Bez štatistík sa totiž nedá hovoriť o transparentnej a na informáciách založenej politike, inými slovami, bez štatistík (a ich ekonometrickej analýzy) nikto nevie, na čo sa verejné peniaze míňajú, prečo, a čo sa za ne dosiahlo.
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v novembri 2007, že Česko porušilo zákaz diskriminácie a práva na vzdelanie tým, že posielalo rómske deti do zvláštnych škôl, a dal za pravdu žalobe podanej 18 rómskymi rodinami. Pritom nebolo podstatné, že zvláštne školy boli medzičasom formálne premenované na špeciálne, a že štátu nebol dokázaný zlý úmysel; súd rozhodol na základe zlého dopadu a zaviazal vládu, aby české zákony neboli uplatňované diskriminačným spôsobom.
Medzi opatreniami, ktoré Česká republika prijala, bol v prvom rade zber etnických údajov, ktoré mali umožniť "identifikovať formy a spôsoby diskriminácie rómskych detí, žiakov a žiačok, a následne formulovať efektívne opatrenia zamerané na tieto problematické body... Výsledky šetrenia budú ďalej priebežne využívane pri formulácii integračnej a vyrovnávacej vzdelávacej politiky smerom k rómskym žiačkam a žiakom, ktorí vykazujú špeciálne vzdelávacie potreby." Zber údajov je v súlade s medzinárodnými odporúčaniami aj českou legislatívou.
Zber údajov na školách sa začal v apríli 2009: "Pre potreby tohto šetrenia bude za rómske dieťa, žiaka či žiačku považovaná osoba, ktorá sa za Róma sama považuje, bez ohľadu na to, či sa k tejto príslušnosti za všetkých okolností (napr. pri sčítaní ľudu) hlásila, alebo je za Róma považovaná významnou časťou svojho okolia na základe skutočných alebo domnelých (antropologických, kultúrnych alebo sociálnych) identifikátorov." Rómske deti mali identifikovať triedni učitelia na základe znalosti triedy a "posúdenia etnickej príslušnosti podľa všeobecne známych kritérií".
Štatistík sa netreba báť, sú významnou súčasťou verejnej politiky. Desaťročia, storočia, tisícročia.