Profesionalizácia armády ohrozená

Spochybňovanie ďalšej existencie osobitného systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia vedie už k zvýšenému odchodu príslušníkov ozbrojených zložiek do civilu. Profesionálni vojaci a príslušníci ozbrojených zborov majú totiž po skončení výkonu služby v dôsledku vekového znevýhodnenia a špecifickej pracovnej kvalifikácie vysokú mieru nezamestnanosti. Nezamestnaných je 44 percent bývalých vojakov vo veku do 60 rokov a v tej istej skupine u prepustených v rokoch 1999 -- 2001 je to až 61 percent. S týmto rizikom musí počítať každý, kto sa rozhodne pre vstup do ozbrojených síl a zborov. Aj skúsenosti zo štátov NATO s profesionálnou armádou ukazujú, že jedným z kľúčových motivačných faktorov pre vstup občana do ozbrojených zborov sú práve sociálne istoty kompenzujúce nevýhody a riziká služby. Ich zrušenie tak môže ohroziť profesionalizáciu i reformu Ozbrojených síl SR, ktorej základy vychádzajú práve z existencie tohto systému. Pravdepodobne by potom nebolo možné zrušiť základnú vojenskú službu, ktorú by možno bolo potrebné aj predĺžiť, aby Slovenská republika mohla plniť svoje záväzky voči NATO.
Ozbrojené sily a zbory by navyše mohli mať také personálne problémy, akým čelí Hasičský a záchranný zbor. Od jeho príslušníkov sa podobne ako od policajtov a vojakov očakáva v krajnom prípade aj nasadenia života, v porovnaní s príslušníkmi ozbrojených zborov sú však hasiči nedostatočne sociálne a zdravotne zabezpečení. Aj preto záujem o službu v hasičskom a záchrannom zbore klesá.