Rebríček pripravujete už niekoľko rokov. Ako na ňom spolupracujú slovenské firmy?
Získavanie údajov od firiem je hlavne na Slovensku zatiaľ najtvrdší oriešok. V prípade najväčších spoločností, ktoré sú súčasťou rebríčka TOP 500 je, samozrejme, situácia odlišná. Nebránia sa v takej miere zverejňovaniu údajov, keďže mnohé z nich sú dcérskymi spoločnosťami zahraničných podnikov, kde je takáto prax bežná. Okrem toho si dávajú oveľa väčší pozor na plnenie legislatívnych predpisov. Jedným z nich je aj zverejňovanie výsledkov firmy v zbierke listín. Vo veľkých spoločnostiach skôr niekedy narážame na časový problém. Kým sa uskutoční audit, výsledky sú schválené orgánmi spoločnosti a zverejnené, ubehne, hlavne pri konsolidovaných celkoch, veľa času, a tak sa dostávame k výsledkom niektorých z nich za uplynulý rok až v poslednom štvrťroku daného roku. Omnoho komplikovanejšie to je v prípade malých a stredných spoločností, kde zverejňovanie výsledkov firiem predpísané zákonom nie je práve naším "národným športom". A tak musíme v mnohých prípadoch prácne dolovať informácie priamo od spoločností. Tie si väčšinou neuvedomujú, že takýmto postupom si môžu viac uškodiť ako pomôcť. Ohrozia totiž svoju pozíciu u svojich obchodných partnerov. Poisťovne nebudú schopné udeliť limit, dodávateľ nebude mať indíciu o výške dodávky, ktorú si z hľadiska rizika môže dovoliť, a nedodá.
Vlaňajšie vysoké ceny ropy sa odzrkadlili na vynikajúcich výsledkoch energetických spoločností, boom zažívali aj automobilky. Ako sa dívate na možný budúcoročný pohyb v rebríčku? Obe odvetvia dosť tvrdo doplatili na krízu.
V roku 2009 čakáme výrazné posuny v rebríčku. V energetickom priemysle bude závisieť od toho, ako sa budú ceny vyvíjať v poslednom štvrťroku, ale doterajší vývoj naznačuje, že porovnanie rokov 2009/2008 bude pre ne vyznievať skôr negatívne. Treba však rozlišovať medzi jednotlivými oblasťami energetického priemyslu. Iná bude situácia v rafinériách, ktoré sú ovplyvnené najmä pohybom cien na trhoch, iná pre výrobcov a distribútorov elektrickej energie, ktorí sa vo väčšine hodnotených krajín pohybujú v silne regulovanom prostredí. Čo sa týka automobiliek, taktiež sa očakáva prepad spôsobený najmä prvou polovicou roka. Otázkou je, nakoľko sa podarí výrobcom pokryť prepady z prvého polroka výsledkami v polroku druhom, kedy ich produkcia bola pozitívne ovplyvnená opatreniami prijímanými na boj s krízou. "Šrotovné", ktoré zafungovalo ako krátkodobé opatrenie, pozitívne ovplyvní práve druhý polrok 2009 a niektorí z výrobcov už opatrne hovoria aj o zopakovaní výsledkov z minulého roka. Čo sa však stane v roku 2010, kedy opatrenia odznejú a automobilky budú opäť naplno konfrontované s trhom, je ťažké odhadovať. Povedal by som však, že ak nenastanú výrazné posuny v produktovom portfóliu a nezrealizujú sa dovtedy ďalšie akvizície, tak budeme mať možnosť pozorovať opäť prepad.
V prípade posudzovania firiem podľa ziskovosti by sa na prvé miesto dostal český ČEZ, ktorý je vo väčšine rebríčkov považovaný za najhodnotnejšiu firmu v regióne. Prečo je v jeho prípade taký nepomer medzi tržbami a ziskom?
Na výsledky ČEZ -- okrem vysoko efektívneho hospodárenia spoločnosti -- pozitívne vplývajú aj niektoré vonkajšie faktory. Podstatná časť príjmov spoločnosti plynie zo štátom regulovaného trhu s elektrickou energiou, kde sa však ČEZ-u vďaka efektívnemu lobizmu darí udržiavať sadzby pomerne vysoko. Takzvané trhové ceny energií uplatňované na ostatných príjmoch ČEZ sú zase odvodené od cien elektriny v Nemecku, kde pôsobí množstvo faktorov, napríklad ekologická loby, posúvajúca cenu elektriny nad úroveň trhov, kde je energetický trh slobodný vo väčšej miere. Z nákladových položiek sú v prípade elektrární významnou položkou odpisy. Vzhľadom na extrémne industriálnu históriu Česka boli za minulého režimu elektrárne predimenzované a okrem ekologických investícií tak do týchto zdrojov nebolo potrebné v posledných dvoch desaťročiach významne investovať. Inými slovami, ČEZ podstatnú časť elektriny vyrába na odpísaných kapacitách, čo sa samozrejme pozitívne odráža na vytvorenom profite. Rebríček je pritom tvorený z nekonsolidovaných celkov, preto ani v prípade ČEZ nie sú do výsledkov zahrnuté výsledky dcérskych a sesterských spoločností.
Prečo podľa vás US Steel Košice ako jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku je až v prvej tridsiatke? Odzrkadlili sa na výsledkoch problémy v hutníckom priemysle?
Problémy v oceliarstve sa na výsledkoch spoločností naplno prejavia až v r. 2009. Za rok 2008 ešte vykázal nárast obratu a aj v rebríčku TOP 500 sa posunul z 29. na 28. miesto. Na toto odvetvie však pôsobia hlavne v tomto roku dva významné faktory. Po prvé, vážny pokles výroby na strane odberateľov, medzi ktorých patria najmä automobilky a negatívny vplyv vývoja cien na trhoch, nakoľko toto odvetvie je priamo závislé od vývoja cien komodít na medzinárodných trhoch. Oba tieto faktory v r. 2009 určite ovplyvnia výkon aj efektivitu spoločnosti. Časť vplyvu bude eliminovaná opatreniami, ktoré podnik v rámci tohto roka prijíma, aby čo najviac obmedzil negatívny vplyv krízy na fungovanie spoločnosti, ale k poklesom určite príde. Či to spôsobí významný posun v rebríčku je zatiaľ ťažké odhadovať, nakoľko aj ostatné podniky v prvej päťdesiatke sú ovplyvnené krízou a dnes ešte nikto neviem presne povedať, ako rok 2009 vlastne dopadne. Aj samotné podniky sú v prognózach veľmi opatrné.
Prečo v rebríčku nefigurujú žiadne maloobchodné reťazce ako Tesco či Coop Jednota pôsobiace u nás? Za Česko sa do TOP 500 dostali.
Keďže ide o maloobchodných predajcov, ich výsledok z pohľadu obratu je značne závislý od veľkosti trhu. Slovensko je v porovnaní s Českou republikou len polovičným trhom a to je aj jedným z dôvodov, prečo sa zatiaľ naše reťazce do tabuľky nedostali.
Aký očakávate počet slovenských zástupcov v TOP 500 budúci rok?
Nateraz je ťažké odhadovať, ako celkovo sa vlastne zmení poradie rebríčka na konci tohto roka, nehovoriac len o slovenských firmách. Ako som spomínal, odhady firiem na koncoročné výsledky sú zatiaľ veľmi opatrné a nikto presne nevie, čo mu prinesie druhý polrok 2009. Jedno je však isté -- prievan v rebríčku určite nastane. Prestriedajú sa hlavne firmy na špici, kde sa nachádzajú spoločnosti z najviac zasiahnutých odvetví. Určite uvidíme v TOP 500 aj nových zástupcov z odvetví, ktoré až tak veľmi zasiahnuté krízou neboli a čakajú na vstup do rebríčka farmaceutické spoločnosti, IT a telekomunikácie, prípadne aj ďalšie reťazce maloobchodného predaja. Netýka sa to však, bohužiaľ, Slovenska. Čo sa týka slovenských spoločností, tak asi päť firiem je teoreticky ohrozených vypadnutím z TOP 500, nakoľko percentuálne odstupy na konci rebríčka nie sú významné a prepady odvetví, najmä stavebného priemyslu, boli v roku 2009 značné. Na druhej strane, na "vstup do rebríčka" nečaká v prípade Slovenska zástup firiem z perspektívnych odvetví. Na prvých desiatich miestach, pri firmách ktoré sa za Slovensko nedostali do rebríčka, sú väčšinou opäť firmy z problematických odvetví -- stavebníctvo, automobilový priemysel a subdodávatelia či doprava. Dá sa teda povedať, že budeme asi spokojní, ak počet slovenských firiem v rebríčku zostane aspoň rovnaký.