Z mála pozitívnych javov, ktoré hospodárska kríza prináša, je vyčistenie trhu. Krízu prežijú len najsilnejší a najschopnejší. Medzi víťazov súčasného obdobia môže patriť aj privátne bankovníctvo.
V neistých časoch útočisko vedia ponúkať len tiché prístavy. Na búrlivých oceánoch finančného sveta, na ktorých sa už potopili aj mnohotonážne investičné banky, tradičným konzervatívnym inštitúciám, ako sú privátne banky, môže svitať na lepšie časy. Inštitúcie, ktoré majú povesť opatrnosti a striedmosti a sú ochotné podstúpiť len primerané riziko, popritom ponúkajú dostatočnú návratnosť kapitálu, môžu z aktuálnej situácie len ťažiť. A to aj na Slovensku.
Trh privátneho bankovníctva rastie. Agregované údaje za celú brandžu zatiaľ naďalej nezostavujú, ale jednotlivé privátne oddelenia komerčných bánk spravujú čoraz viac úspor. Peniaze hromadia potichu, bez propagovania a masových reklám. Výška zhodnocovania tiež nie je verejne známa, no pravdepodobne sa dá vysloviť, že nezaostáva pod priemerom dosiahnutým v retailovom segmente.
O raste trhu hovorí aj to, ako rastie latka výšky úspor, ktorou potenciálny klient musí disponovať, aby mohol využívať služby privátneho bankovníctva. Nedávno niekde ešte postačil milión korún, no zväčša to bolo tri až päť miliónov korún. Prechod na euro túto tendenciu len posilnil. Okrúhle číslo 100 000 eur sa postupne stane minimom minima, požadovaná suma sa začína okolo dvestotisíc, niekedy až od tristotisíc eur. Takéto sumy sú však potrebné aj kvôli zostavovaniu dostatočne diverzifikovaného portfólia.
Verejnosť ešte nemá takmer žiadne vedomosti o privátnom bankovníctve. Zásluhou toho prevláda stav, že služby privátnych bánk nevyužívajú mnohí, ktorí by ich na základe veľkosti svojich úspor už aj mohli využívať. Vinu za to nesú aj samy banky. Nevedia nájsť vhodný spôsob, ako dať o sebe vedieť nádejným zákazníkom. Zatiaľ stále uprednostňujú princíp odporúčania, keď získajú nového klienta cez už existujúceho spokojného klienta. Druhý spôsob je, že keď banka vidí, že klient má na účte vložených dostatočne veľa peňazí, ponúkne mu privátnu službu. Obidva spôsoby však majú obmedzenia. V prvom prípade limituje účinnosť to, že ľudia všeobecne sa nepodelia o informácie o svojej finančnej sile, tobôž aby odporúčali niekomu niečo dobré. V druhom prípade zužuje možnosti prehľadu to, že sporitelia obvykle majú svoje vklady rozložené do viacerých bánk. Radšej využívajú istotu diverzifikácie viacerých finančných inštitúcií ako vyššiu ziskovosť koncentrácie v jednej inštitúcii.
Aj keď hospodárska kríza zúžila finančné kapacity obyvateľstva, úspory celkovo rastú ďalej. Jednak je to v dôsledkom vyššej opatrnosti. Ľudia míňajú menej, ale aj opatrnejšie požičiavajú. Avšak aktuálna situácia menej praje sporiteľom, očakávaná návratnosť kapitálu je nízka. To môže byť jedným z dôvodov, aby tí, ktorí sú finančne dostatočne silní, vyhľadávali najsofistikovanejší spôsob manažovania úspor, privátne bankovníctvo.
K obmedzenému vyžívaniu privátneho bankovníctva prispieva aj zaujímavý slovenský investičný fenomén: uprednostňovanie kúpy nehnuteľností u kapitálovo silnejších sporiteľov. Kto mal našetrených viac peňazí, kúpil byt. Tento jav je, mimochodom, prítomný v celej strednej Európe. Túžba vlastniť byt alebo dom hnala ich ceny do závratných výšok. Okrem potreby bývania dopyt zvyšovala aj investičná horúčka. Robustný rast cien robil z nehnuteľností aj dobrý investičný artikel. Z hľadiska investovania nehnuteľnosti patria medzi najcennejšie statky. Aj keď ich značná časť bola nakúpená pomocou požičaných zdrojov, boli mnohí, ktorí si mohli dovoliť kúpiť ich z vlastných úspor.
V súčasnosti však upadá hviezda nehnuteľností. Odborníci diskutujú o tom, či súčasný prepad je dočasný, či ceny už dosiahli dno, či je vhodné ešte počkať na ďalší pokles, alebo už treba využiť aktuálne nízke ceny. No verejné povedomie naďalej považuje nehnuteľnosti za najbezpečnejšie investície. Keďže v dnešnom období cena priemerného bytu je okolo dvestotisíc eur, znamená to, že kupec bytu s investičným účelom je aj potenciálnym privátnym klientom.
Predností privátneho bankovníctva pred investovaním do nehnuteľností je viacero. Hlavným rozdielom je možnosť diverzifikácie. Byt je len jedna položka, jediný statok. Je to málo likvidná investícia a potrebuje neustálu údržbu. Jeho ochrana môže vyžadovať toľko výdavkov, koľko je potrebných pri umeleckých zbierkach. Jeho ocenenie je obťažné a diskutabilné. Jeden z podstatných faktorov pri jeho ocenení, atraktivita lokality, sa v dôsledku súčasnej pomerne rýchlej zmene prostredia rovnako rýchlo môže meniť. Najlepšiu investíciu z nehnuteľností robí najmä tradícia. Hlavným praktickým rozdielom medzi kúpou bytu a využívaním služieb privátneho bankovníctva je to, že kým o nehnuteľnosť sa treba starať, o privátneho klienta postarajú iní, privátni bankári.
Investovať do nehnuteľností sa dá aj cez privátne bankovníctvo. Realitné podielové fondy, cenné papiere developerských spoločností alebo účasť na konkrétnom projekte sú bežnými službami. Vo vopred zostavených modelových portfóliách reality spravidla tvoria určité percento.
Je pravda, že počas predchádzajúceho desaťročia majitelia domov a bytov po celom Slovensku zbohatli. No uprednostňovanie nehnuteľností bolo podmienené aj nedostatkom alternatívnych investícií. Takéto obmedzenie už nie je. Na Slovensku už sú dostupné všetky možnosti, ktoré sú v ponukách špecializovaných finančných inštitúciách západných krajín.
Päť miliónov korún, 166-tisíc eur, je suma, pri ktorej investor sa môže rozhodnúť, či kúpi byt, alebo sa stane VIP klientom komerčnej banky. V súčasnosti je úlohou privátnych bánk presvedčiť klientov o výhodnosti ich služieb. Napríklad tak, že namiesto zaobstarania bytu v jednom bratislavskom činžiaku je možné zveriť úspory do rúk privátnych bankárov. Vlajkovou loďou finančných služieb je privátne bankovníctvo. Prišlo ideálne obdobie, aby šliaplo na plyn.