Dobrý Ujo Štát konečne ochráni nefajčiarov aj v nákupných centrách. Pred smradom. Lebo práve v tom tkvie podstata problému. Závan dymu z kaviarne, okolo ktorej nefajčiar prechádza, nemá na jeho organizmus o nič väčší účinok, ako prechod okolo rýchleho občerstvenia v tom istom nákupnom centre.
Demagógia o negatívnych ekonomických dôsledkoch fajčenia tiež neobstojí. Fajčiar platí enormné spotrebné dane a napokon umiera na tie isté choroby ako nefajčiar, len tesne pred dôchodkom. Ministri financií, keby mohli, zavádzali by povinné kurzy fajčenia na základných školách.
Fajčiari sú prosto „negri“ 21. storočia. Oplatí sa mať ich čo najviac, ale segregovaných. A na rozdiel od Afričanov si svoju stigmu vybrali sami, čo ich obmedzovanie legitimizuje. Nefajčiari ich nebudú utláčať preto, aby im pomohli zbaviť sa zlozvyku, ale preto, že im to dáva pocit nadradenosti.
Obmedzovanie fajčenia je teda populárne a politicky lákavé. Dobrý Ujo Štát, momentálne zastúpený Smerom, však nehrá fér ani v rámci znížených nárokov na slušnosť, ktorú občan očakáva od politikov.
Do kaviarní v nákupných centrách chodia hlavne fajčiari, ktorí si chcú počas nákupu zapáliť. Nikto sa tam nevyberie na posedenie s priateľmi. Prevádzkovateľov týchto kaviarní zákonom nútili, aby svoje priestory oddelili od zvyšku nákupného centra. Mnohí to neurobili, čo štát mlčky toleroval. A teraz zničí aj tých, ktorí zákon dodržali a do svojich podnikov investovali.