V klube privátnych klientov

"Na Slovensku sa táto vrstva tvorí, na Západe sa väčšinou dedí," konštatuje riaditeľ Odboru privátneho bankovníctva v UniBanke Jaroslav Víťazka.
Vstupenka do klubu
Kto sa teda môže stať privátnym klientom? Každá finančná inštitúcia má svoje vlastné kritériá. "Takým štandardným je objem peňazí. Na trhu sa minimálny objem pohybuje od dvoch miliónov korún vyššie," hovorí Víťazka. Počíta sa nielen objem vkladov, ale aj investície do podielových fondov, akcie, zmenky, investície do komodít a podobne. "Aby sme vedeli portfólio kvalitne diverzifikovať a aby sme dosiahli výnos, z ktorého by si klient zaplatil poskytnutý servis, efektívnou hranicou sa zdá suma okolo štyroch miliónov korún," myslí si riaditeľ privátneho bankovníctva v Tatra banke Miloslav Moravčík.
Nie vždy však musí byť limitujúcim faktorom iba majetok. Napríklad v prípade finančných aktív s komplikovanejšou štruktúrou, ktoré si vyžadujú nepretržité sledovanie portfólia. "Pri individuálnom portfóliu je vo VÚB banke hranica päť miliónov korún, v prípade portfólia zloženého z inštrumentov peňažného trhu a z podielových listov tri milióny," uvádza šéf privátneho bankovníctva vo VÚB Marián Matušovič.
Vysoko nad štandardom
Diskrétnosť, individuálny prístup, špeciálne podmienky. To všetko sľubujú banky klientom z najvyššej triedy. Čo to znamená v praxi? "Často si ani klient nevie predstaviť, v čom všetkom mu môže bankár pomôcť. Nejde len o služby, ale o celkový pocit, aký má mať klient, keď sa stretne s bankárom kedykoľvek a kdekoľvek," hovorí riaditeľka privátneho bankovníctva J & T Banky Gabriela Koksová. Správa majetku, poradenstvo pri nákupe alebo predaji nehnuteľností či podnikov, zastúpenie pri dražbe umeleckých diel, rady pri investovaní do umenia. Aj to môže zabezpečiť privátny bankár. "Ak bude chcieť manželka alebo priateľka nakupovať v Paríži či Miláne, zoberieme ju tam aj so štylistom. Keď má niekto sen sa previezť v F1 alebo dostať sa do jej zákulisia, umožníme mu to," opisuje skúsenosti Koksová. "Mali sme napríklad privátneho bankára, ktorý cez svoje kontakty oveľa rýchlejšie sprostredkoval dodanie luxusného automobilu ešte pred tým, ako ho bolo možné bežne zohnať na trhu," hovorí Víťazka.
Individuálny prístup
Na svoj špeciálny účet má prístup len privátny bankár a jeho asistent. "Klient má účet vedený na svoje meno a priezvisko, avšak v bankovom informačnom systéme je pod takzvaným numerickým menom. Len veľmi úzky okruh zamestnancov banky má informáciu o tom, kto je skutočným vlastníkom účtu a kto je oprávnený na disponovanie so zostatkami na účtoch alebo inými finančnými aktívami," vysvetľuje riaditeľ privátneho bankovníctva Tatra banky Miloslav Moravčík. To dáva klientovi istotu, že starostlivosť o jeho finančné aktíva je diskrétna.
Individuálny prístup je v tom, že každý klient má k dispozícii svojho privátneho bankára a takisto má prístup k svojmu vlastnému portfóliu. Privátny klient má prístup k štandardným produktom ako ostatní klienti. Mnohé veci však za neho vybaví privátny bankár. Vysoká bonita klienta znamená aj výhodnejšie obchodné podmienky: vyššie úverové rámce, niektoré produkty sú lacnejšie, vklady sú úročené vyššími úrokmi. Pri kreditnej karte majú k dispozícii okamžite vyšší úverový limit bez toho, aby banka skúmala jeho príjmy. Okrem toho sú to špeciálne produkty, ktoré sú šité na mieru privátnym klientom.
Ako je to s investovaním?
Banka neponúka privátnemu klientovi modelové portfóliá, ale zostaví preňho vlastné. "Portfólio meníme vždy v súlade s investičným profilom klienta, ktorý sa v čase radikálne nemení. Na základe našich skúseností klienti nemajú tendenciu radikálne meniť svoj sklon k riziku," hovorí Moravčík.
Vo väčšine bánk na slovenskom trhu sa privátne bankovníctvo chápe najmä ako investovanie do cenných papierov alebo podielových fondov. Niektorým klientom stačí, keď im banka poradí, ako na to. O svoje portfólio sa potom starajú sami. "Existuje skupina klientov, ktorí sú si vedomí toho, že čo bolo dobré včera, nemusí byť dobré dnes a banku navyše poveria tým, aby im poskytovala investičné odporúčania na základe zmien na finančných trhoch. Navrhne klientovi zmeny, aby portfólio bolo stále nastavené v pevne dohodnutom pásme výnosu a rizika," hovorí Moravčík. Niektorí však od banky vyžadujú aktívnu správu finančných aktív. "Ide o zverenie balíka peňazí alebo existujúcich cenných papierov či podielových fondov manažérovi, ktorý v rámci určitej zvolenej investičnej stratégie má za úlohu dosiahnuť stanovený cieľ s týmito peniazmi," dodáva riaditeľ Odboru privátneho bankovníctva UniBanky Jaroslav Víťazka.
Ani najbohatší Slováci sa nechcú pri investovaní púšťať do veľkého rizika. "Cieľ je zvyčajne rovnaký - konzervatívnym spôsobom zhodnocovať majetok a zabezpečiť perfektný servis v ostatných finančných službách," hodnotí Matušovič. Rozsah služieb, ktorý požadujú, a aj postoj k riziku a výnosom, sa však za posledné roky zmenil. "Sú síce konzervatívni, ale sú ochotní s časťou peňazí viac riskovať, ísť do akciových alebo zmiešaných fondov," hodnotí situáciu Víťazka.
Za kvalitu sa platí
Súčasťou zmluvy, ktorú banka uzatvára s klientom, je aj sadzobník odmien za služby a sadzobník poplatkov, ktoré banke účtujú tretie strany. "Vo všeobecnosti rozlišujeme dva typy poplatkov, a to poplatok spojený s uskutočnením obchodov s cennými papiermi a poplatok za správu klientskeho majetku," hovorí riaditeľka útvaru marketing/PR Ľudovej banky Jana Lukáčová.
Privátny klient však môže získať aj individuálne poplatky. "Nejdeme cestou predávania kvality zadarmo. Snažíme sa, aby klient cítil našu pridanú hodnotu, ale aby cítil aj potrebu nás zaplatiť. Sadzobník poplatkov je postavený na myšlienke - keď ideme spoločne investovať, mali by sme dosiahnuť vyšší výnos, ako keď klient investuje sám," konštatuje Moravčík. Niektoré poplatky sú dosť blízke poplatkom iných klientov. Banky však musia reflektovať objem peňazí alebo aktíva, ktoré má klient.