StoryEditor

Samosprávy čaká veľký boj s úradníkmi v Bratislave

05.12.2001, 23:00

Jozef Polačko, prednosta Krajského úradu v Prešove
"Prešovský kraj zaberá asi 18 % územia SR (vrátane Vysokých Tatier). Skladá sa z 13 okresov a žije v ňom 787 483 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľstva je najväčším krajom v SR. V kraji funguje 5 401 právnických osôb zameraných na tvorbu zisku. Z toho je 98 % súkromných organizácii. V rámci podnikateľských aktivít je na priemyselnú výrobu orientovaných 17,5 % firiem, poľnohospodárstvo 13 %, stavebníctvo 10 %, obchodnú činnosť vykonáva 37 %. Hospodársku činnosť rozvíja aj 34 430 fyzických osôb. V kraji pôsobí 587 podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou. Priemerná mzda v Prešovskom kraji k 31. 12. 2000 dosiahla 9 664 Sk, čo je o 2 400 korún menej než je priemer v SR. S Košickým krajom sme dva najchudobnejšie kraje na Slovensku. Oficiálna miera nezamestnanosti k 30. 6. 2001 predstavuje 22,5 %," povedal na úvod svojho vystúpenia prednosta KÚ v Prešove J. Polačko.
K výhodám tohto regiónu patrí kvalifikovaná pracovná sila, ktorá tu zostala aj po privatizácii veľkých podnikov. Podchytenie tejto kvalifikovanej pracovnej sily sa musí uskutočniť v najbližšom čase, inak sa kvalifikácia rokmi, prirodzene, stráca. Dnes si už v spolupráci s úradmi práce a s verejnými inštitúciami školy plánujú svoju orientáciu a možné zmeny orientácie minimálne v strednodobom výhľade.
Výhody a nevýhody
Jednou z veľkých výhod je aj spomínaná veľká skupina priemyselných podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré dosahujú stabilné výsledky, resp. majú rozvojové trendy, čím zvyšujú celkovú produkciu a pomáhajú nám aj v oblasti zamestnanosti. K nevýhodám kraja patrí, že fungujúce podnikateľské subjekty sú do značnej mieri zaťažené úvermi, ktoré pochádzajú ešte z privatizácie firiem. Zmluvy boli podpisované kedysi dávno, takže to nevytvára voľné zdroje na ďalšie investovanie. Ďalším veľkým a objektívnym problémom je geografická poloha kraja bez vyhovujúcej cestnej siete. To všetko sťažuje prílev investícií zo západných krajín. Kým nezačne investovať Ukrajina, táto poloha bude stále našou nevýhodou. Z výsledkov výroby vyplýva aj zlá štruktúra exportu, keď vývoz práce cez prácu v mzde a predaj nespracovanej suroviny prinášajú len veľmi malé ekonomické efekty. Produktivita práce je takisto na nízkej úrovni. Súvisí to s úrovňou využívania techniky, na ktorej inováciu v regióne nie sú zdroje, pritom pracovná sila je relatívne veľmi lacná, a teda v mnohých prípadoch ani nevytvára tlak na inováciu a na zvyšovanie technickej úrovne. Po bývalých koncernových podnikoch, ktoré sa rozpadli, veľkostná štruktúra podnikateľských subjektov zodpovedá skoro prostrediu stredného a malého podnikania v celom kraji, väčších firiem máme zásadný nedostatok.
Jednou z možností Prešovského kraja je rozvoj turistického ruchu. Snažíme sa vybudovať čo najširšiu spojovaciu infraštruktúru. Takisto diskutujeme o mnohých spoločných projektoch, a to od konskej turistiky po horských kopcoch, po budovanie hotelov a podobne. V rámci štátnej pomoci bolo zaostávajúcim okresom v roku 2000 predložených 60 projektov na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja podporených sumou 18 mil. korún, v roku 2001 to bolo 62 projektov s podpornou sumou 26,4 mil. korún. Cez fondy EÚ v roku 2001 fungovala na ministerstve hospodárstva grantová schéma na podporu cestovného ruchu, ktorá v našom kraji podporila 38 projektov s celkovou sumou 27 mil. korún. Projekty smerovali na zvýšenie propagácie a zlepšenie vybavenosti stredísk cestovného ruchu, zasnežovacie zariadenia na svahy a podobne.
Priemyselné parky
Samostatnou kapitolou sú priemyselné parky. Najväčším problémom sú nevyrovnané vlastnícke vzťahy pozemkov. To je choroba celého nášho kraja, určite aj Košického. V poslednom období sa najviac hovorí o spoločnom priemyselnom parku východ, ktorý je, podľa môjho názoru, jedinou možnou cestou, akou sa môže uberať Košický a Prešovský kraj, aby znížil rozdiel medzi východom a západom našej krajiny. V rámci činnosti krajského úradu sa pokúšame napomáhať rozvoju ekonomických vzťahov organizáciou a účasťou na podujatiach, či už výstavných, pričom priamo organizujeme podnikateľské stretnutia, zatiaľ s Poliakmi v Rzeszove aj v Krakove. Konkrétne pred dvoma mesiacmi som bol asi so skupinou 18 podnikateľov z Prešovského kraja v Rzeszove. Na základe rozhovorov sa už dokonca uskutočnila prvá tovarová výmena medzi firmami Slovenska a Poľska. Pred dvoma týždňami sa stretli naše firmy asi s 15 poľskými v Prešove. Chceme v tom, samozrejme, pokračovať.
Reforma verejnej správy
V súvislosti s reformou verejnej správy očakávam, že sa prostredníctvom samosprávnych krajov vytvorí lepšia možnosť na ekonomický rozvoj. Podpísali sme dohody o spolupráci na úrovni krajov s malopoľským a podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, so Zakarpatskou oblasťou, Ľvovskou a Ivanofrankovskou na Ukrajine, ktoré by mohli viesť aj k rozvoju vzájomných vzťahov v ekonomickej oblasti. Prešovský kraj prikladá veľkú vážnosť vzťahom smerom na západ, hoci niekedy tak trochu zabúdame, že oveľa väčšou pomocou je otváranie ekonomických ciest, ekonomických väzieb, a to smerom sever -- juh. Pri rozvoji infraštrukturálnych zámerov prikladáme veľkú vážnosť dobudovaniu diaľnice Prešov -- Žilina a takisto smerom na juh, veľmi vážne sa zaoberáme aj projektom, ktorý sa nazýva Jantárová cesta, ktorá by prechádzala koridorom Prešov -- Košice a prepájala pobaltské štáty cez Maďarsko s celým Balkánom aj so západnou Európou a pomohla by dopravne prepojiť aj vznikajúce relatívne silné oblasti na ukrajinsko-poľskej hranici. Aj niektoré západné investície v poslednom období do tohto územia nás presvedčujú o tom, že práve toto severo-južné prepojenie považujú mnohí investori za veľmi závažné a existuje celý rad drobnejších projektov na rozvoj vzťahov sever -- juh. Samosprávny kraj bude mať aj isté ekonomické nástroje na rozdiel od krajských úradov, ktoré v súčasnosti žiadne konkrétne ekonomické nástroje na rozvoj nemajú. A to, či už pri investovaní do infraštruktúry a prípravy územia, ale aj v medzinárodnej oblasti, kde môžu byť silnejším garantom pre medzinárodné firmy alebo firmy v zahraničí, ako je to v štátnych organizáciách, ktorou momentálne je krajský úrad. Ďalej v oblasti infraštruktúry budú mať samosprávne kraje podstatne väčšie možnosti spolupráce s programami EÚ. Veľkou výhodou bude aj viacročné plánovanie. Samozrejme, treba dotvoriť zákony a fixovať príjmy samosprávnych krajov tak, aby sa dali predpokladať aj do ďalších období. Fixovať ich priamo na isté podiely z daní a podobne. Avšak samosprávne kraje už nebudú také závislé od ročných rozpočtov, ako sú trebárs krajské úrady momentálne. Podmienky sa menia každý rok, a tak jednoducho ani nevieme efektívne naplánovať investície na viacročné obdobia. Aj pri samosprávnom kraji bude nutný zásah alebo istý patronát ústredných orgánov na vyrovnávanie podmienok medzi východom a západom (napr. plynofikácia). Veľkou výhodou je, že o mnohých veciach, ktoré sa týkajú života Prešovského i Košického kraja -- sa dnes rozhoduje v kanceláriách v Bratislave -- sa bude so znalosťou veci rozhodovať v regiónoch. Keď už aj nerozhodnú tieto orgány vždy najlepšie, aspoň si budeme môcť nadávať sami sebe.
Zdenko Trebuľa, primátor Košíc
Košice sú rozdelené na 22 mestských častí, na štyri okresy, máme zrejme drahú samosprávu. Podľa posledného sčítania má mesto 236 tis. obyvateľov. Čo je zaujímavé pre mužov, žije tu 52 % žien. Celkove je zamestnaných v Košiciach 89 tis. osôb, nezamestnanosť sa pohybuje okolo 16,5 až 17 %. Najväčší počet (30 %) pracuje v priemysle, v školstve 13 %, v doprave 11 %, žiaľ, v stavebníctve už len 6 %. Pôsobí tu 20 tis. podnikateľských subjektov (skoro 9 % HDP), z toho je 600 spoločností so zahraničnou majetkovou účasťou. Medzi tých väčších patria U.S. Steel, IBM, Siemens, Pepsi Cola, Baumax atď. Súkromný sektor zamestnal 56 % zamestnancov všetkých tu v Košiciach. Celkové tržby priemyselnej produkcie v meste dosiahli hodnotu 58 miliárd korún.
Prednedávnom som bol v Pittssburgu na pozvanie primátora mesta a organizácie, ktorá chce investovať v strednej Európe. Pozvali aj primátorov Miškovca, Ostravy, Katovíc a Košíc. Mali sme možnosť prezentovať naše mestá, naše krajiny, stretávali sme sa s podnikateľmi a postupne som zistil, že sme na tom, my, zo strednej Európy, asi rovnako. Položil som si otázku, prečo to tak je, z čoho to vlastne všetko vychádza. Som hlboko presvedčený, že to nevychádza z ľudí, ktorí tu žijú v tých mestách. Taký potenciál, ako majú predovšetkým v oblasti technickej Košice, má máloktoré mesto. Je to predovšetkým zásluha Technickej univerzity, ktorá skutočne vychováva obrovský potenciál mimoriadne šikovných a schopných ľudí, ktorých exportujeme do Bratislavy, do Európy i do sveta, pretože doma prácu nemajú.
Štát a banky pre podnikateľov
Základný problémom nás všetkých je minimum informácií o jednotlivých regiónoch, minimum informácií o jednotlivých mestách skoro na každom veľvyslanectve. Má viacero riešení. Predovšetkým tie agentúry, ktoré sú zriadené na propagáciu svojej krajiny, by mali začať fungovať. Nestačilo, keď ja som prezentoval mesto, nestačilo hovoriť len o tom, že máme vysokokvalifikovanú a lacnú pracovnú silu. Nehovoríme, nepropagujeme slovenských podnikateľov. Stále hovoríme len o tom, že potrebujem zahraničné investície. Krajina je podinvestovaná, ale pozrime sa na to, akú politiku robia banky, za akých podmienok dajú peniaze našim domácim podnikateľom, čo robíme my v samosprávach, v štátnej správe. Či im vychádzame v ústrety, či vytvárame také podmienky, aby mohli seriózne podnikať. Som hlboko presvedčený, že nemôžu. A pri tejto konkurencii, ktorá na trhu je, sa veľmi ťažko presadzuje. Keď príde napríklad podnikateľ z Nemecka má za chrbtom peniaze a lacné peniaze, možno za jedno dve percentá a nie za 11 možno 12, náš podnikateľ nemá šancu. Pokiaľ my chceme, aby sa slovenská podnikateľská sféra rozvíjala, musí to podporovať centrálna politika tejto krajiny, nemôže to byť len na rozhodnutí samostatných bánk. Na druhej strane, tak my, samospráva, ako aj štátna správa v regiónoch, musí dole v mestách urobiť podstatne viac pre to, aby to fungovalo.
Letisko a diaľnice
Aké máme samosprávne nástroje na to, aby sme podnikateľom pomohli. Žiaľ, na druhej strane, keď tu chce niekto pozemok na výstavbu s tým, že vytvorí pracovné miesta pre 100 až 150 ľudí, podozrievame ho zo zištných dôvodov.
Na Slovensku sú dve letiská, ktoré majú slušný medzinárodný štandard. Keď však prídete na bratislavské letisko mimo pravidelných liniek, máte pocit, že ste prišli na cintorín. Ako sa môže cítiť návštevník zo zahraničia, keď sa nemá ani koho opýtať... Košické letisko, ktoré má medzinárodné parametre, môže plniť úlohu metropolitného letiska pre juhovýchodnú časť Poľska, pre severovýchodnú časť Maďarska a pre západnú časť Ukrajiny. Čakáme na to, kým v Györi postavia susedia nové letisko? Začneme toto letisko využívať predovšetkým v oblasti kargoprepravy? Na jedinom mieste v strednej Európe je tu potiahnutý široký rozchod až priamo na miesto, kde sa môže vybudovať, možno po Singapure, najväčší suchozemský prístav. Toto sú rozvojové impulzy, tá krv v žilách, ktorá by mala rozbehnúť podnikanie v tejto oblasti.
Fakt, že tu, vo východnej časti strednej Európy sa nachádza takáto vysoká kultúra, je pre mnohých strašne dôležitý. A to je príležitosť turistického ruchu. Mesto investovalo do svojej budúcnosti. Samozrejme, dnes sa musíme s dlhmi, ktoré tu sú, potrápiť. Vznikli, pretože mesto dalo napríklad za celé 10-ročné obdobie viac než miliardu zo svojho rozpočtu za to, čo v iných mestách na Slovensku, mimo Bratislavy, platil štát. V spolupráci s Domom techniky uvažujeme v meste o vybudovaní výstavníckeho areálu na regionálne výstavy. To znamená prezentovať v komunite približne 1,5 milióna ľudí produkciu miestnych podnikateľov, slovom, dotiahnuť sem ďalší kapitál. Nemáme diaľnicu. Stretol som sa s názorom (na ministerstve dopravy), že vraj najprv prídu podnikatelia a keď sa rozhodnú u vás zostať, tak potom tam bude aj diaľnica. Lenže ono je to práve naopak. Pre nás je riešením napojenie na Jantárovú cestu, na diaľničný systém na juhu Európy. Pretože týmito cestami sa k nám podnikatelia dostanú, ale dostanú sa aj kamióny. Keď sa nám toto nepodarí, čakať do roku 2015, keď sú perspektívy dokončenia severného ťahu aj do Košíc. Myslím si, že potom tu bude skanzen, kam sa bude chodiť za krásnou prírodou v okolí. Všetci sa presťahujeme do Bratislavy? Mali sme tu strojárstvo, chémiu atď., ale na druhej strane ľudia mali prácu. Po roku 1989 došlo k situácii, že sa, samozrejme, tieto prevádzky zatvárali, nebolo to konkurencieschopné, nezvládli sme za 11 rokov reštrukturalizovať východné Slovensko.
Reforma verejnej správy
V súvislosti s reformou verejnej správy sa znovu polemizuje: zrušiť okresy, nezrušiť okresy, každý, kto v štátnej správe robil, vie, že taká triplicita, ktorá tu vzniká, je abnormálna, občania sú dezorientovaní. Rozbili sme systém, nepostavili sme nový. To je jeden zo základných problémov, ktorý tu existuje. Myslím si, že je dobré, keď sa začala reforma verejnej správy v takejto podobe, hoci nás čaká ešte veľký boj s úradníkmi. Legislatívci, ktorí tvoria zákony, sedia v Bratislave, sú tam doma. Nečudujem sa. Keby som tam sedel ja, urobím to isté, lebo inak by som prišiel o existenciu. V každom prípade tu musí byť iný pohľad na vec, musí tu byť strategický pohľad na rozvoj Slovenska a keď nebude, všetci sa budeme baviť len o tom, či svoj regiónček v tej či onej časti dotiahneme do tej alebo onej roviny. Tak nič nevyriešime. Prestaňme si závidieť -- to je jedna z vážnych vecí.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
01. júl 2022 00:42