Nepriaznivý vývoj svetového hospodárstva v minulom roku ovplyvnil aj situáciu v Afrike, kde priemerný hospodársky rast vlani medziročne klesol z 4,3 na 3,2 %, hoci v tomto roku sa očakáva zvýšenie na 4,2 %. Ekonomická komisia OSN pre Afriku vo svojej výročnej správe poukazuje predovšetkým na slabé výsledky severoafrických krajín, ako sú Alžírsko, Egypt a Maroko.
Výrazný vplyv na všeobecný hospodársky vývoj na kontinente mal aj najväčší africký vývozca ropy, Nigéria, ktorý aj napriek vysokým cenám ropy zaznamenal pokles rastu. Ekonómovia OSN za hlavnú príčinu považujú politickú neistotu a vysoký deficit rozpočtu. Nigérijská vláda totiž zvýšila rozpočtové výdavky o 20 %, aby podporila opätovné zvolenie prezidenta Obasanja.
Nápadné sú veľké rozdiely v hospodárskom raste jednotlivých krajín. Kým Rovníková Guinea vďaka výraznému rozvoju ťažby ropy a zemného plynu zaznamenala rast o 24 %, ekonomika Zimbabwe v dôsledku katastrofálnej hospodárskej politiky prezidenta Mugabeho klesla o 9 %. Násilie na Madagaskare, Pobreží Slonoviny a v Stredoafrickej republike ochromili hospodárstvo týchto krajín. OSN na druhej strane poukazuje na úspechy rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ako Mozambik, Etiópia, Rwanda a Uganda, ktoré majú spoločného menovateľa: solídne reformy, politickú stabilitu a dobrú prácu vlády. Pozoruhodný je najmä vývoj v Mozambiku, ktorého infraštruktúru zničila dlhotrvajúca občianska vojna a v posledných rokoch pretrpel celý rad veľkých prírodných katastrof. Podľa údajov výročnej správy však príjmy na obyvateľa vzrástli z 139 USD v roku 1990 na 210 USD v roku 2001. Mozambik stále patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, keďže viac než 60 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Ak krajina udrží vysoké tempo rastu, podiel chudobných na celkovej populácii do roku 2006 klesne na tretinu súčasného počtu. OSN ako zdroj rastu v posledných rokoch uvádza obnovu po katastrofálnych záplavách v roku 2000, financovanú zo zahraničia, ako aj investície do veľkej hlinikárne a zotavovanie sektoru poľnohospodárstva. Ekonomické reformy a politická stabilita dopomohli mozambickej vláde k zahraničnej pomoci a investíciám. Zahraničné investície tvoria 30 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom africký priemer dosahuje len 18 %. Príklad Mozambiku názorne dokazuje, že aj chudobné africké krajiny môžu zaznamenať úspechy, keď stavia na voľné trhy a súkromné investície.
Dôvodom na obavy je však vysoký podiel zahraničnej rozvojovej pomoci na rozpočtoch úspešných afrických krajín. Podľa informácií denníka Neue Zürcher Zeitung sa pohybuje v rozpätí od 50 % v Ugande, cez vyše 60 % v Rwande až po 70 % v Mozambiku. Rozvojová pomoc je však dvojsečná zbraň. Hospodársky rast podporuje len spočiatku, neskôr ukazuje svoju druhú tvár, keď začne odpudzovať súkromné investície. Napríklad závislosť Ghany od rozvojovej pomoci prispela k výraznému deficitu rozpočtu a neudržateľnej zadlženosti. Deficity a s nimi súvisiaci vzostup inflácie podkopali dôveryhodnosť vlády a znížili príťažlivosť Ghany pre súkromných investorov. Vysoké dlhy okrem toho spôsobili vzostup úrokových sadzieb, čo súkromnému sektoru ešte viac skomplikovalo čerpanie úverov pre investičné projekty.
Aby sa Afrika oslobodila od svojej nebezpečnej závislosti od rozvojovej pomoci, potrebuje silný súkromný sektor, ktorý by podporoval štát prostredníctvom daňovej politiky. Štát však tradične hrá nadriadenú úlohu, často z politických dôvodov. Privatizácia je práve preto problematická: doteraz bolo v Afrike sprivatizovaných približne 40 % štátnych podnikov. Podľa údajov komisie OSN z celkovej sumy 9,1 mld. USD, ktorú vlády získali v rokoch 1991 až 2001, tretina pripadá na Južnú Afriku (JA) a ďalšia tretina na Ghanu, Nigériu, Zambiu a Pobrežie Slonoviny. Spolu 26 afrických štátov v rovnakom období sprivatizovalo spoločnosti v celkovej hodnote len 700 mil. USD.
Kriticky sa komisia OSN vyjadruje aj k politike zadlženosti. Ekonómovia zistili, že 80 % zahraničných úverov pre africké štáty sa stratilo formou úniku kapitálu. Únik z čiernej Afriky v rokoch 1970 až 1996 dosiahol 187 mld. USD, čo zodpovedá celkovému HDP tejto oblasti bez JA. Podľa ich názoru však úsilie o oddlženie môže uspieť len za predpokladu, že vlády zamedzia zneužívanie štátom čerpaných úverov súkromným sektorom.
StoryEditor
Bez reforiem sa hospodársky rast v Afrike nezotaví
Nepriaznivý vývoj svetového hospodárstva v minulom roku ovplyvnil aj situáciu v Afrike, kde priemerný hospodársky rast vlani medziročne klesol z 4,3 na 3,2 %, hoci v tomto roku sa očakáva zvýšenie na 4,2 %. Ekonomická komisia OSN pre Afriku vo svojej výročnej správe poukazuje predovšetkým na slabé výsledky severoafrických krajín ako Alžírsko, Egypt a Maroko.