Textilný priemysel na Slovensku je v recesii. V čom vidíte hlavné príčiny?
- Spôsobuje ju drahá výroba, ktorú určujú drahé technológie a vysoké náklady. V súčasnosti sa už nevieme vtesnať do cien, ktoré požadujú zákazníci. A nie je to len o cene práce, napokon platy sú dnes u nás druhoradá záležitosť. Sú to predovšetkým vysoké náklady na vstupy. Stále sme si to však v záujme udržania zamestnanosti nechceli priznať. Ospravedlňovali sme to tým, že máme skúsených a veľmi kvalitných pracovníkov. Ale to už dnes nestačí. Zrazu sme zistili, že iní sú ďaleko pred nami. Na Slovensku sa už vyčerpali všetky možnosti, preto výrobcovia idú ďalej, za hranice. To je normálna vec. Nastal čas, keď naše skúsenosti a naše know-how z konfekčného priemyslu môžeme odovzdať tam, kde nám za ne môžu zaplatiť formou práce. Ak to neurobíme teraz, niekto iný nás predbehne a zaujme naše miesto.
Majú slovenské textilky šancu prežiť?
- Majú, ale musia hľadať nové spôsoby a cesty, ako prežiť. Manažéri v konfekčnej brandži si uvedomujú, že firmy sa musia preorientovať na iné komodity. Pripraviť fabriku na novú štruktúru výroby nie je možné ani za rok, ani za dva. Vyžaduje si to obrovské investície do techniky, zaučenie personálu, na rôzne stavebné prestavby a vytvorenie nového imidžu firmy. Myslím si, že na to je v súčasných, veľmi tvrdých konkurenčných podmienkach v konfekcii, už neskoro. Mnohí nám radia prispôsobovať sa automobilovému priemyslu, čiže vyrábať netkané textílie, napr. rôzne výplňové materiály, zamerať sa na autosedačky, autopoťahy a podobne. Aj na to sú však potrebné obrovské investície a je potrebné veľmi zvažovať, či do toho pôjdete. Myslím si, že u nás sa skôr presadia postupy úniku.
Čo myslíte pod pojmom postupy úniku?
- Úniku fabrík do lacnejších teritórií, najmä smerom na východ. Nenazval by som tieto postupy reštrukturalizáciou, ale hľadaním východísk, ako kompenzovať vysoké náklady. Znamená to vytváranie spoločností a partnerstiev na východných trhoch. Vyrábať dnes na Slovensku "chlebový tovar", teda veľmi lacný tovar dennej spotreby, je veľká odvaha. Tento tovar totiž nerobí drahým pracovná sila, ale - ako som už spomínal - vstupy. Preto unikáme tam, kde je elektrická energia lacnejšia o dve tretiny a plyn o polovicu. Napríklad na Ukrajine kubík vody stojí päť korún, a u nás štyridsať. Nazval by som to "iným stupňom" reštrukturalizácie, hľadaním nových foriem spolupráce a lacnejšej výroby v nových teritóriách. A tie sú dnes jednoznačne na východ od našich hraníc.
Pôsobíte ako generálny riaditeľ konfekčnej fabriky vo Svidníku. Myslíte si, že sa vám ju v súčasných podmienkach podarí udržať?
- Len za predpokladu, že nájdeme niekde lacnejšiu výrobu. A na tom intenzívne pracujeme. O tom, či sa nám ju podarí udržať a ako dlho, rozhodne jej ekonomická efektívnosť. Prehodnotíme výkonnosť ľudí, produktivitu práce a ekonomiku výroby. Nevyhnutne sa musíme výkonnosťou vyrovnať fabrikám na Západe. Preto si musíme povedať, či sme vôbec schopní ju dosahovať. Výkonných pracovníkov, schopných kopírovať výkonnosť pracovníkov na Západe, si ponecháme, s ostatnými sa, žiaľ, budeme musieť rozlúčiť. To je otázka aj ďalšieho zamestnávania napríklad Rómov, resp. ľudí, ktorým záučná lehota na prispôsobenie sa požadovanej výkonnosti trvá dlhšie ako dva mesiace.