Tak, ako inde na svete, aj na Slovensku sa medzi vedcami a spoločnosťou tvorí priepasť. Prejavuje sa to aj v médiách. Tie akoby nemali záujem o popularizáciu vedy a vedeckí pracovníci sa do nej nehrnú aj preto, že za tieto aktivity nie sú dostatočne hodnotení. Konštatovalo sa to aj pri príležitosti päťdesiateho výročia Slovenskej akadémie vied (SAV). Akademikom svitá na lepšie časy po vstupe do Európskej únie. Únia si tu kladie vysoké ciele, lebo do roku 2010 sa má jej hospodársky priestor vyznačovať najkonkurenčnejším prostredím na svete. Cieľom je predbehnúť USA, neobyčajne štedrú krajinu k vedcom. Všeobecne sa odporúča model financovania vedy, pri ktorom štát dáva 1 % a súkromná sféra 2 %. Na Slovensku štát dáva iba 0,7 % a súkromná sféra iba o málo viac. Pritom výskumné ústavy, ktoré sú v súkromných rukách a v gescii ministerstva hospodárstva, pýtajú peniaze na výskum od štátu. Na Slovensku sa stupeň podpory vedy a výskumu nedá porovnať s menšími krajinami ako Fínsko a Írsko. "Negatívny dosah trvalého nedostatku financovania vedy sa už prejavuje, mnohí naši pracovníci odišli do zahraničia a už sa nevrátia," povedal pri 50. výročí zriadenia SAV jej vedecký sekretár Dušan Kováč. "Po vstupe SR do EÚ sa problém financovania vedy zvýrazní," upozornil Kováč. Podľa záveru barcelonského summitu EÚ by sa do roku 2010 mala veda podporovať na úrovni 3 % z HDP.
Formulácie o podpore vedy a techniky v programovom vyhlásení tejto vlády sú ešte menej sľubné ako od vlády z roku 1998. V SAV však uznávajú, že by sa systém financovania mal zmeniť z inštitucionálneho na kompetitívny a zriaďujú tzv. centrá excelentnosti. Do nich zahŕňajú aktivity tých pracovísk, ktoré sa dokážu najrýchlejšie presadiť. Akademici očakávali zlepšenie financovania aj od Agentúry na podporu vedy a techniky, ktorá bola zriadená zákonom č. 203/2001 Z. z. a začala formálne fungovať od roku 2002. Podľa akademikov toky peňazí ňou neprechádzajú tak, ako by mali. Minulý rok podporila projekty za 72 mil. Sk.
Vedecká komunita vie o SAV
Pracovníci SAV sa držia hesla uznávaného vo svetovej vedeckej komunite: publish or perish - publikuješ alebo zahynieš. Preto jej pracovníci v publikáciách dosiahli 60 až 70 % výkonnosti elitného európskeho zoskupenia - nemeckej Max-Planckovej spoločnosti. V publikačných ohlasoch dosahujú 30 % jej výkonnosti. Pritom však rozpočet SAV je 14-krát nižší v pomere na jedného pracovníka. Aj podľa analýzy novín Times je Slovensko ôsmou najproduktívnejšou krajinou pri premieňaní finančných výstupov na vedecké výstupy.
"Kliesnime si síce účinnú cestu do Európskeho výskumného a inovačného priestoru, ale nedosahujeme potrebné domáce uznanie a uspokojenie. Naše prístroje tvrdohlavo zaostávajú a budovy sa samy neopravujú. Mladí výskumníci sú v súčasnom európskom silovom poli Východ - Západ ťahaní na Západ," konštatoval nedávno predseda SAV Štefan Luby. Nádej v zmene postavenia SAV im prináša integrácia do EÚ. Totiž pripravovaná európska ústava hovorí o vede na niekoľkých stranách a v ústavách krajín EÚ, ako aj v Ústave SR, sú o nej iba krátke články.
Viditeľné aj neviditeľné výstupy
SAV produkuje ročne okolo 1 300 pôvodných vedeckých prác v medzinárodne uznaných časopisoch a jej práce získavajú 15-tisíc ohlasov, z toho polovicu v zahraničí. SAV vydáva 54 vedeckých časopisov, z toho je 29 evidovaných v Current Contents. Minulý rok vydali 54 odborných kníh a stovku odborných monografií.
Pracovníci SAV učia ročne na univerzitách 35-tisíc hodín. Na pracoviskách SAV je 896 doktorandov, z toho polovica interných. Úspešnosť doktorandského štúdia je 50-percentná, je to viac ako na vysokých školách. Napriek štipendijným podmienkam pre doktorandov, štipendium 8 tis. Sk mesačne vôbec nie je motivujúce.
Všeobecne užitočné činnosti:
- Národná seizmická sieť, monitoring zemetrasení
- Monitoring jadrových skúšok
- Národný onkologický register
- Bratislavský register placetárnych buniek
- Slovenská zbierka kvasiniek
- Encyklopédia Beliana
- Magnetická databáza na nastavenie navigačných prístrojov
- Záchranný archeologický výskum
- Starostlivosť o štátny jazyk - Národný korpus jazyka
- Referenčné laboratórium BSE
Štruktúra a financovanie SAV v roku 2002
Väčšina ústavov a zariadení SAV (46) má štatút rozpočtových organizácií. Sú v nich tie, ktoré na svoje produkty nemajú odbyt, ale ich výsledky sú k dispozícii prakticky každému. Ide o jazykovedný, etnologický, historický a štátoprávny výskum. Príspevkové (24) sú najmä tie, ktoré svoje výsledky môžu dať k dispozícii výrobnej sfére, sú to najmä technické, chemické a biologické ústavy.
Rozpočtové organizácie SAV mohli vydať minulý rok 747 mil. Sk, štát ich dotoval 709 mil. Sk, zvyšok získali na hospodárskych zmluvách a riešení zahraničných projektov. Pri príspevkových organizáciách bol podiel štátneho financovania 384 mil. Sk, väčšina z neho išla na prevádzkové výdavky, na investície sa z toho dostalo iba 21 mil. Sk. Príspevkové ústavy však mohli vynaložiť spolu 597 mil. Sk, lebo z iných zdrojov dostali vyše 200 mil. Sk.
Skúpy je štát aj podniky
"Na rok 2004 žiadame 1,4 mld. Sk, ale aj toto zvýšenie vlastne iba pokryje nárast miezd, ktorý vyplýva zo zmeny postavenia našich pracovníkov, keďže začali spadať pod zákon o verejnej službe," informoval HN Karol Karovič, podpredseda SAV. Prakticky 77 % výdavkov ide na mzdy pracovníkov, zvyšok sú náklady na prevádzku. "V mnohých ústavoch potrebujeme obmieňať experimentálnu prístrojovú bázu. Inteligenčný potenciál našich pracovníkov je trojnásobný oproti ostatnej populácii a pritom ich priemerné platy sú na úrovni priemerného platu v ekonomike," doplnil. Priemerná mzda za minulý rok bola v príspevkových organizáciách 15 473 Sk. V rozpočtových ústavoch bol priemer 14 549 Sk.
Problémom je financovanie z podnikovej sféry. Ani v čase, keď vedenia veľkých slovenských podnikov boli užšie prepojené s vládou (pred ich privatizáciou a tesne po nej), priemyselníci sa nechceli významne finančne podieľať na výskume v SAV, odmietali prevziať riziko vo výskume, ktoré je bežné. "Aj zo strany malých a stredných priemyselných podnikov prichádza málo požiadaviek na našu prácu. Ak aj prídu, sú to iba čiastkové, operatívne práce. Akoby firmy vo svojom odbore mysleli len na zajtrajšok a vo svojom podnikaní nevideli perspektívu," posťažoval sa Karovič.
Na začiatku bol Matej Bel
Úsilie Mateja Bela v roku 1735, rodáka z Očovej (1684 - 1749), možno považovať za prvý pokus založiť inštitúciu podobnú SAV. Tento polyhistor sa pokúsil v Bratislave založiť učenú spoločnosť. Predchodkyňou SAV bola aj Slovenská akadémia vied a umení, ktorá existovala od roku 1942 do roku 1946. V terajšej podobe vznikla SAV 18. júna 1953 zákonom SNR. Jej činnosť bola neskôr upravená zákonom z roku 1963 a odvtedy sa stala organickou súčasťou pražskej ČSAV. V tom období počet pracovníkov aj rozloha pracovísk rýchlo rástli. Vybudovali sa pracoviská v Bratislave na Patrónke, kde dodnes sídli väčšina ústavov. V roku 1970 postavenie akadémie upravil ďalší zákon, no aj ten potvrdil federálnu asymetriu, keďže sa rešpektovalo postavenie ČSAV. Takto existovala až takmer do konca roka 1992. Vtedy pred rozpadom republiky sa narýchlo prijal nový zákon, lebo inak by vlastne SAV mala zaniknúť.
Do roku 1989 pokračoval jej extenzívny vývoj, vtedy mala 6 500 pracovníkov. Aj v tejto etape v mnohých, najmä tzv. čistých vedách (matematika, fyzika), technických a biologických vedách dosiahla pozoruhodné výsledky. Po "novembri" sa začali v SAV reformy a zároveň začala narážať na tvrdé rozpočtové obmedzenia. Vedenie SAV ich považuje za najtvrdšie spomedzi všetkých postkomunistických krajín. Počet pracovníkov sa znížil na polovicu (SAV má teraz vyše 3 000 pracovníkov). Všetky ústavy prešli akreditáciou, niektoré museli byť zrušené. Novým zákonom o SAV č. 133/2002 Z .z. sa SAV kodifikovala ako vedecká inštitúcia v medzinárodnom ponímaní. Jej predseda Štefan Luby hodnotí výsledky SAV v ostatných rokoch ako lepšie než tie, ktoré sa dosahovali s dvojnásobným počtom pracovníkov do roku 1989.
StoryEditor
Výkony päťdesiatročnej SAV znesú porovnanie so svetom
Tak, ako inde na svete, aj na Slovensku sa medzi vedcami a spoločnosťou tvorí priepasť. Prejavuje sa to aj v médiách. Tie akoby nemali záujem o popularizáciu vedy a vedeckí pracovníci sa do nej nehrnú aj preto, že za tieto aktivity nie sú dostatočne hodnotení.