Marshallov plán má 60 rokov

Včera uplynulo presne šesťdesiat rokov od pamätného prejavu amerického ministra zahraničných vecí Georgea Marshalla na Harvardovej univerzite. Prejav trval dvanásť minút, no jeho obsah znamenal začiatok novej epochy.
Marshall predložil koncept obnovy vojnou zničenej Európy, ktorý sa do učebníc dostal pod názvom Marshallov plán a svojmu autorovi v roku 1953 priniesol Nobelovu cenu mieru.

Moderný plán obnovy
Marshall varoval pred hladom, chudobou a chaosom, píše denník Die Welt. Program obnovy Európy (ERP), ako sa oficiálne nazýval a vypracovaný bol 12. júla 1947, bol prekvapujúco moderný. Na prvom mieste neboli peniaze. Európske krajiny mali určiť, ako mienia obnoviť infraštruktúru a hospodárstvo a peniaze z USA mali potom pomôcť tieto plány uskutočniť.
Z druhej strany Atlantiku prišla do Európy v rokoch 1948 až 1952 pomoc zhruba za štrnásť miliárd dolárov, čo na súčasné pomery predstavuje vyše sto miliárd dolárov, v prepočte 2,5 miliardy korún. Predovšetkým išlo o potraviny, palivá a lieky. Európske krajiny vzhľadom na nedostatok devíz platili za dovoz do fondov ERP, ktoré zabezpečovali úvery na investície do hospodárstva.
Ponuku USA využilo šestnásť krajín. Podľa Die Welt sa však Marshallov plán netýkal východnej Európy. Jednoznačné "nie" z Moskvy kvôli už vtedy sa začínajúcej studenej vojne zabránilo prílevu dolárov. USA podľa Wikipedie ponúkli pomoc aj Sovietskemu zväzu a jeho spojencom pod podmienkou, že uskutočnia politické reformy a pripustia určitú kontrolu zvonku. Rusko návrh odmietlo a plán označilo ako dolárový imperializmus.

Peniaze plodia peniaze
No Spojené štáty nekonali z čistej filantropie. Obnovou Európy našli dôležité odbytiská, čo pomohlo ich vojnou oslabenému hospodárstvu. Marshallov plán zároveň dokázal ochrániť západnú Európu pred rastúcim vplyvom Sovietskeho zväzu a vďaka účinnej propagande v Nemecku zmenil imidž americkej armády z dobyvateľov na spojencov.
Historici sa práve v súvislosti s Nemeckom nevedia zhodnúť v prínose Marshallovho plánu. Tovar bol príliš drahý, meškal a často nezodpovedal potrebám nemeckého priemyslu, tvrdí pre Die Welt historik Werner Abelshauser. Skeptický bol aj vtedajší minister hospodárstva Ludwig Erhard, ktorý bol presvedčený, že nemecký hospodársky zázrak nevyvolala ani tak pomoc z USA ako skôr ním iniciovaná menová reforma v júni 1948.
No Nemecko ešte dnes profituje z Marshallovho plánu. Peniaze vo fonde ERP spravuje Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW) a teraz sa používajú najmä na podporu stredného podnikania, píše Die Welt.
Marshallov plán aj iným spôsobom ovplyvnil súčasné fungovanie sveta. Viedol totiž k vzniku Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC - Organisation of European Economic Co-operation), ktorá bola oficiálne založená 16. apríla 1948. A z nej v roku 1961 vznikla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, píše OECD na svojej stránke.