie ako v susednej ČR.
"Ak bude pokles spotreby piva naďalej pokračovať, neohrozí to iba pivárov, ale aj výrobcov sladovníckeho jačmeňa, fliaš a etikiet. Stále očakávame, že vláda prehodnotí výšku daní na pivo a upraví ich v súlade s kúpyschopnosťou obyvateľstva a v súlade s daňami v okolitých krajinách," dodáva Nemec.
Citát:
"Pivovary v rekordnom roku 2002 odviedli do štátneho rozpočtu na spotrebných daniach 1, 3 miliardy Sk, o rok to už bolo 1,5 a pre vlaňajší ministerstvo financií naplánovalo 2, 4 miliárd Sk. Aká bude skutočnosť? "
Situácia v číslach. Pred rokom 1989 bola výrobná kapacita slovenských pivovarov asi 6,5 mil. hektolitrov. Podľa Romana Šustáka, výkonného riaditeľa Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, sa po revolúcii začal ozdravný proces: niektoré pivovary podstúpili rekonštrukciu, alebo zanikli. Kto sa nedokázal prispôsobiť modernej výrobe a dosiahnuť stanovené štandardy kvality, musel nevyhnutne zaniknúť. Zanikli pivovary v Košiciach, Michalovciach a v Ilave. "V tom čase to bol napriek poklesu výrobných kapacít približne o jeden milión hektolitrov normálny vývoj. Zabezpečil na trhu lepšie podmienky pre pivovary, ktoré dokázali do modernizácie investovať", dodáva Šusták.
Na Slovensku sa v posledných rokoch investovalo do pivovarníctva viac ako 6 miliárd korún, výroba sa každoročne zvyšovala až na rekordných 4,85 mil. hektolitrov v roku 2002. Známy zlom nastal v nasledujúcom roku, po zvýšení spotrebných daní, a výroba sa "priblížila" k hranici 4 miliónov hektolitrov. Kým koncom roka 2 003 klesla spotreba o 15 %, a v minulom o ďalších 6 %. Pivovary v Nitre a Martine (už v majetku spoločnosti Heineken, a. s., zanikli pre ekonomické dôvody, pivovar v Trnave (majiteľ Stein, a.s.,) rovnako tak a tamojšie značky piva sa vyrábajú v Bratislave. Je teda zjavné, že pivovary, res. ich majitelia a manažmenty uprednostňujú ekonomické hľadiská efektívnosti, aby boli konkurenčnejšie.
Pivovarníci zalobovali? Poslanci pôdohospodárskeho výboru NR SR pripravili novelu zákona o spotrebnej dani z piva, ktorú predložili v októbri minulého roka do parlamentu, aby sa zastavil pokles predaja piva. Napriek počiatočnému optimizmu pivovarníkov, poslanci vládnej koalície nakoniec návrh nepodporili. V novembri rokovali so zástupcami vládnej koalície, vrátane ministra financií Ivana Mikloša. Rokovania uviazli na mŕtvom bode, pretože vládna koalícia aj naďalej nepripúšťa znižovanie spotrebných daní a od pivovarníkov žiada iné alternatívy, ktoré môžu viesť k stabilizácii ich výrobného sektora. Ťažko predvídať, aké okolnosti musia nastať a kedy, aby obe strany našli spoločnú reč.
Reakcia spotrebiteľa. Postupným zdražovaním piva sa výrazne zmenilo správanie spotrebiteľa. Čoraz viac konzumentov začalo uprednostňovať pivá s nižšou stupňovitosťou. Konzumácia piva má pritom svoje tradície, ktoré sa menia iba veľmi pomaly, alebo sa nemenia vôbec. Slovensko znova dokázalo, že u nás je možné naozaj všetko. Dokonca aj obrátiť vieru starého štamgasta. Na Slovensku v minulosti výrazne prevládal ležiak, pivo dvanástka, ktorej sa vypilo viac ako 75 % z produkcie piva. V súčasnosti je to iba niečo vyše 25% a domáci pivný trh ovládla desiatka. Vo svete nepoznáme také výrazne zmeny spotrebiteľského správania. Na Slovensku bola podmienená výlučne cenou. Pri pokračovaní terajšieho trendu nie je vylúčené, že prejdeme aj na osmičku...
Pálenku možno páliť doma, i víno vyrobiť, ale kto si dnes varí doma pivo? Čierny trh prakticky nejestvuje, pivovarníctvo i obchod s pivom sú transparentné, zdanený je každý vyrobený liter.