Organizačná základňa živnostníctva -- Spolky a spoločenstvá -- Do roku 1918 živnostenské spolky vznikali ako samosprávne nevládne záujmové organizácie s volenými riadiacimi orgánmi. Členstvo bolo pre živnostníkov povinné v prípade, že sa na vzniku organizácie uznieslo viac ako dve tretiny miestnych remeselníkov a obchodníkov. Podľa živnostenského zákona z roka 1924 sa všetky dovtedajšie živnostenské spolky museli transformovať na spoločenstvá. Tieto sa budovali na územnom princípe ako okresné a mestské zmiešané spoločenstvá alebo na odvetvovom princípe ako odborné živnostenské spoločenstvá. Obchodnícke živnosti sa zároveň organizovali v obchodných grémiách. Do roku 1935 sa na Slovensku vytvorilo 81 zmiešaných živnostenských spoločenstiev a 19 odborných spoločenstiev, ktoré združovali celkom 99-tisíc členov a približne 50 obchodných grémií. Tam, kde spoločenstvá vznikli, boli pre všetkých miestnych živnostníkov povinné. Každý člen spoločenstva musel zaplatiť vstupný poplatok a pravidelné príspevky. Vlastné prostriedky týchto korporácií dosiahli v roku 1935 13,4 milióna korún českých. Najvyšším orgánom spoločenstiev boli valné zhromaždenia a v medziobdobí riadil činnosť výbor spoločenstva.
Slovenská remeselnícka a obchodnícka jednota -- Nový fenomén v organizačnom hnutí živnostníctva po vzniku ČSR predstavovali samostatné aktivity národne slovenských remeselníkov a obchodníkov. Z iniciatívy martinských živnostníkov sa už 23. februára 1919 podarilo založiť organizáciu s celoslovenským pôsobením -- Slovenskú remeselnícku jednotu. Zakladala miestne odbory, ktorých počet do roku 1923 vzrástol na 84 s celkovým počtom okolo 5 500 členov. Roku 1924 do organizácie vstúpili aj obchodníci, preto zmenila názov na Slovenská remeselnícka a obchodnícka jednota. Jednota vydávala týždenník Slovenský remeselník a obchodník. Aktivitám Jednoty sa pokúšala konkurovať celoštátna organizácia Jednota obchodníctva a živnostníctva československého, ktorá na Slovensku vydávala stavovský časopis.
Podporná a svojpomocná činnosť -- Spoločným menovateľom aktivít všetkých typov živnostenských organizácií bola svojpomocná a podporná činnosť. Išlo o aktivity vzdelávacie a výchovné, poradenské, ochranu výrobných a obchodných záujmov, presadzovanie sociálnych záujmov živnostníkov, budovanie peňažných, bytových a výrobných družstiev, ako aj tzv. remeselníckych a živnostenských domov. Korporácie ďalej napomáhali sprostredkovanie práce jednotlivým živnostníkom, rozmiestňovanie pracovných síl, riešenie mzdových otázok. Spolu s ostatnými hospodárskymi organizáciami všetkými dostupnými pákami presadzovali v centrálnych aj miestnych orgánoch štátnej správy a samosprávy prekonávanie najpálčivejších hospodárskych problémov, ako bolo zaostávanie rozvoja infraštruktúry alebo ochrana domáceho trhu.
Živnostenské družstvá -- Konkrétnym prejavom spoločného úsilia bolo zakladanie družstiev. Úspešné výsledky mali družstvá pre nákup špeciálnej strojovej techniky pre potreby živností. V rokoch 1926 -- 1940 tieto družstvá sprostredkovali a úverovali nákup 766 strojov v hodnote 3,5 milióna korún českých pre takmer 400 živnostníkov. Ďalšou rozvinutou formou družstevníctva boli živnostenské úverové ústavy. Na konci 20. rokov tvorili systém 67 ústavov so zverenými prostriedkami v hodnote 68 miliónov korún českých. V porovnaní s komerčnými bankami poskytovali podstatne výhodnejšie úrokové podmienky a na rozdiel od bánk sa tešili všeobecnej dôvere. Štruktúru družstevníctva dotvárali živnostenské bytové, ako aj výrobné a obchodno-predajné družstvá. Už na začiatku 20. rokov bola sledovaná oblasť aktivít živnostníkov zastrešená spoločnou družstevnou centrálou pod názvom Zväz živnostenských úverových ústavov a družstiev pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Centrála sa stala známou pod skratkou Živnozväz. Akčný rádius centrály sa postupne rozšíril asi na sto úverových, bytových, obchodno-predajných a výrobných družstiev ako aj družstiev pre nákup strojov.
Podpora domáckej a ľudovo-umeleckej výroby -- V najzaostalejších regiónoch Slovenska živnostenské organizácie podporovali malovýrobu formou oživenia tradičnej domáckej a ľudovo-umeleckej produkcie. Napríklad v oblasti Kremnice propagovali hračkárstvo, na Liptove, Kysuciach, v okolí Terchovej a v Rajeckej doline kožušníctvo, na východnom Slovensku tkáčstvo a na Pohroní výrobu keramiky. Na hornej Orave sa pokúšali zmierniť kritickú hospodársku situáciu zavádzaním chovu priadky morušovej. Produktom spoločného úsilia za rozvoj domáckej a ľudovo-umeleckej výroby bolo založenie spolku Slovenská práca. Vznikol na podnet viacerých korporácií a zväzov v Martine 7. augusta 1928. Náplň činnosti spolku bola veľmi široká. Mal sa starať o odbornú výchovu špeciálne medzi ľudovými umelcami, zriaďoval vzorové prevádzky, poskytoval štipendiá, vypisoval ceny a súťaže. Propagoval ľudovo-umelecké výrobky doma aj v zahraničí, chránil domácku a ľudovo-umeleckú produkciu pred konkurenciou a staral sa o sociálne záležitosti výrobcov. Spolok tiež budoval zbierky najhodnotnejších artefaktov, vydával brožúry, propagačné katalógy, letáky a vlastný časopis Slovenská práca.
Živnostenské a remeselnícke domy -- Spoločným úsilím živnostníkov v jednotlivých mestských centrách Slovenska vznikala už pred rokom 1918 sieť živnostenských domov. V niektorých mestách sa vytvárali aj ako remeselnícke domy. Pod uvedeným názvom vyvíjala činnosť spoločná inštitúcia živnostníkov v Žiline. Ďalší remeselnícky dom bol napríklad založený roku 1928 v Nitre. Živnostenské domy predstavovali miestne centrá života remeselníkov a obchodníkov. Poskytovali priestory pre vzdelávaciu, záujmovú a podpornú činnosť. Zároveň tu sídlili miestne pobočky živnostenských organizácií. V sledovanom období však hlavné úsilie smerovalo k tomu, aby sa stali centrami živnostenského podnikania formou výhodného prenájmu, prípadne predaja priestorov pre obchody, remeselné dielne, reštaurácie a iné druhy živností. Budovanie siete živnostenských domov v medzivojnovom období vyvrcholilo projektom a výstavbou tzv. Živnodomu v Bratislave. Okrem toho, že išlo o najväčší projekt svojho druhu na Slovensku, plnil aj požadovanú úlohu centra živnostenského podnikania. Súčasne riešil ďalšiu naliehavú potrebu živnostníkov, a to výstavbu bytov priamo v objekte podnikateľskej činnosti. Vysoké náklady 21,5 milióna českých korún boli kryté úverom od Zemskej banky a Zemskej úradovne pre poistenie robotníkov na Slovensku so zárukou mesta Bratislavy.