Deficit štátneho rozpočtu dvoch najväčších ekonomík eurozóny Nemecka a Francúzska prekročí v budúcom roku hranicu 3 percent tretíkrát po sebe. Porušia tak Európsky pakt rastu a stability určený na ochranu spoločnej meny. Teoreticky by tak mali byť na tieto dve krajiny zo strany Európskej komisie uvalené vysoké pokuty. Aj napriek naliehaniu niektorých štátov ako Holandsko či Rakúsko sa tak neudeje. Komisia rozhodla dať obom krajinám ďalší rok, aby dostali svoje verejné financie pod kontrolu.
Vďaka dosiahnutému kompromisu sa Francúzsko vyhne možnej pokute, ale bude musieť obmedziť plánované výdavky o 0,4 percenta HDP v roku 2004. Uvoľnenie prišlo v čase, keď nové predpovede ukázali, že francúzske verejné financie sú na tom horšie, ako sa predpokladalo. Komisár Európskej komisie pre menové a ekonomické otázky Pedro Solbes teraz predpovedá deficit francúzskeho rozpočtu na 4,2 percenta HDP na tento rok z predchádzajúcich 4 percent. Na budúci rok by to malo byť 3,8 percenta. Pôvodná predpoveď bola 3,6 percenta. Od Francúzska sa očakávajú škrty najmä v zdravotníctve. Obmedzenie výdavkov v hodnote 6 miliárd eur, ktoré vyžaduje Európska komisia, sú podľa francúzskeho ministerstva financií destabilizujúce. Solbes presadzuje úzku spoluprácu s Francúzskom, aj keď obe strany sa na všetkom nezhodli na 100 %.
Nemecko po prvýkrát pripustilo, že poruší povolený limit štátneho rozpočtu po tom, čo vláda znížila predpoveď ekonomického rastu na nulu z pôvodných 0,75 percenta. Podľa nemeckého ministra financií Hansa Eichela, nízky ekonomický rast povedie k deficitu nad 4 percentá HDP tento aj budúci rok.
V tejto súvislosti sa stáva diskusia o Pakte rastu a stability čoraz živšou, keďže si ho môžu krajiny svojvoľne porušiť bez výrazných následkov. Niektoré krajiny požadovali striktné uplatnenie trestov, Európska komisia udelenie výnimky odôvodnila najmä súčasnou ekonomickou recesiou, ktorá v rozsiahlej miere zasiahla eurozónu. Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že práve teraz by mala Európska únia využiť príležitosť a zmeniť pravidlá paktu. Únia namiesto toho obchádza povinné limity, keď je to nevyhnutné. Otázkou ostáva, či sa tým nevytvorí akýsi precedens a ako bude komisia postupovať v podobnej situácii v prípade inej krajiny, ktorá sa dopustí podobného prehrešku.
StoryEditor