Krátkodobý vývoj rastu sa však líši v dôsledku prijatých opatrení, pričom dosah ekonomickej politiky je najviditeľnejší v oblasti súkromnej spotreby. Vzťahuje sa to najmä na krajiny, ktoré majú silný trh bytovej výstavby, keďže rast cien nehnuteľností pomohol zmierniť dôsledky prepadu akciových trhov na domácnosti. OECD ďalej uvádza, že prekážky súvisiace s prepadom cien akcií a účtovnými škandálmi síce postupne miznú, no zatiaľ nemožno hovoriť o vzostupe investícií. K hospodárskemu oživeniu v USA by malo prispieť postupné zmierňovanie neistoty, posilňovanie podnikových investícií a obnova zásob, čo obmedzí závislosť krajiny od súkromnej spotreby. Hrubý domáci produkt (HDP) má v tomto roku stúpnuť približne o 2,5 % a v roku 2004 o 4 %. OECD odhaduje tohtoročný rast HDP eurozóny na veľmi nízkej úrovni a v budúcom roku zhruba na 2,5 %.
Podľa údajov OECD potrvá určitý čas, kým sa zlepší situácia na trhoch práce. USA síce zažili najagresívnejšie prepúšťanie, no miera nezamestnanosti je stále nižšia než počas predchádzajúcich recesií. Nezamestnanosť v eurozóne v poslednom období stúpla na 8,75 %. Inflácia je v krajinách OECD nízka alebo zaznamenala klesajúci trend. Rastúce ceny energie a oslabovanie výmenného kurzu dolára vyvolávajú v USA inflačné tlaky, no rozdiel medzi potenciálnym a reálnym HDP spomalí rast cien. Rapídne rozširovanie tohto rozdielu a rast cien ropy v eurozóne zasa vykompenzoval silnejší kurz eura, takže OECD predpokladá výrazné zníženie inflácie.
Pre Slovensko organizácia v tomto roku očakáva mierne spomalenie hospodárskeho rastu, keďže náklady na liberalizáciu a štrukturálne reformy spočiatku utlmia dopyt. Inflácia vlani klesla na 3,1 % kvôli prechodným faktorom a opäť sa dočasne zvýši v dôsledku zvýšenia cien energie. Vysoký deficit bežného účtu (2002: 8,1 % HDP) by sa mal v tomto roku znížiť, keďže sa rozbehne vývoz firiem so zahraničnou účasťou. OECD víta plánované pritvrdenie fiškálnej politiky, takže centrálna banka bude môcť zmierniť vplyv výrazného prílevu kapitálu na výmenný kurz a pomôcť priemyslu zachovať si nákladovú konkurencieschopnosť. OECD zároveň odporúča dodržať ambiciózny program štrukturálnych reforiem a zvýšiť výrobný potenciál na úroveň ostatných kandidátskych krajín.
OECD však aj napriek priaznivým prognózam upozorňuje na riziká, predovšetkým na čoraz väčšiu zadlženosť domácností, čím sa zvyšuje ich zraniteľnosť v súvislosti so na zvýšením úrokových sadzieb. Ďalšie riziko predstavujú nové tlaky na ceny akcií, ak sa nesplnia prognózy analytikov o ziskoch spoločností. Aj šírenie choroby SARS môže mať na krajiny OECD podobný vplyv, aký už zaznamenali štáty v Ázii. Ekonomická odolnosť krajín počas spomalenia rastu svetového hospodárstva sa líšila a príčinou je najmä ich rozdielna zraniteľnosť otrasmi zvonku, ako aj odlišná kvalita a rýchlosť zavádzania makroekonomických opatrení. Stabilitu hospodárskeho rastu v krajinách OECD by podstatne zvýšili reformy trhov práce a produktov, ako aj kapitálových trhov, predovšetkým však v eurozóne.
PROGNÓZY OECD
Rast HDP 2002 2003 2004
USA 2,4 2,5 4,0
EÚ 1,0 1,2 2,4
ČR 2,0 3,0 3,5
Maďarsko 3,3 3,1 3,7
Poľsko 1,3 2,3 3,5
SR 4,4 3,6 4,3
OECD celkom 1,8 1,9 3,0
Rusko 4,3 5,0 3,5
Inflácia
USA 1,1 1,6 1,3
EÚ 2,5 1,9 1,8
ČR 1,8 2,0 3,1
Maďarsko 5,3 5,2 4,6
Poľsko 1,9 1,4 2,3
SR 3,1 8,7 7,4
OECD celkom 2,1 1,7 1,4
Rusko 15,1 14,0 11,0
Zdroj: OECD