Kanadsko-ruské konzorcium Magna International a Sberbank ešte stále svoj boj o nemeckú automobilku Opel nevyhralo. Európska komisia dala totiž najavo, že v najbližších týždňoch začne prešetrovať, či je nemecká pomoc vo výške 4,5 miliardy eur skutočne v súlade s európskym právom. Ak však Opel injekciu nedostane, čaká ho platobná neschopnosť a bankrot. Pritom len koncom minulého týždňa sa General Motors nechal presvedčiť, že kvôli finančnému "príspevku" predá svoju dcéru do rúk severoamerického výrobcu autodielov a vytvorí tým pre seba silnú konkurenciu. Vďaka štátnej ruskej banke Sberbank a tamojšej automobilke GAZ chce totiž Magna posilniť predaj na sľubnom ruskom trhu.
Tajná dohoda?
Komisia bude prešetrovať, čo všetko obsahovala dohoda nemeckej vlády s General Motors, no najmä s Magnou. V predvolebnom období bolo totiž snahou vlády Angely Merkelovej nielen pomôcť Oplu prežiť, ale najmä zachovať tamojšie pracovné miesta. To sa vraj dalo jedine v prípade výberu Magny ako kupca. Hoci už vtedy sa ozvali hlasy, že výrobca autodielov, ktorý by sa vďaka Oplu dostal k silnému know-how a konečne zaradil medzi automobilky, bude už čoskoro pre General Motors nebezpečnou konkurenciou na ruskom a neskôr zrejme aj na severoamerickom trhu, pre Berlín bol prvoradý počet zachovaných pracovných miest. "Nemecká pôžička viažuca sa na predaj Opla Magne nemôže obsahovať sľub zachovania pracovných miest v krajine," vyhlásil teraz pre tlač hovorca komisie Johannes Laitenberger.
Je zrejmé, že komisia nepovoľuje pomoc hraničiacu s protekcionizmom. Tak napríklad zdvihol Brusel prst aj voči francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu, keď chcel domácim automobilkám poskytnúť šesť miliárd eur s podmienkou, že doma nezrušia ani jedno pracovné miesto.
Pocit krivdy
Hoci o uvažovanej pomoci pre Opel sa hovorilo už niekoľko mesiacov, táto otázka vyvstala nielen kvôli už uzavretej dohode, ale zrejme aj z pocitu krivdy. V tlači sa totiž objavili informácie, že Magna bude väčšinu plánovaných miest rušiť v iných výrobných krajinách Opla -- teda Španielsku, Belgicku a Poľsku. Vyjednávač General Motors pre predaj Opla John Smith totiž uplynulý týždeň medzi rečou podotkol, že závod Opla v Antverpách možno uzavrú. To okamžite naštartovalo belgického ministra financií Didiera Revndersa, ktorý dal podľa tamojšej agentúry Belga podnet na komisiu.
Podobne sa však nechala počuť aj španielska vláda, podľa ktorej bude Madrid tvrdo bojovať, ak sa Magna rozhodne o presune časti španielskej výroby do Nemecka. V podobnej situácii sa má ocitnúť aj Poľsko, kde je ohrozený závod v Gliwiciach. Až 2 500 ľudí by malo zostať bez práce s tým, že by sa výroba presunula do Ruska, pravdepodobne GAZ-u. "Akákoľvek aktivita Nemecka musí byť založená len na ekonomických kritériách," citovala agentúra Bloomberg poľského ministra hospodárstva.
Ako tvrdia analytici, je zrejmé, že dohoda nebola uzavretá bez toho, aby sa tieto "body" neprerokovali. To, že sa zrejme o zachovaní pracovných miest hovorilo aj v automobilkách, napovedajú aj reakcie hovorcov. Tí tvrdia, že ide o rokovanie na politickej úrovni. Vie sa pritom, že v posledných týždňoch aj britská vláda zvažovala finančnú pomoc pre Opel, ak uchová miesta v dvoch tamojších závodoch.
Magna chce prepúšťať
Analytici pritom pripomínajú, že Magna pri predstavovaní podmienok budúcnosti výroby Opla prezentovala aj prepúšťanie. "Všetko zjavne bude záležať, aké budú jej podnikateľské plány," citoval v tejto súvislosti ich názory portál denníka Guardian.
Hovorca Magny Daniel Witzani odmietol komentovať akékoľvek informácie o zachovaní či nezachovaní miest v Nemecku s tým, že ide o politické rozhodnutie, no potvrdil, že Magna sa prepúšťaniu nevyhne.
V Európe, kde Opel zamestnáva okolo 55-tisíc ľudí, príde o miesto 10 500. Ako už informoval denník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung, podľa jeho zdrojov by v Nemecku mal nový vlastník zrušiť 4 500 miest. Magna to však zatiaľ nepotvrdila ani nevyvrátila.
StoryEditor