Rok 2002 bol pre firmy v EÚ rokom bankrotov

Pre nesolventnosť podnikov tak prišlo na trhu pätnástky o prácu okolo 1,6 mil. ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2001 nárast o 14,3 %. Príčinou tohto stavu je, že ekonomika v západnej Európe išla iba "na pol plynu" a jej vyhliadky nie sú ružové ani v tomto roku. EK odhaduje rast približne na 1,3 % z HDP, a to bez zarátania dôsledkov irackej vojny. Vlani rast hospodárstva EÚ neprekonal ani len 1 % HDP.
Najväčšie ťažkosti podnikateľom na európskom kontinente spôsobili telekomunikačné firmy vyčerpané fúziami a investíciami do mobilnej siete tretej generácie. Oživenie v tejto sfére sa podľa EK nedá očakávať skôr ako v roku 2004. Prepad zasiahol aj letecké spoločnosti, cestovný ruch, stavebníctvo a služby. Z národných leteckých spoločností skrachovala síce iba belgická Sabena, ale British Airways, Air France, Lufthansa, KLM, Iberia a Alitalia prepustili podľa televízie Euronews spolu viac ako 100 tis. ľudí a razantne priškrtili náklady. Štúdia zverejnená komisiou informuje, že minulý rok bol najtvrdší pre podnikateľov vo Fínsku (nárast bankrotov oproti roku 2001 o 34,9 %), v Španielsku (o 33,7 %), Portugalsku (20,7 %) a Nemecku (16,4 %). Najviac bankrotov bolo v "čiernom roku 2002" v sektore služieb 40,6 %, v obchodnej sfére 25,6 % a stavebníctve 21,4 %. Odborníci tvrdia, že najväčším problémom v EÚ nie je vyšší počet bankrotov súvisiacich so stavom svetovej ekonomiky, ale fakt, že bankrot firmy v západnej Európe vedie k jej rýchlejšej likvidácii. "Zákony v EÚ neumožňujú dostatočnú ochranu pred veriteľmi tak ako v USA na základe článku 11. Keď sa napríklad v Belgicku dostane podnik do krátkodobej platobnej neschopnosti z dôvodu oneskorenej platby faktúry od zákazníka, hrozí jej koniec. Najmä menšie spoločnosti v EÚ by potrebovali väčšiu podporu, ktorá by spomalila hrozbu bankrotu," povedal pre Hospodárske noviny riaditeľ audítorskej firmy FIDUISCO Philippe Lacroix. Dodal, že v Európe na rozdiel od USA prevláda dojem, že bankrot je čosi zásadne negatívne. "Málokto tu vníma bankrot tak ako v USA. Teda, že bankrot umožní, aby sa firma očistila a odrazila od dna. Preto sa väčšina malých podnikateľov po jednom či dvoch bankrotoch utáborí v zázemí pravidelnej výplaty vo veľkej firme alebo v štátnej správe a s činnosťou na vlastné tričko skončí," dodáva Lacroix. Podobný osud hrozil minulý rok aj Koenovi Peetersovi z Belgicka, poisťovaciemu agentovi na voľnej nohe. Firma činorodého Fláma v Sterrebeku na okraji Bruselu zamestnáva na plný úväzok 17 ľudí. Pred pol rokom sa však Peetersovci dostali do problémov. Najskôr firma v prvom polroku 2002 prišla o poistky 12 podnikov napojených na zbankrotovanú Sabenu. Potom skrachoval Peetersov partner sprostredkúvajúci mu poistky áut a novostavieb. Predtým prosperujúca firma začala mať problémy so splácaním úverov. "Našťastie mi pomohol známy z Holandska. Požičal mi 5 mil. eur a stal sa mojím podielnikom. V tomto roku to vyzerá lepšie a už sme uzavreli zmluvy s niekoľkými realitnými kanceláriami," dodal pre HN.