Prešov
Podľa informácie vedúcej odboru financií a správy majetku Úradu PSK Márie Holíkovej zvýšenie prostriedkov v mzdovej oblasti je odrazom nárastu z dôvodu valorizácie mzdových prostriedkov. Tovary a služby sa zvyšovali o 5 % oproti roku 2003, v školstve o 9,9 % (z toho najmenej 3 % sú už viazané v kapitole všeobecná pokladničná správa). V porovnaní s rokom 2003 ostali bez zmien oblasti dopravy a kultúry. Predpokladá sa v nich s pridelením financií na úrovni roku 2003, respektíve na úrovni roku 2001.
Návrh na zvýšenie budúcoročného rozpočtu v oblasti školstva o 9,9 % považuje vedúca odboru za nedostačujúci. Návrh Úradu PSK je zvýšenie až o 30 %. V rozpise rozpočtu na rok 2004 sa uvažuje pre oblasť školstva so sumou 381,2 mil. Sk, potreba podľa prepočtov súvisiacich s nárastom DPH a cien energií je podľa Holíkovej 476,34 mil. Sk. "Musíme totiž uvažovať s ďalšími vplyvmi, akými bude zvýšenie DPH, ďalej dane z minerálnych olejov, ktorá ovplyvní predajnú cenu každého tovaru a služieb. Keďže aj v roku 2004 pôjde o prenesenú kompetenciu štátu, je povinnosťou štátu tieto záväzky vykrývať, alebo postarať sa o túto prenesenú kompetenciu tak, aby nevznikali ďalšie záväzky. Ak predsa len vzniknú, Úrad PSK si ich bude naďalej uplatňovať voči štátu," skonštatovala.
Podľa jej argumentácie financovanie školstva samosprávnych krajov (týka sa len stredného školstva) sa od 1. januára 2004 bude realizovať prostredníctvom normatívneho prideľovanie finančných prostriedkov na žiaka. Úrad PSK preto vykonal podrobnú analýzu financovania prevádzok jednotlivých školských zariadení. "Z výsledkov vyplynulo, že skutočné výdavky na energie v roku 2002 dosiahli 128 mil. Sk. Vplyvom nárastu cien energií objem výdavkov (podľa splátkových kalendárov) dosiahne v tomto roku 161,8 mil. Sk, čo je nárast o 26,5 %. Zároveň v roku 2002 predstavovali výdavky za nájom 7,5 mil. Sk a v tomto roku takmer 10 mil. Sk čo je nárast o 34,1 %. Fixné výdavky sa v tomto roku (po narátaní zvýšenia cien energií) zvýšia v porovnaní s minulým rokom o 26,8 %. Pre rozpočtové a príspevkové organizácie v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu PSK bolo na tento rok vyčlenených 200,1 mil. Sk. Z toho fixné výdavky (podľa splátkových kalendárov a nájomných zmlúv) tvoria 172 mil. Sk, takže na variabilné výdavky zostane 28,3 mil. Sk. Pri súčasnom počte 37 301 študentov vychádza na jedného žiaka 758 Sk variabilných výdavkov na rok," argumentovala Holíková.
Ako ďalej uviedla, na tento rok si Úrad PSK zvolil systém rozdeľovania finančných prostriedkov v zmysle normatívov, no suma 758 Sk na žiaka všade nevychádza. Niektoré školy s vysokými energetickými vstupmi musel úrad riešiť podľa zákona o financovaní stredných škôl a pri energiách ich vyrovnať aspoň na úroveň roku 2002. Predbežné opatrenia v návrhu rozpočtu neobsahujú kapitálové výdavky za zdravotnícke zariadenia. Delimitačné protokoly v oblasti kapitálových výdavkov boli podpísané v júni, doteraz však neboli zaslané z ministerstva zdravotníctva na VÚC. "Dôležité sú najmä z pohľadu záväzkov, o riešení ktorých sa štát stále nevyjadril," uviedla.
Košice
Košický samosprávny kraj (KSK) je pri tvorbe rozpočtu pre VÚC na rok 2004 optimistickejší ako pred rokom. Jeho predseda Rudolf Bauer vyslovil spokojnosť so zrušením tzv. decentralizačnej dotácie, pričom kraje dostanú financie na originálne kompetencie a prenesený výkon štátnej správy z globálnej dotácie s tým, že sa im zároveň "uvoľnia ruky" pri využívaní týchto zdrojov. Privítal spoluúčasť štátu na financovaní europrojektov, no 80 mil. Sk na tento účel je však pre Košičanov málo. Navrhované zvýšenie rozpočtu pre všetkých osem VÚC o 5 % na 7 mld. Sk však pravdepodobne nebude kryť ani len výšku tohtoročnej inflácie. Košickému kraju bude podľa predbežných odhadov chýbať niekoľko sto miliónov korún. Pre nedostatok financií musel kraj výraznejšie zredukovať napríklad náklady na rekonštrukciu Nemocnice s poliklinikou v Michalovciach a namiesto niekoľko sto miliónov vyčlenil už na tento rok len 35 mil. Sk a o jej pokračovaní v roku 2004 ešte nie je definitívne rozhodnuté. V oblasti školstva považuje kraj za pozitívum zámer oddlženia škôl, podobný krok očakáva aj voči štyrom nemocniciam s poliklinikami v pôsobnosti KSK. Tie hospodárili v prvom polroku 2003 so stratou 223,4 mil. Sk a ich dlhy k 30. júnu boli takmer 928,9 mil. Sk. Návrh budúcoročného rozpočtu však vedenie KSK vníma ako prípravu na rok 2005, kedy už budú krajské samosprávy hospodáriť s vlastnými príjmami a budú mať vlastné podiely na niektorých daniach.
Žilina
Predbežný limit dotácií zo štátneho rozpočtu pre Žilinský samosprávny kraj (bez kapitálových výdavkov zdravotníckych zariadení ) na rok 2004 predstavuje v bežných výdavkoch 970 mil. Sk a kapitálových 164 mil. Sk. Bežné výdavky na školstvo sú limitované sumou 296 mil. Sk, na sociálne zabezpečenie 348 mil. Sk, na kultúru 128 mil. Sk a dopravu 132 mil. Sk a na chod Úradu ŽSK by pripadalo 76 mil. Sk. Podľa vedúcej odboru financií Marty Mangovej takto limitované finančné prostriedky nepostačujú a celkový schodok je najmenej 500 mil. Sk. Výdavky na tovary a služby v sociálnych zariadeniach sa oproti roku 2003 zvýšili o 5 %, v školstve o 9,9 %, z toho približne 3 % sú viazané v kapitole všeobecná pokladničná správa. V porovnaní s rokom 2003 bez zmien sú výdavky na kultúru a dopravu, pričom len samotná doprava by potrebovala zhruba 250 mil. Sk. "V súčasnosti jednotlivé odbory sumarizujú podklady a potom budeme vedieť skutočnú potrebu financií na budúci rok," zdôraznila Marta Mangová.
Banská Bystrica
Predbežné limity dotácií určené MF SR na rok 2004 nepostačujú ani pre Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Podľa hovorkyne Petry Polievkovej BBSK vyčíslil reálnu potrebu na budúci rok v celkovej výške takmer 3,633 mld. Sk vrátane vlastných zdrojov, takže chýbajúce finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavujú celkom 801 mil. Sk. Z toho na kapitálové výdavky vrátane zdravotníckych zariadení chýba takmer 477,3 mil. Sk a na bežné výdavky vyše 324 mil. Sk. Chýbajúci rozdiel medzi navrhovanou dotáciou na bežné výdavky zo štátneho rozpočtu a reálnou potrebou priamo pre Úrad BBSK predstavuje 27,6 mil. Sk, pre odvetvie školstva až 145,3 mil. Sk, dopravu 87,271 mil. Sk, sociálne zabezpečenie 54,3 mil. Sk a pre kultúru 9,4 mil. Sk. Deficit prostriedkov pre Úrad BBSK predstavuje financie na 14 zamestnancov a peniaze na kofinancovanie operačných programov. Nedostatok finančných prostriedkov spôsobí v odvetviach v pôsobnosti BBSK problémy hlavne v zabezpečení prevádzky jednotlivých zariadení -- pri úhrade faktúr za dodávky energií nebudú vykryté ani výdavky napríklad na zákonné revízie, opravy budov a kotolní.
Trnava
"Pokiaľ VÚC nebudú financované priamo a budú napojené na štátny rozpočet, financie nikdy nebudú podľa predstáv samosprávy," skonštatoval pre agentúru SITA predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Peter Tomeček. Ako informoval, v kraji majú sto organizácií, ktoré žiadajú 1,7 mld. Sk a východisková pozícia navrhnutá rezortom financií je 770 mil. Sk. Na kapitálové výdavky, teda investičné akcie, rekonštrukcie či údržby by mali mať rovnako ako vlani 127 mil. Sk, pričom požiadavka je takmer 700 mil. Sk. Z kompetencií samosprávnych krajov podľa Tomečka vyplýva, že ich činnosti sú založené predovšetkým na službách obyvateľom a nedá sa na nich zarábať. Nevidí dôvod, prečo by mali VÚC podnikať a pokrývať stratu v kompetenciách, ktoré vykonávajú za štát, keďže podľa zákona ide o prenesený výkon štátnej správy.
Bratislava
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ľubo Roman nie je spokojný najmä s financovaním školstva, ktoré by mali zabezpečovať školské úrady. Kriticky sa vyjadril tiež k oblastiam kultúry a sociálnych vecí, kde neprišlo k potrebnému nárastu objemu peňazí, ministerstvo tiež nezohľadnilo náklady na energie. BSK by podľa neho potreboval zhruba o 400 mil. Sk viac ako je v návrhu MF SR. Roman upozornil, že bude potrebné nájsť peniaze aj na koľajovú dopravu, ktorú postupne preberú i ostatné samosprávne kraje. "Na druhej strane som spokojný s tým, že konečne vytvorili fond na kofinancovanie projektov, do ktorého budú môcť vstupovať aj VÚC a predkladať projekty," poznamenal. Roman je presvedčený, že BSK nebude mať ani v budúcom roku výrazné problémy.
Nitra
Nitrianskemu samosprávnemu kraju (NRSK) navrhol rezort financií o 800 miliónov korún menej ako sú požiadavky organizácií v pôsobnosti kraja. Najviac budú podľa predsedu Štefana Štefanca chýbať peniaze v oblasti dopravy.
StoryEditor