Marsovci tajili recepty aj škandály

Oni sami patria k najbohatším dynastiám na svete - majetok troch žijúcich vnúčat zakladateľa Mars Incorporation odhadol časopis Forbes na 27 miliárd dolárov, teda viac ako polovicu toho, čo má najbohatší muž planéty. Napriek tomu je skutočná výška imania rodiny pre verejnosť tabu. Tak, ako aj súkromie dynastie Marsovcov.

"Mars je veľmi, veľmi tichá spoločnosť,“ poznamenal v súvislosti s ich minuloročnou akvizíciou žuvačkového impéria Wrigley analytik chicagského Morningstaru Mirchell Corwin. Tichou, no nie nevinnou. Všetky škandály či rodinné roztržky sa totiž snažia za každú cenu držať pod pokrievkou.

Od kokteilu k Mliečnej ceste
O stvoriteľovi tyčinky Mars či o tom, že jej prozaický, no napriek tomu dômyselný názov je odvodený vlastne len od jeho mena, sa veľa nevie. Minnesotský rodák Franklin Clarence Mars sa pritom už v detstve od matky naučil, ako si "vylepšiť“ cukríky ich ponorením do čokolády. Hoci svoje prvé cukríky predal už v devätnástich, biznis rozbehol, až keď mal o deväť rokov viac. Spolu s manželkou Ethel založili v roku 1920 spoločnosť Mars-O-Bar.

Keď v dvadsiatych rokoch minulého storočia Amerika podľahla mliečnym kokteilom, Frank si uvedomil, že je to jedna z ciest, ako zarobiť. So synom Forrestom začal experimentovať, ako túto lahodnú chuť zhutniť do čokolády. Kombináciou s karamelom, ktorý ponechal doslova v žuvačkovej forme, vyrobil v roku 1923 svoje prvé tyčinky s lahodným názvom Milky Way, čiže Mliečna cesta. Tento názov sa mu dokonca tak zapáčil, že keď si kupoval druhé sídlo, pomenoval ho práve tak.

K najpredávanejšej tyčinke postupne pribudla Mars, ktorá sa paradoxne zrodila na európskom kontinente vďaka Forrestovým expanzívnym ambíciám, ale aj cukríky M&M’s. Traduje sa, že Forrest počas občianskej vojny v Španielsku odkukal od vojakov, ako jedia malé kúsky čokolády obalené v hrubom cukre, aby sa v horúčavách vnútro neroztopilo. A tak dostal nápad a kúsky čokolády obalil do jemného farebného cukru, no dosť pevného na to, aby "sa roztopili na jazyku, a nie v ruke“. Je zrejmé, že prvými odberateľmi boli práve vojaci. Stali sa dokonca odberateľmi ďalšej značky z Marsovej dielne. V roku 1941 sa Forrest nechal inšpirovať Gordonom Harwellom, ktorý v továrni vyrábal ryžu ponechávajúcu si aj po uvarení vitamíny. Forrest ju zdokonalil, pripravil ju predvarenú. Značka Uncle Ben’s bola na svete.

Marsovské rozbroje
Väčšinu svojho biznisu založili na "zlepšovacích návrhoch,“ či ide o spomínané sladké značky, ryžu, ale aj divíziu krmiva pre psov a mačky. Tam tiež kúpili fungujúcu továreň, no zlepšili technológiu a ponuku, a predovšetkým stavili na to, že majitelia svojim miláčikom doprajú všetko.

Rodine sa darilo. Už Franklin Clarence si mohol dopriať luxusný život a aj si ho vychutnával - vozil sa po meste v najdrahších autách, žil striedavo v dvoch honosných vilách (s rozlohou 11 km2) a rodinu začlenila k smotánke aj vášeň ku koňom a dostihom, kde ich žrebce vyhrávali.

Napriek tomu sa nevyhli rozbrojom. O ten prvý sa postaral hneď Franklin Clarence, keď sa po rozvode pohádal aj so synom Forrestom o smerovaní biznisu. Ich spor vyústil v roku 1933 odchodom syna do Británie. Hoci spočiatku pracoval pre Tobler či Nestlé, neskôr začal vlastný biznis a vďaka receptom, ktoré si ukradol u otca, začal experimentovať. Vznikli nové podoby tyčiniek, spomínané M&M’s a Uncle Ben’s. Bol dokonca taký úspešný, že od zvyšku rodiny skúpil po otcovej smrti podnik a vznikla súčasná podoba firmy Mars.

Tretia generácia prebrala podnik v roku 1973 v postavení spoluprezidentov. Forrest v biznise pokračoval, založil spoločnosť na výrobu čokolády de luxe, ktorú pomenoval po matke Ethel. Firma dnes tiež patrí do rodinného impéria. To je druhé najsilnejšie, hneď po waltonovskom Wal-Marte. Vnučka Jacqueline je vďaka tomu piatou najbohatšou Američankou, aj keď s bratmi Forrestom Edwardom Jr. a Johnom Franklinom podnik od roku 2004 priamo nevedie. Paradoxne, k vedeniu nepustili ani svoje deti a prvý raz stojí na čele muž zvonka Paul Michaels.

Fóbia z publicity
"Je to neskutočné - radšej, ako by boli hrdí na svoj podnik, sa bránia akejkoľvek publicite,“ poznamenal vlani v máji denník The New York Times, keď sa dostali do radarového záberu Wall Streetu pre zámer prebrať Wrigley.

Rodina s médiami nekomunikuje už od nástupu Forresta Sr. do vedenia. Ako on tvrdil, aj tie dva rozhovory, ktoré poskytol, mu spôsobili nechcenú reklamu. Odpor k publicite postupne zašiel tak ďaleko, že rodina začala na spoločenské akcie chodiť zásadne zadným vchodom. To, že Forbes už roky zverejňuje údaje o ich majetku, považujú členovia nielen za "zásah do súkromia“, ale Jacqueline z jedného večierka takmer odišla, keď sa organizátori pokúsili usadiť ju rovno k vydavateľovi Malcolmovi Forbesovi.

"Oni chcú veriť, že sú chudobní, chcú byť normálnou americkou strednou triedou,“ vyhlásil pre tlač pred časom rodinný priateľ Edward Stegemann. Úplným vrcholom však bolo, keď rodina v roku 1999 nepovažovala za podstatné zverejniť, že vtedy 95-ročný Forrest Sr. zomrel.

Ako to väčšinou býva, čokoľvek potom postačí na zaplnenie titulných stránok. Práve na Jacqueline sa upriamila pozornosť, keď v roku 1994 na súde tvrdo hájila svoj majetok pri rozvode s druhým manželom a keď sa prvý raz aj firemní právnici dostali k všetkým informáciám, o akú sumu by vlastne išlo. Samozrejme, Harold Vogel nevysúdil nič, keďže romantickú lásku poistila predmanželskou zmluvou. Ich vzájomná "náklonnosť“ však vyvrcholila v súdnej sieni tým, že ju mal "psychicky týrať“ a ona mu to zas mala vracať fyzicky. "Veľmi rada hádže po ľuďoch veci,“ skonštatoval.

Hoci v posledných rokoch si rodina oprašuje renomé filantropiou, podporou boja proti rakovine, kritike sa nevyhla. Odmieta síce tvrdenia organizácií na ochranu zvierat, že divízia výroby krmív pre domácich miláčikov v laboratóriách týra hlodavce, no vegetariánom, ktorí protestovali proti využívaniu živočíšnych zložiek v sladkostiach, nakoniec ustúpila.