Povodne v Nemecku spôsobili škody asi za 10 miliárd eur

 Týmto inštitút podnecuje činnosť všetkých zúčastnených, ktorých sa týkajú povodňové udalosti, k zámeru implementácie protipovodňových opatrení ďalej do praxe. Založením Centra pre výskum povodní (Dresden Flood Research Center) nezabúda nemecká odborná verejnosť i na medzinárodnú spoluprácu.
Povodňová katastrofa, ktorá sa počas augustových dní v minulom roku doslova prehnala krajinami strednej Európy, zanechala za sebou v postihnutých územiach ničivé dôsledky týkajúce sa najmä obyvateľstva, hospodárstva a životného prostredia. V Nemecku sa povodňové udalosti prejavili najzreteľnejšie v Slobodnom štáte Sasko. I keď v Nemecku bolo v posledných desaťročiach viacero silne zaplavených oblastí (Rýn, Labe, Odra atď.), minuloročný intenzívny úhrn zrážok, predovšetkým v Sasku, prekonal povodňové udalosti aj z roku 1845. V tom roku bolo množstvo obcí nachádzajúcich sa v blízkosti Labe úplne pod vodou.

V Sasku 20 obetí
Intenzívne minuloročné augustové zrážky postihli v Sasku predovšetkým vyššie položené miesta v povodí riek v Krušných horách (Erzgebirge). Výdatné zrážky v tejto oblasti nasýtili pôdu vodou, čo spôsobilo, že od 12. 8. 2002 nastala v územiach pokrytých zrážkami neobyčajne extrémna povodňová situácia. Početné malé vodné toky si v úzkych údoliach pohoria hľadali "novú" cestu a spoločne sťahovali a brali so sebou cesty, domy a stromy. Lámali mosty, strhávali elektrické vedenia a telefónne siete. Viaceré vodočty boli poškodené, poldre v údoliach si nesplnili svoju ochrannú protipovodňovú funkciu. Na meracej stanici Zinwald - Georgenfeld v Krušných horách bolo z 12. na 13. augusta 2002 nameraných 312 mm zrážok na ploche asi 25 km2, čo je najvyššia denná hodnota, ktorá kedy bola zaregistrovaná odbornými meraniami v Nemecku. Predovšetkým menšie rieky, akými sú Gottleuba, Müglitz a Wei#223#eritz, tvoriace prítok Labe, mali silný vplyv na povodne v metropole Saska - Drážďany. Rieka Wei#223#eritz dosiahla 13. augusta so 430 m3 . s-1 vyšší prietok, ako v tom istom čase samotná Labe (327m-3. s-1) a spôsobila povodeň vo viacerých väčších častiach intravilánu Drážďan, vrátane hlavného nádražia a Zwingra.
Vodočet na Labe (meracia stanica v Schöne) 16. augusta 2002 dosiahol úroveň 1 202 cm, t. j. o 242 cm viac ako tu bol doteraz zistený najvyšší stav. V Drážďanoch o deň neskôr stúpla hladina Labe na 940 cm, čo je o 63 cm vyššia hodnota ako dosiaľ existujúca historická hodnota (877 cm) z roku 1845. Celkové škody následkom povodňových udalostí v Nemecku sa odhadujú nad 10 miliárd eur. Pritom škody pre samotné Sasko, kde padlo za obeť povodni 20 ľudí, je to 7 miliárd eur.
Ničivý rozmer extrémnych povodní na Labe sa na druhej strane prejavil vo veľkej vzájomnej solidarite obyvateľov postihnutých oblastí, v spolupráci medzi pracovníkmi postihnutých podnikov, zariadení a inštitúcií.

Za povodne môže človek
Jednou z inštitúcií, ktorej mnoho kolegov a spolupracovníkov sa v plnom nasadení angažovalo v protipovodňových prácach, či už formou pomoci postihnutým rodinám, alebo plnením vriec pieskom a vytváraním ochranných hrádzí pred vodou, bol aj Ústav ekologického a regionálneho rozvoja (Leibnitz-Institut für ökologiesche Raumentwicklung). Predstavitelia ústavu, ktorého odborné zameranie sa sústredí na výskum regionálneho rozvoja a krajinno-ekologických vzťahov v prírodných a urbanizovaných oblastiach, na ekológiu miest, ekológiu stavieb a geoinformatiku, spolu s ďalšími odborníkmi v Nemecku označili povodňovú katastrofu ako vyučujúci proces prírody. Odborní pracovníci spomínaného inštitútu, špecializovaní na výskum povodňovej problematiky Dr. Gotthard Meinel a Dipl.-Ing. oec Ulrich Schumacher, poukázali na zreteľnú závislosť ľudí od prírody, ktorá sa opäť prejavila až drastickým spôsobom. Pričom neprehliadli, že povodňové udalosti v Nemecku v súvislosti s účinkami prírody sú prejavom tiež dôsledkov ľudskej činnosti.
V Nemecku platí príslovie - po katastrofe je pred katastrofou. Aj keď, podľa nemeckých odborníkov, sa zásahom 100 až 1 000 ročných vôd nedá zabrániť, je možné, na veľkých plochách v povodiach riek, včasnou prípravou protipovodňových opatrení, podstatne znížiť značné rozmery povodňových škôd.
Východiskovou rovinou na tvorbu protipovodňových opatrení je očakávanie ďalších povodní vplyvom klimatických podmienok prejavujúcich sa v poslednom desaťročí.

Sedem dôležitých opatrení
V prípade novej katastrofy pripravil už koncom roku 2002 Ústav ekologického a regionálneho rozvoja (ďalej len I#214#R) zásady predvídavej plošnej a hospodárskej politiky, ako aj zásad regionálneho manažmentu plôch, prostredníctvom ktorých je možné vopred obmedziť potenciálne príčiny povodňovej udalosti, a tak obmedziť rozsah škôd. V zmysle uvedených, vopred pripravovaných opatrení, spolková vláda v Nemecku už spravila prvý krok k trvalej národnej stratégii týkajúcej sa hospodárskej politiky nakladania s voľnými plochami v regiónoch. Okrem iného formulovala ciele zníženia spotreby voľných plôch pre nastávajúce roky. Optimalizácia tohto cieľa je zameraná na využívanie voľných plôch v ohrozených územiach povodňami pre výstavbu sídel, komunikácií alebo na iné hospodárske využitie tak, aby ich lokalizácia mohla vzdorovať povodni. Na základe uvedených skutočností, ale i výsledkov zo súčasných výskumných prác predložil I#214#R spolkovej vláde návrh siedmich bodov programu protipovodňových opatrení pred povodňovými udalosťami:

1. Zlepšenie kvality informácií o príčinných súvislostiach potenciálne postihnutých oblastí záplavami
V súvislosti so škodami, ktoré spôsobili katastrofálne povodne, je možné vytvoriť protipovodňové opatrenia len na báze dostatočných informácií o komplexnosti zrážkovo-odtokového procesu. Aj keď pre extrémne povodne je rozhodujúci a určujúci stav počasia, predsa len vhodným využívaním plôch je možné ovplyvniť výšku odtoku, a tým zvýšiť retenčný účinok konkrétneho územia. V tomto zmysle ešte viac ako doteraz sa požaduje posilniť interdisciplinárny výskum v oblasti získavania a využitia digitálnych dát životného prostredia, systematického monitoringu, satelitného snímkovania alebo modelovania pomocou počítača. Výsledky výskumu potom ukážu presnejší smer ako možno prostredníctvom cieleného obhospodarovania pôdy a revitalizáciou urbanizovaných plôch ďalej usmerňovať zmenšenie odtoku v krajine, čo sa týka predovšetkým vedľajších prítokov Labe. Týmto sa môže ovplyvniť spomalenie odtokových procesov v povodiach, čo spôsobí, že v údolných nivách riek nastane v podstatne menšom množstve zdvih hladiny vody. Je potrebné využiť záplavové mapy zobrazujúce zaplavené oblasti s viac ako storočnou vodou, ktoré poslúžia na ďalšie zlepšenie územného plánovania a funkčného využitia plôch pre mestá a obce. Takto získané informácie môžu pomôcť k presnejšiemu určeniu odtokov z povodí a k revitalizácii nív, čím sa prispeje ku skvalitneniu protipovodňových opatrení.

2. Znižovanie potenciálnych povodňových škôd
V oblastiach, kde v súvislosti s povodňou nastala revitalizácia a lepšie využívanie postihnutých území a napriek tomu nebude možné záplavám zabrániť, je povinnosťou kompetentných úradov určiť v spolupráci so špecialistami potenciálnu škodu v týchto územiach. K potenciálne povodňou postihnutým oblastiam sa budú musieť určiť priority ochrany. Ďalej sa požaduje vytypovať zaplavované oblasti podľa ich pravdepodobnosti zatopenia a presne ich ohraničiť podľa parciel. Podľa určenej potenciálnej výšky škôd je možné ďalej pasívne rozvíjať protipovodňové opatrenia. K týmto opatreniam medzi iným patrí i tolerancia prípustnej povodne (bez katastrofálnych dôsledkov), resp. presun stavieb a zariadení na iné lokality. Tieto opatrenia môžu byť uskutočnené len v spolupráci s vlastníkmi pozemkov a v ojedinelých prípadoch bude potrebná aj finančná podpora.

3. Zlepšenie starostlivosti plánovania na základe požiadaviek správcov povodí
Katastrofálne účinky povodňových udalostí bude možné zmierniť len vtedy, ak sa podarí implementovať už praxou overená plánovacia metóda v povodiach, ktorej dôsledky so zreteľom na povodne je možné zohľadniť tak, aby sa uskutočnilo komplexné plánovanie vybranej oblasti. Územné plánovanie na regionálnej úrovni je vhodnou východiskovou rovinou spĺňajúcou tento cieľ, disponujúcou možnosťami určiť prioritné oblasti, ktoré by spĺňali protipovodňovú funkciu.
Napriek tomu, že už v minulosti I#214#R predložil návrhy na vypracovanie informačných plánov na koncentrovanú ochranu pred povodňami, možno konštatovať, že územné plánovanie v Nemecku je ešte stále váhavé, aby prevzalo úlohu moderátora v starostlivosti ochrany pred povodňami.
Na tomto základe spracoval I#214#R v súvislosti s protipovodňovými opatreniami tri zásadné návrhy plánu pred možnými potenciálnymi povodňami:
- geografická analýza priestorov, v ktorých sa požaduje výskum úhrnu zrážok
- vysťahovanie obyvateľstva z území nachádzajúcich sa v blízkosti poldrov a retenčných nádrží, ako i z ďalších oblastí, v ktorých sa počíta s vyšším potenciálom povodňových škôd
- takéto plánovanie vyžaduje ešte jeden vyšší, podrobnejší stupeň plánu, ako je "bežné" regionálne plánovanie, ku ktorému by mali byť zakomponované ďalšie, detailnejšie ustanovenia podporujúce protipovodňové opatrenia, napr.: zásady a regulatívy na funkčné využívanie a revitalizáciu extenzívne využívaných území, nevyužívaných poľnohospodárskych plôch a pod.
Administratívne hranice nesmú byť prekážkou, ale musia rešpektovať prírodné priestorové komplexy.

4. Viac zintenzívniť regionálnu spoluprácu
Účinnú ochranu pred povodňami je možné uskutočniť prostredníctvom kooperácie a koordinácie kompetentných územných plánovačov a odborníkov na územný plán v životnom prostredí a tiež využitím privátnych dokumentov týkajúcich sa postihnutých miest, obcí a občanov ostatných štátnych zariadení a prevádzok. Protipovodňový manažment sa musí orientovať na účelové spoločenstvá vo forme spolkov, dobrovoľných združení s tým, aby napr. vytvoril kooperáciu povodí v rámci povodňového susedstva. Táto požadovaná spolupráca sa má dosiahnuť neformálnym spôsobom postupu. Regionálne a krajinno-ekologické plánovanie tu má šancu prevziať funkciu moderátora a podporovať tak financovanie a regionálnu spoluprácu týkajúcu sa spoločného vypracovania integrujúceho konceptu starostlivosti ochrany pred povodňami v povodiach riek.

5. Inovácia a harmonizácia implementácie právnych úprav
Nemecko disponuje prostredníctvom novelizovaných výkonných zákonov rozsiahlymi právnymi nástrojmi protipovodňovej ochrany.
Na základe skúseností z povodní na Rýne a Odre koncom deväťdesiatych rokov dáva územno-plánovací poriadok podnet na tvorbu obsiahleho pravidla súboru nástrojov starostlivosti pred povodňami. Vzorové príklady legislatívnych úprav poľnohospodárskeho, stavebného, vodného práva a komunálnych odpadových vôd sú protikladom nezáujmu týkajúceho sa ochrany a starostlivosti pred povodňou. V tomto zmysle sa požaduje čo najrýchlejšie, ako je to možné, nedostatky odstrániť.

6. Rozšírenie zahraničnej spolupráce
Povodne sa nezastavujú na hraniciach. Nadčasové protipovodňové opatrenia v jednej spolkovej krajine môžu mať dôsledky na oblasti iných krajín. Na harmonizáciu týchto opatrení slúži práve zladenie nariadení, podľa ktorých sa protipovodňová ochrana musí riešiť systémom postupných opatrení a úprav smerom od hornej (pramennej) časti koryta vodného toku až po jeho ústie. V súvislosti s riekou Labe sa potom ochrana pred povodňami nachádza v nadnárodnej, európskej rovine. V tomto zmysle spravili Nemecko a Česká republika už prvý krok v smere zlepšenia kooperácie v ochrane pred povodňami. Avšak i tu platí, že dohovor musí rešpektovať všeobecné záväzné predpisy jednotlivých štátov týkajúce sa územného plánovania a stavebného poriadku. Požiadavky manažmentu povodí spolupracujúcich štátov nemôžu byť uskutočnené bez vyhovujúcich právnych predpisov a bez odsúhlasenia predovšetkým územno-plánovacích nástrojov.

7. Využitie informácií a usmerňovanie technológií pre povodňový manažment
Mieru povodňových škôd, ešte počas povodňových udalostí, možno ovplyvniť a znížiť aj prostredníctvom transformácie povodňovej vlny. Na to môže byť využitý informačný systém, obsahujúci údaje o poveternostnej situácii a stave vôd na horných tokoch povodí a ich odtokov v ústiach do väčších riek. Ďalej je potrebné neustále monitorovanie hrádzí a poldrov. Týmto môže byť docielená dlhodobejšia ochrana potenciálne zaplavovaných oblastí, ktoré obsahujú riziko zvlášť vysokého potenciálu škôd. Aby sa zabránilo povodňovým udalostiam, je povinnosťou pred katastrofou využiť informácie z protipovodňových plánov, geografických informačných systémov a monitoringu.

Centrum pre výskum povodní
Pri odstraňovaní škôd po extrémnych povodniach na Labe kladú v Nemecku na prvé miesto solidaritu s obyvateľmi postihnutých oblastí. Súčasne je však povinnosťou najrýchlejšie, ako je to možné, nasmerovať pohľad do budúcnosti. To si vyžaduje činnosť všetkých zúčastnených. Z pohľadu I#214#R, prostredníctvom navrhovaných bodov protipovodňového programu, sa určuje počiatočný smer k tomuto cieľu. Popri krátkej katastrofickej kríze nemeckí odborníci požadujú dlhodobejšiu aktivitu - zo strany
politikov a spoločnosti. Tu bude potrebné zapojiť čo najodbornejšie informácie, skoré varovné systémy a tiež integrujúce koncepcie starostlivosti privátnych, komunálnych, ale i regionálnych aktérov.
Týmto možno viac skvalitniť opatrenia pred povodňami a ušetriť požadované investície. Zároveň je nevyhnutný základný výskum a jeho rada prostredníctvom vedeckého poznania.
Štátny minister pre vedu a umenie Slobodného štátu Sasko na sklonku roka 2002 inicioval podporu implementácie povodňového výskumu do praxe. Cieľom tejto iniciatívy je spolupráca a interdisciplinárne prepojenie medzi vysokými školami, výskumnými inštitúciami, ale i štátnymi zariadeniami a podnikmi.
Zvláštna pozornosť sa venuje európskej spolupráci. Po intenzívnych prípravných prácach sa 19. decembra 2002 odsúhlasilo a založilo Centrum pre výskum povodní - Dresden Flood Research Center. Partnermi centra sú zatiaľ vysoké školy a vedecké ústavy v Nemecku a Českej republike. Spomenuté inštitúcie sú podporované ministerstvom pre vedu a umenie a ministerstvom životného prostredia a poľnohospodárstva v Slobodnom štáte Sasko. Uvedenie centra do života v počiatočnej fáze bude koordinovať I#214#R s jeho riaditeľom prof. Bernhardom Müllerom, predsedajúcim zakladateľom centra. Povodňové centrum v Drážďanoch zároveň ponúka šancu saského výskumného potenciálu na európskej úrovni aj prostredníctvom formovania 6 EU výskumného programu.
Katastrofálna povodeň v Nemecku tak zároveň prispela k spoločnej spolupráci v oblasti výskumu a praxe a spojeniu síl spoločnosti na spoločné úsilie. Návrhy a realizáciu protipovodňových opatrení však overí až prax. Túto prax, t. j. povodňové udalosti, ktorým dosiaľ nevieme zabrániť, si však čo najmenej prajú nielen v Nemecku, ale aj u nás alebo okolitom svete.