Slovenská ratingová agentúra (SRA) zverejnila začiatkom tohto mesiaca svoje v poradí už šestnáste ratingové hodnotenie, a to mesta Snina. Počtom priradených ratingových hodnotení si Slovenská ratingová agentúra udržiava postavenie lídra na slovenskom trhu. Zároveň SRA indikuje priniesť na slovenský trh do konca roku 2002 ďalšie ratingové hodnotenia významných subjektov slovenskej ekonomiky.
Slovenská ratingová agentúra priraďuje mestu Snina nasledujúce ratingové hodnotenie:
Dlhodobý korunový rating BB- (stabilný výhľad)
Dlhodobý devízový rating B- (stabilný výhľad)
Krátkodobý rating S3
Mestu Snina bolo priradené dlhodobé ratingové hodnotenie v kategórií transakcií v slovenských korunách BB- (stabilný výhľad). V kategórii transakcií v cudzích menách bolo mestu Snina priradené ratingové hodnotenie B- (stabilný výhľad). Krátkodobé ratingové hodnotenie mesta Snina je S3, čo je najlepšie možné krátkodobé ratingové hodnotenie pre subjekty dosahujúce dlhodobé ratingové hodnotenie BB-.
Zdôvodnenie
-- Mesto Snina, nachádzajúce sa v najvýchodnejšom cípe Slovenska, je východiskom do územia Národného parku Poloniny. Z politicko-správneho hľadiska je mesto Snina sídlom okresu Snina, ktorý združuje 34 obcí, čím sa zaraďuje medzi menšie okresy na Slovensku. Aj v počte obyvateľov 21 325 (k 26. 5. 2001) sa mesto radí medzi menšie mestá v SR. V priemysle sú tradičnými odvetviami drevospracujúci, strojársky a obuvnícky priemysel reprezentovaný v prevažnej miere malými a strednými podnikmi so slovenským kapitálom. V strojárskom priemysle je v meste zastúpený belgický kapitál. Miera nezamestnanosti v okrese Snina k 30. 8. 2000 dosiahla 22 %, čo je takmer porovnateľná hodnota s mierou nezamestnanosti v Prešovskom kraji 22,5 %, ale podstatne vyššia miera nezamestnanosti ako celoštátna miera nezamestnanosti 17,2 %. Na vysokú mieru nezamestnanosti v okrese Snina aj v samotnom okresnom meste má nepriaznivý vplyv malý počet pracovných príležitostí, ale aj priemerná vzdelanostná úroveň, ktorá sa javí ako nevyhovujúca.
-- V rozpočtovej oblasti objem skutočne dosiahnutých príjmov vykazuje kolísavý trend vývoja. Štruktúra príjmovej časti rozpočtu je diverzifikovaná, čo hodnotíme pozitívne. Jedným zo zdrojov príjmov sú granty a transfery, ktorých podiel k celkovým príjmom, ako aj absolútny objem k ultimu roka 2001 v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami klesol. Objem disponibilných finančných prostriedkov mesta k 30. 6. 2002 dosiahol 11,992 mil. Sk, krátkodobé záväzky mesta a dlhová služba mesta k rovnakému dátumu boli v objeme 8,458 mil. Sk, čím boli kryté takmer 1,5-násobne. K 30. 9. 2002 boli disponibilné prostriedky mesta 8,1 mil. Sk.
-- Rezervy vidíme v oblasti riadenia pohľadávok. Mesto eviduje vysoký objem pohľadávok, ktorých stav k 30. 6. 2002 dosiahol takmer 39 mil. Sk. Najvyššími položkami sú pohľadávky na dani z nehnuteľnosti, na nájomnom za prenajaté pozemky a nebytové priestory a pohľadávky na úseku bytového a tepelného hospodárstva, pričom väčšinu z nich tvoria pohľadávky vzniknuté od roku 1993, t. j. ťažko vymožiteľné. Aj keď v posledných rokoch dosiahlo mesto pri vymáhaní svojich pohľadávok čiastočné úspechy, podľa nášho názoru by mesto malo viac pozornosti venovať starostlivosti o pohľadávky a efektívnejšie pristupovať k ich vymáhaniu. Odporúčame, aby mesto pri nadväzovaní obchodných zmluvných záväzkov lepšie preverovalo bonitu svojich budúcich partnerov.
-- Pozitívne hodnotíme spoluprácu mesta a podnikateľskej sféry. Mesto na riešenie aktuálnych i dlhodobých problémov mesta či regiónu podporuje všetky podnikateľské aktivity, ktoré prispievajú k udržaniu zamestnanosti. Príkladom spolupráce mesta s podnikateľskou sférou je vytváranie podmienok, ktoré by pomáhali rozvoju podnikateľskej sféry v meste (napr. odpredaj nehnuteľností podnikateľským subjektom za výhodných podmienok, nižšie nájomné za prenajaté priestory, odpustenie miestnych daní a poplatkov a pod.). V nakladaní a hospodárení s majetkom mesta vidíme rezervy vo využívaní nástrojov, ktoré by v prípade neúspechu činnosti podnikateľského subjektu umožňovali mestu znovuzískanie odpredanej, resp. prenajatej nehnuteľnosti (napr. predkupné právo).
-- Mesto je jedným zo zriaďovateľov Centra prvého kontaktu, ktoré začalo vykonávať svoju činnosť od 1. októbra 2002. Centrum prvého kontaktu je nápomocné pri spracúvaní podkladov nevyhnutných na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ, pri poskytovaní poradenských služieb novozačínajúcim a jestvujúcim podnikateľským subjektom. Centrum prvého kontaktu bolo zriadené na základe uznesenia vlády SR ako jedno z deviatich centier v krízových okresoch Slovenska s vysokou mierou nezamestnanosti a nevyhovujúcou infraštruktúrou.