V roku 2001 sa udiali na Slovensku viaceré závažné zmeny, ktoré prispeli k náprave prostredia a potvrdili smerovanie krajiny k rozvinutej trhovej ekonomike v rámci európskych hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Dvoma významnými inštitucionálnymi zmenami, ktoré síce nemali priamy ekonomický vplyv, ale mali široký spoločenský dosah, boli novelizácia Ústavy SR a naštartovanie reformy verejnej správy spojenej s voľbami vyšších územných celkov. Najdôležitejšími hospodárskymi procesmi, ktoré sú úzko späté s transformáciou ekonomiky, sú reštrukturalizácia a privatizácia štátnych podnikov a inštitúcií. Tu treba pozitívne hodnotiť postup vlády, najmä čo sa týka ozdravenia a predaja štátnych bánk. Hoci aj v tomto procese vznikajú nezrovnalosti -- príkladom môže byť postup privatizácie Slovenskej plavby a prístavov, a. s. -- pokrok je jednoznačný.
Dôležitou súčasťou reformy sa stalo vytváranie trhového prostredia a vnášanie konkurencie do pôvodne monopolných odvetví. Týka sa to najmä telekomunikácií, dopravy, energetiky a iných sieťových odvetví. Na Slovensku už pracuje Telekomunikačný úrad SR, Úrad pre finančný trh, napĺňa sa koncepcia privatizácie podnikov Slovenskej autobusovej dopravy, plán na transformáciu, reštrukturalizáciu a privatizáciu Železníc SR, rozbehla sa transformácia a privatizácia elektroenergetiky. Vyskytli sa aj chyby, napríklad posilnil sa monopol Slovenskej pošty. Dôležité však je, že týmito úpravami sa štandardizuje inštitucionálne prostredie a nasledovať už bude len dolaďovanie mechanizmu.
Signál zahraničným investorom
O uvedené argumenty sa opierali popredné ratingové agentúry, keď v jesenných mesiacoch pristúpili na zvýšenie ratingu Slovenskej republiky. To je dôležité najmä z pohľadu zahraničných investorov, ktorí by mali stratiť zábrany investovať v rámci stredoeurópskeho regiónu vo vyššej miere aj na Slovensku. Priame zahraničné investície, najmä tie, ktoré sa nespájajú s privatizáciou, prinášajú nové pracovné príležitosti, odbytové možnosti, ale i efektívny spôsob riadenia spojený so zabehnutou firemnou kultúrou. Na najbližšie obdobie sú zahraničné investície potrebné na pokrytie vysokého salda zahraničnoobchodnej bilancie krajiny. Vyšší rating by sa mal takisto prejaviť v zlacnení zahraničných zdrojov financovania. Rovnako dôležité boli reformy systému konkurzov, daňovej správy, novela daňových zákonov, záložného práva. Tieto kroky by mali významnou mierou prispieť k tvorbe zdravého podnikateľského prostredia, vhodnejších rámcových podmienok na podnikanie. Zníženie daňového zaťaženia je len nominálnou úpravou -- sprehľadniť a zjednodušiť treba celý daňový a odvodový systém. Podnikatelia vnímajú ako problém administratívnu náročnosť daňových priznaní, nestabilitu a nejednoznačnosť daňových zákonov, náročnosť a komplikovanosť daňového systému. Potvrdzuje to tohtoročná Analýza stavu podnikateľského prostredia z dielne Ministerstva hospodárstva SR.
Zvýšiť dostupnosť úverov
Napriek ďalšiemu poklesu úrokových mier sa nezvýšila dostupnosť úverov, čo možno do značnej miery pripísať reštrukturalizácii a konsolidácii bankového sektora. Tento problém sa týka najmä malých a stredných podnikov, ktorým chýbajú zdroje na financovanie svojej činnosti. Práve už spomenutá reforma záložného práva a skončenie reštrukturalizačných procesov v bankovníctve by mali viesť k zvýšeniu dostupnosti úverov. Nie všetky reformy vyšli podľa zámerov ich tvorcov a nie všetky viedli k želanému efektu. Príkladom môže byť novelizovaný Zákonník práce, ktorý v súčasnej úprave prináša zamestnancom namiesto deklarovanej zvýšenej ochrany riziko nižšej ochoty vytvárania pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Do rovnakej kategórie patrí zvýšenie odvodov za zamestnancov do systému sociálneho zabezpečenia, ktorým sa dosiahlo opätovné zvýšenie nepriamych nákladov na prácu. Tým sa prehĺbili priepastné nerovnováhy na trhu práce, na ktoré upozorňuje štúdia Svetovej banky o životnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce v SR z roku 2001. Napriek pozitívnym zmenám si niektoré oblasti zasluhujú väčšiu pozornosť, ako im venuje vláda. Rezervy sú najmä v oblasti vymáhateľnosti práva, na čo v tohtoročnej hodnotiacej správe upozornila aj Európska komisia a čo zároveň vyplýva z prieskumov medzi podnikateľmi na Slovensku.
Ďalšou oblasťou na zlepšenie je korupcia, ktorá napriek spusteniu národného programu boja proti korupcii neustupuje, stáva sa sofistikovanejšou a ťažšie sa odhaľuje. Súdy sú v rozhodovaní príliš pomalé. Problémom ostáva neprehľadnosť zákonov, čím sa ponecháva priestor na ich subjektívne interpretovanie. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa znižuje ochota vlády a parlamentu prijímať nepopulárne, ale pre ekonomiku potrebné opatrenia. Napriek sprehľadneniu verejných financií prostredníctvom zmien v metodike zostavovania štátneho rozpočtu a zrušenia väčšiny mimorozpočtových fondov sa nepodarilo významným spôsobom znížiť schodok štátneho rozpočtu. Reforma verejných financií sa dotkla len príjmovej strany rozpočtu, pričom výdavková časť ešte len čaká na reformné zásahy. Týka sa to zdravotníctva, školstva či štátnej správy. Efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov ostáva naďalej významným problémom, príkladom môžu byť dotácie v poľnohospodárstve. Správnym krokom v tomto smere boli realizované zmeny vo verejnom obstarávaní.