Ďalší prieskum Focusu stereotypne potvrdzuje dominanciu Smeru a rozklad pravice. Nuž, Richard Sulík sa aspoň môže uistiť, že je naozaj na pokraji politickej smrti. Odídencov z SaS do prieskumu nezaradili, no minimálne časť hlasov, ktoré chýbajú SaS, treba hľadať práve u nich.
Zrejme preto Daniel Lipšic Liberálnu dohodu prichýlil. Jeho Nová väčšina je zúfalo menšinová záležitosť a každé percento navyše môže mať existenčný význam. „Nová dohoda“ by napokon mohol byť dobrý marketing – jednota a prekonávanie malicherných rozporov – keby jednotu nehlásali vyberaní renegáti a keby boli ich hodnotové rozpory malicherné. Spája ich jedine Fico.
Lenže Fico nie je Mečiar a „lebo Fico“ nie je odpoveď, ktorá by pravicovému voličovi ešte stačila. Je navyše takmer isté, že do konca roka oznámi svoju prezidentskú kandidatúru, čím pravicu definitívne pripraví o jej jednotiaci prvok. A zároveň, našťastie, aj Smer.
Lipšic urobil chybu, keď mechanicky zrátal svoje percentá s percentami kollárovcov. Môže sa stať, že bude musieť od svojho výsledku odčítať ich dvojnásobok. Neexistuje totiž šanca, aby trebárs taký Miškov či Droba neodpudili Lipšicov elektorát, a naopak.
To však nie je chyba, ktorej by sa dopúšťal len Lipšic. Celá pravica tvrdohlavo zotrváva v ilúzii, že pravicový volič je ochotný tolerovať ešte jednu účelovú koalíciu strán, ktoré
sú zo svojej podstaty vzájomnými oponentmi, reprezentujú úplne protichodné záujmy a jediné, čo ich spája, je túžba po účasti vo vláde.
Pravica bude mať šancu, až sa prieskumy preferencií scvrknú zo súčasných deviatich (relevantných) meraných položiek tak na štyri až päť, pričom dve z nich budú tvoriť ľavicové subjekty vzniknuté rozštiepením Smeru.