Zdá sa, že v diskusii o finančnej perspektíve únie ide viac o boj o národné záujmy než o boj o dlhodobé priority únie. Ďalší návrh nového finančného výhľadu únie predložil 11. mája dočasný parlamentný výbor pre finančnú perspektívu. Podľa návrhu by priemerné ročné výdavky mali byť 1,07 % hrubého národného dôchodku EÚ. Komisia vo svojom návrhu predpokladala výdavky 1,14 %, skupina šiestich čistých prispievateľov do rozpočtu (Veľká Británia, Holandsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a Švédsko) naďalej trvá na 1 %. Podľa predsedu EK José Manuela Barrosa návrh je prvou ucelenou odpoveďou na návrhy komisie, od ktorých sa odlišuje len málo. O pokrok v rokovaniach o finančnej perspektíve EÚ sa snažili minulú nedeľu ministri zahraničných vecí EÚ. Luxemburské predsedníctvo navrhlo nový kompromis, ktorý pošíta s úsporami na priority Lisabonskej stratégie (výskum, vzdelávanie, doprava), rozpočet by mal byť 1,07% HDP členských krajín. Návrh počíta so snížením stropu pre príjem prostriedkov z fondov EÚ pod 4% HDP. Ministri diskutovali aj o obmedzení "britského rabatu" - prostriedky, ktoré dostane Veľká Británia každoročne späť zo svojho príspevku do spoločného rozpočtu únie. Britský minister zahraničných vecí Jack Straw i minister financií Gordon Brown varovali, že ich krajina nebude váhať pri debate o zrušení rabatu použiť právo veta.
Barroso kompromisný luxemburský návrh odmietol.
Rozprava k rozpočtu sa uskutoční v pléne EP 8. júna na zasadaní v Štrasburgu a bude základom pre postoj parlamentu pri ďalších rokovaniach. O rozpočte budú diskutovať lídri krajín EÚ na svojom summite 16. - 17. júna.
Novým členským štátom sa nepáči limitovanie finančného stropu pre štrukturálne fondy. Luxembursko ako predsedajúca krajina EK predložila návrh, ktorý počíta s veľkým znížením dotácií v rozvoji zaostávajúcim krajinám a regiónom. Zásadná zmena štrukturálnej politiky by spočívala v zrušení súčasného 4-percentného stropu z ich HDP pre dotácie z eurofondov. Dotácie by sa mali poskytovať len najchudobnejším krajinám, ktoré majú HDP na obyvateľa do 40 % priemeru krajín EÚ. Podľa tohto kritéria by na prostriedky zo štrukturálnych fondov mali nárok len Rumunsko, Bulharsko. Ostatným novým členským krajinám by sa strop znižoval v závislosti od ich ekonomickej úrovne. Konkrétne by to pre Poľsko znamenalo 3,8 % HDP, pre Slovensko 3,7 %, pre Maďarsko 3,6 % a pre Českú republiku 3,5 %. Je logické, že všetky tieto krajiny s návrhom nesúhlasia.
Ďalším otvoreným problémom je financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nemecko a Francúzsko nie sú ochotné diskutovať o zmene dohody z roku 2002, ktorá garantuje týmto krajinám štedrú finančnú pomoc poľnohospodárstvu z EÚ. Nepriechodný vyzerá aj návrh na revidovanie rozpočtovej výnimky pre Veľkú Britániu (tzv. britský rabat).
Úradujúci predseda Rady Jean-Claude Juncker sa v súvislosti so správou dočasného výboru EP vyjadril, že je odhodlaný zabrániť ďalšiemu "šermovaniu v metropolách EÚ". Neúspech pri rokovaniach o budúcom rozpočte by podľa neho bol pre rozšírenú Európu osudným. Únia by musela fungovať s rozpočtom vo výške 1 % hrubého národného dôchodku EÚ. Bez dohody o finančnej perspektíve bude musieť rada vziať do úvahy, že podľa rozpočtových ustanovení Zmluvy "strop nepovinných výdavkov bude 1,06 % HND EÚ. Súčasťou nepovinných výdavkov sú aj štrukturálne fondy. Juncker konštatoval, že škrty treba urobiť vo všetkých kapitolách rozpočtu a nielen v politike súdržnosti.
Dočasný výbor EP pre finančnú perspektívu navrhol:
- úspory vo výdavkoch na poľnohospodárstvo a 10-percentné zníženie administratívnych výdavkov- zvyšovanie kapitol v rozpočte pre výskum, spravodlivosť a pre zahraničnú politiku, 200 miliónov eur navyše by malo ísť na sociálnu politiku, 189 miliónov by sa malo pridať na politiku týkajúcu sa mládeže, spravodlivosť a záležitosti vnútra by mali dostať navyše 1 miliardu, na celoživotné vzdelávanie by malo ísť o 670 miliónov viac, na susedskú politiku EÚ sa uvažuje pridať o 1,8 miliardy a na zahraničnú politiku sa počíta viac o 900 miliónov
- strop výdavkov by mal byť 1,07 % hrubého národného dôchodku EÚ
- ďalšia finančná perspektíva by mala byť päťročná (2007 - 2011), aby sa zladila s funkčným obdobím EK a EP
- prioritami budúcnosti by mal byť rast a pracovné miesta a kohézna politika
- nové členské štáty by mali dostať z eurofondov maximálne 4 % svojho HDP, ale do systému by bolo zabudované viac "elasticity"
- fázovito by sa mali okresať dotácie z eurofondov pre staré členské štáty
- odmietnutie návrhu EK na vznik fondu tzv. rastového prispôsobovania