Transparentnosť je základným predpokladom rozvoja ekonomiky a podnikania. Skutočnosť je však taká, že podmienky na podnikanie sú na Slovensku deformované a nepriaznivý vývoj hospodárskej situácie sa podpísal pod opätovný nárast nekalého podnikania.
Vyplýva to zo záverov projektu Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania, v ktorom Podnikateľská aliancia Slovenska skúmala najrozšírenejšie podvodné praktiky v podnikaní. Závery projektu zverejnila minulý týždeň a vyjadrila znepokojenie nad tým, že rozmáhanie nekalého podnikania spôsobuje škody hospodárstvu štátu, demotivuje slušných podnikateľov v ich činnosti a poškodzuje imidž celého podnikateľského stavu. Nekalé praktiky sa podľa aliancie rozmáhajú a demotivujú poctivých podnikateľov v ďalšej činnosti, dokonca spôsobujú zánik ich biznisu.
Medzi najčastejšie praktiky nekalého podnikania, s ktorými sa stretávajú napríklad banky, patria:
-- tunelovanie spoločnosti,
-- prevod majetku na novozaloženú spoločnosť,
-- prelievanie kapitálu medzi majetkovo či personálne prepojenými spoločnosťami,
-- skrytá identita klientov,
-- neznámy pôvod finančných prostriedkov,
-- zneužívanie dokladov,
-- mediálne útoky na banky s cieľom vytvoriť tlak a využiť nemožnosť komunikovať zo strany banky z dôvodu zákonnej ochrany bankového tajomstva.
Z prieskumu vyplynulo, že 44 percent podnikateľov sa v uplynulých dvoch rokoch stalo obeťou nekalého podnikania, čiže takmer každý druhý podnikateľ na Slovensku bol v minulých dvoch rokoch poškodený neférovými aktivitami zo strany jeho obchodných partnerov. Podľa aliancie najčastejšími nekalými praktikami sú:
-- používanie nastrčených osôb -- tzv. biele kone,
-- likvidácia firmy,
-- prevod majetku na inú, resp. novú firmu,
-- tunelovanie firmy,
-- podnikanie bez oprávnenia,
-- krádež identity alebo duševného vlastníctva firmy,
-- neplatičstvo,
-- nevrátenie poskytnutej zálohy za nerealizovanú zákazku,
-- podplácanie pri verejných obstarávaniach.
Kľúčovým opatrením v boji proti nekalému podnikaniu je podľa respondentov prieskumu vytvorenie podnikateľskej čiernej listiny, v ktorej by boli zverejnené firmy a osoby neplniace si publikačné povinnosti voči obchodnému registru a finančné záväzky voči verejným rozpočtom. So zriadením takejto čiernej listiny súhlasí 96 percent podnikateľov.
Až 94 percent opýtaných súhlasí s časovo obmedzeným zákazom podnikania pre tých podnikateľov, ktorí porušia zákonnú povinnosť včas vyhlásiť na vlastnú spoločnosť konkurz v prípade predĺženia alebo platobnej neschopnosti.
Výraznú, až 92-percentnú podporu má tiež rozšírenie ručenia za záväzky firmy osobným majetkom konateľa podvodnej obchodnej spoločnosti.
Marta Růžičková