Vývoj výstavby administratívnych budov sa dá sledovať prakticky už od staroveku. Tradičná forma administratívnej budovy, ktorá pretrvala až do súčasnosti v podobe bánk, pôšt a budov pre verejnú prácu, sa však ustálila až na konci 19. storočia.
Vývoj a dizajn
Nové oceľové skeletové konštrukčné systémy v Amerike podmienili od začiatku 20. storočia vznik prvých výškových budov -- mrakodrapov, a tak vlastne prispeli k rozšíreniu veľkopriestorových halových kancelárií. Skeletové konštrukcie, vývoj technológií vykurovania a klimatizácie, ale aj skvalitňovanie práce v kancelárii (kalkulačky, elektrické písacie stroje) a najmä vynález prvého počítača (INIAC v roku 1946) vniesli do administratívnych priestorov rozsiahle zmeny.
Tieto zmeny a dynamizácia pracovných procesov sa neustále podieľajú na riešení administratívneho interiéru kancelárií, ako aj ostatných doplňujúcich priestorov. Patria sem foyer, recepcia, rokovacia miestnosť či archív. Výraznými zmenami však prešiel aj dizajn celého zariadenia kancelárie (stolové systémy, stoličky, úložný nábytok).
Delenie priestoru
Mnoho zmien do kancelárskych priestorov prinieslo v 60. rokoch 20. storočia nové priestorové členenie (tzv. office landscaping) v podobe veľkopriestorových kancelárií. Odstránilo uzavreté kancelárie a poskytlo systém, pri ktorom sa zariadenie a priečky dajú ľahko premiestňovať.
Robert Probst z americkej firmy Herman Miller v roku 1960 vyvinul systém kancelárie v pohybe (action office), ktorý pozostával z kancelárskych prvkov a nábytku zaveseného na nízkych alebo vysokých deliacich priečkach. Postupne vznikli požiadavky na nové druhy práce a zamerania. Progres sa odzrkadlil v podmienkach a spôsobe práce, ktoré zmenili riešenie pracovných priestorov.
V pracovnom priestore trávime v súčasnosti minimálne tretinu svojho života, a tak by malo spĺňať nielen funkčné, ale aj estetické kritériá. Kvalitne a útulne vyriešený interiér pracoviska pozitívne stimuluje a motivuje na vyšší výkon v práci.
Ťažisko administratívnej práce je stále situované najmä do priestoru kancelárie v administratívnych budovách, no charakter kancelárie a jej vybavenie sa od čias prvých uzavretých kancelárií zásadne zmenili.
Charakter architektúry každej budovy, aj administratívnej, sa premieta vždy do dispozície a riešenia interiéru. Súčasná podoba administratívnych budov vychádza z použitia najnovších technických a technologických vymožeností. Funkcie a požiadavky kladené na prevádzku administratívnych priestorov ovplyvňujú dispozíciu. Architektúra administratívnych budov pôsobí ako jednoliata, maximálne jednoduchá hmota, kde sú použité zaujímavé konštrukcie a materiály. Zväčša sa pri nich používa systém zavesených fasád (kombinácia kov -- sklo), ktoré predstavujú charakteristický typ dizajnu.
Základná bunka
Kancelária tvorí základnú bunku pracovného prostredia. Všeobecne povedané, kancelária je miesto vyčlenené nábytkom, ľahkou deliacou priečkou alebo miestnosť uzatvorená murovanou konštrukciou, v ktorej sa vykonáva duševná pracovná činnosť.
Podľa spôsobu delenia a veľkosti priestoru poznáme bunkové kancelárie pre jedného pracovníka, skupinové a veľkopriestorové kancelárie.
Na tvorbe príjemnej a funkčnej kancelárie s optimálnou pohodou sa podieľajú:
-- vstavaný interiér a jeho povrchové úpravy stien, podláh a stropov
-- omietky, obklady, dlažby, podhľady a deliace priečky
-- farebnosť, denné svetlo a kvalita umelého osvetlenia, dobré vetranie priestoru
-- štruktúra a textúra použitých materiálov (drevo, kov, sklo, omietka)
-- nábytok a zariadenie, jeho tvar, členenie, štýl, materiály
-- technické vybavenie
-- prostriedky zútulnenia (výtvarné umenie, intímna hudobná produkcia, rastliny) a vytváranie identity spoločnosti (corporate identity)
Charakter nábytku
Požiadavky na súčasnú kanceláriu, jej vzhľad do veľkej miery ovplyvnil spôsob práce a kancelárska technika, ktoré zmenili aj požiadavky na usporiadanie, charakter a tvar nábytku. Používanie osobných počítačov si vyžiadalo zalomenie stolových zostáv, a tak stolová zostava musí účelne využívať daný priestor. Tvar by mal v pôdoryse korešpondovať s tvarom písmen L, U, C alebo G.
Pracovisko je vhodné zariadiť pracovným stolom dlhým 120 až 150 cm a na prácu s počítačom hlbokým 75 cm. Na stole by okrem počítača a techniky malo zostať miesto aj na potrebné papiere a dokumentáciu a v jeho blízkosti má mať svoje miesto tlačiareň. Pracovný stôl sa dá doplniť poličkou alebo regálom na archivovanie dokumentov.
Pri vybavovaní pracoviska netreba zabudnúť na osvetlenie celej miestnosti a lokálne aj samotného pracoviska.
Dôležitá je pohoda
Stolovú sústavu treba v priestore umiestniť tak, aby sa nezamedzil prístup k oknu a k dokumentácii. Svetlo má na pracovnú plochu dopadať pre pravákov zľava (pre ľavákov sprava), ale monitor počítača je potrebné umiestniť bokom k oknu.
Pri umiestňovaní monitora treba v závislosti od rozmeru jeho uhlopriečky dbať na to, aby vzdialenosť od očí pracovníka bola dostatočne veľká. Pri 14-palcovom monitore je optimálna vzdialenosť 60 cm. S príchodom plochých LCD monitorov a notebookov v najaktuálnejšej súčasnosti stráca na význame spomínaná požiadavka.
Nesmie chýbať otočná mobilná kancelárska stolička so synchrónnym mechanizmom (súčasný pohyb operadla a sedadla pri tzv. aktívnom sedení, ktorý zabraňuje ochabovaniu chrbtového svalstva). Pracovisko by malo byť vybavené mobilným kontajnerom (môže byť so zásuvkami, s dvierkami alebo s registračným systémom). Ďalej by tu mali byť skrine a skrinky na doklady a dokumenty. Na príručné rokovanie so zákazníkom je vhodné predĺženie plochy stola o prídavný stolík a niekoľko stoličiek. Na rokovanie môže slúžiť čalúnená pohovka alebo kreslá.
Estetické parametre
Na trhu sa dnes vyskytuje rozsiahle spektrum kancelárskeho nábytku, žiaľ, nie všetky systémy vyhovujú aktuálnym požiadavkám variability a mobility.
Moderný kancelársky nábytok je jednoduchý, univerzálny, kombinovateľný, skladobný a rešpektujúci ergonómiu ľudského tela. Necháva pôsobiť čisté línie, tvary a hrany. Rozlišujeme bežný a vyšší štandard nábytku, ktorý sa odzrkadľuje na materiáloch, ale aj dizajne nábytku.
V prípade dobrého dizajnu sa zvyčajne uplatňuje tzv. bežný štandard, ktorý má umelú povrchovú úpravu a používa cenovo prístupnejšie doplnkové materiály. Vrcholný manažment sa dá zariadiť typovo rovnakým nábytkom, ale s povrchovými úpravami v podobe prírodných dýh alebo masívu. Inak sa používa aj kovový nábytok, ale najvhodnejšie sú kombinácie dreva, kovu a umelej hmoty.
Čo sa týka dizajnu, prvá zásadná zmena je v pracovnom stole, ktorý sa skladá z pracovnej plochy v podobe dosky na kovových nohách alebo lyžovitých podnožiach s nastaviteľnou výškou. Kvôli manipulovateľnosti a variabilnosti nemá mať bočnice.
Pracovná plocha je zalomená a často sa k nej dá prisunúť príručný mobilný rokovací stolík. Stoly na podnožiach sa dajú ľahšie skladať a kombinovať do skupinových útvarov podľa potrieb alebo do tzv. pracovných hniezd.
Zaujímavým momentom je častá univerzálnosť stola, ktorý sa dá použiť na pracovné, ale aj rokovacie účely, čo vyhovuje súčasnému trendu dynamickej kancelárie. Stôl zvyčajne dopĺňa kontajner na kolieskach. Kontajner nemusí vyzerať tak, ako sme zvyknutí (skrinka na kolieskach), ale môže to byť aj mobilná policová zostava priamo predurčená na prácu s počítačom v podobe integrovaného pracoviska. Úložný systém sa obyčajne dá zavesiť do konštrukcie deliacej steny alebo nízkeho paravánu.
StoryEditor