StoryEditor

Ropovody v parkoch sú časovanou bombou

18.04.2005, 00:00
Plánovaný projekt novej trasy ropovodu do Rakúska cez Žitný ostrov, ktorý presadzuje bratislavská rafinéria Slovnaft, vyvoláva obavy zo znečistenia vodných zdrojov. Dve línie ropovodu však cez chránené prírodné a vodohospodárske oblasti prechádzajú už desiatky rokov. Jednou z nich je Slovenský kras.
Plánovaný projekt novej trasy ropovodu do Rakúska cez Žitný ostrov, ktorý presadzuje bratislavská rafinéria Slovnaft, vyvoláva obavy zo znečistenia vodných zdrojov. Dve línie ropovodu však cez chránené prírodné a vodohospodárske oblasti prechádzajú už desiatky rokov. Jednou z nich je Slovenský kras.
"Tento národný park je charakteristický veľkou hustotou jaskýň a priepastí sústredených na malej ploche a vyše päťdesiatimi prameňmi, z ktorých väčšina je zdrojom pitnej vody," hovorí riaditeľ parku Ján Kilík. Zatiaľ sa nič nestalo, ale vodohospodári a ochrancovia prírody varujú, že ak by došlo k úniku ropných látok do krasového podzemia, bola by to obrovská katastrofa. Podľa jaskyniarov si krasové územie treba predstaviť ako špongiu, ktorá do seba nasáva zrážkové vody. To isté by sa podľa nich dialo s ropnými látkami. Okrem toho, že by znečistili vodu, ostali by nadlho v podzemí bez možnosti ich odstránenia.
Podľa Transpetrolu, ktorý ropovod prevádzkuje, sú úniky látok do krasového prostredia neprípustné. Generálny riaditeľ Štefan Czucz tvrdí, že tomuto exponovanému úseku venujú mimoriadnu pozornosť. Týka sa to vnútornej inšpekcie potrubia, opráv, modernizácie i monitoringu.
Ropovod prechádza Slovenským krasom vo viacerých úsekoch v celkovej dĺžke 8,2 kilometra. Ten najdlhší vedie cez Silickú planinu, ktorá je významnou zásobárňou vody. Obavy z úniku uhľovodíkov vyvoláva najmä vek potrubí, ktoré majú už niekoľko desiatok rokov. Ropné znečistenie by sa šírilo veľmi rýchlo a na veľké vzdialenosti, čo potvrdili aj indikačné skúšky vody rádionuklidmi, píše v odbornej práci Peter Tometz z Fakulty Berg Technickej univerzity v Košiciach.
Ropovod v Slovenskom krase je hrozbou a jeho prevádzka si žiada najvyššiu možnú mieru ochrany prostredia. Ideálne by bolo jeho preloženie, zhodujú sa geológovia, hydrológovia, ale aj predstavitelia miestnych samospráv. Myslí si to tiež prednosta rožňavského obvodného úradu životného prostredia Peter Kliment. Práve ropovod a plynovod sú podľa neho dôvodom, prečo nebola Silická planina napriek viacerým pokusom dosiaľ vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť.



Czucz: Analýzy potvrdzujú nadpriemernú bezpečnosť
Hovoríme s generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva Transpetrolu Štefanom Czuczom

Ako sú ropovody zabezpečené pred únikom ropných látok?
- Celá línia ropovodu na území Slovenska je vybavená katódovou ochranou a monitorovaná riadiacim systémom. Vo vybraných vodohospodársky významných oblastiach sa využíva aj systém monitoringu mikroúnikov uhľovodíkov, ako aj ďalšie informačné a monitorovacie systémy s vlastným optickým káblom, takže reakcie na zmeny sledovaných ukazovateľov alebo približovanie sa k limitom dokážeme okamžite riešiť.

Koľko prostriedkov vynakladáte na ekologické investície?
- Investície do ochrany životného prostredia majú v Transpetrole najvyšší podiel na nákladoch. Napríklad v 90. rokoch sme zrekonštruovali celý ropovodný systém. Na jednotlivých líniách sme vymenili jednoduché zemné šachty za modernejšie riešenia. Výška investícií sa priblížila k jednej miliarde korún. Vlani sme investovali do ochrany pôdy, a teda i podzemných vôd, 179 miliónov korún.

Aká je bezpečnosť ropovodov v chránených územiach?
- Analýzy potvrdili nadpriemernú bezpečnosť ropovodu.

Napriek tomu - nepripravujete projekty špeciálnej ochrany línií ropovodu v environmentálne rizikových oblastiach?
- Ako som už povedal, línie ropovodov boli v 90. rokoch zmodernizované na najvyššiu dostupnú úroveň. V budúcnosti sa zameriame na zdokonaľovanie riadiaceho a monitorovacieho systému.

Stali sa v minulosti už nejaké havárie v chránených územiach?
- Transpetrol počas svojej existencie nespôsobil žiadne znečistenie chráneného prírodného prostredia.

Ak by k tomu došlo, ako rýchlo ste schopní eliminovať ohrozenie?
- Okamžite. Celú trasu sledujeme s využitím modernej riadiacej technológie. Dokážeme okamžite uzatvoriť trasové armatúry osadené na každom potrubí a zastaviť čerpanie v každom úseku trasy na celom území Slovenska.

Najväčšie obavy pramenia z veku potrubia. Aké je staré?
- Potrubie je zdvojené. Vek jednej rúry je 43 rokov a druhej 33 rokov. Stav potrubia pravidelne kontrolujeme tzv. vnútornou inšpekciou a v prípade potreby robíme okamžité preventívne zásahy.

Je to tak aj na území Slovenského krasu?
- Na trase ropovodu v tejto lokalite sa nachádzajú tri armatúrne šachty, ktoré umožňujú okamžitú reakciu na zmeny sledovaných hodnôt. Pravidelné pešie pochôdzky kombinujeme s leteckými kontrolami.

Plánujete tento úsek modernizovať?
- Áno. Tento rok chceme sprevádzkovať vyššiu verziu monitoringu SW Pipeman.

Ropovody vedúce chránenými prírodnými územiami na Slovensku
Lokalita Dĺžka
Žitný ostrov

15 km

NP Slovenský kras

8,2 km

CHKO Malé Karpaty

4,8 km

Zdroj: Transpetrol, a. s.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
09. december 2025 01:07