1. Ako hodnotíte pripravované plány a zámery novej vlády (štátny rozpočet na budúci rok, programové vyhlásenie a pod.) v súvislosti s rozvojom malého a stredného podnikania (MSP) na Slovensku?
2. Čo vnímate ako pozitívne, čo ako negatívne?
3. Čo by mala nová vládna garnitúra pre zlepšenie fungovania v tejto oblasti urobiť predovšetkým?
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka
1. Tak ako v predošlom vyhlásení vlády a celkových zámerov sa opakuje vo verbálnej časti podpora MSP. Preto v podstate je možné súhlasiť s týmito zámermi. Je však potrebné oveľa konkrétnejšie špecifikovať tieto plány v budúcnosti.
2. V nadväznosti na predošlú odpoveď treba oceniť ústretovosť voči malým a stredným podnikateľom v daňovej oblasti. V podstate však je diskutabilné, ako sa to premietne pri zvýšení nákladov v oblasti tepla, elektriny, plynu a pod. Tu je potrebné oveľa triezvejšie posudzovanie zo strany konkrétnych krokov ministerstiev voči malým podnikateľom (a nielen voči nim). Hlavne ministerstvá financií, hospodárstva a sociálnych vecí.
3. Jednoznačne tieto veci a zámery pred schválením v parlamente by mali byť prerokované v poradných orgánoch za prítomnosti predstaviteľov malých podnikateľov, iba tak sa zámery dostanú do praxe v podobe, ako je to potrebné!
Cechmajster Cechu vykurovania a tepelnej techniky Miroslav Fuksa:
1. Zo zámerov vlády jednoznačne rezonuje snaha o urýchlené začlenenie Slovenska do EÚ a NATO a s tým prílev zahraničného kapitálu.
2. Vláda hneď na úvod svojho vládnutia nastoľuje reformné kroky, ktoré smerujú k budúcej prosperite.
V programovom vyhlásení však chýbajú vety o prinavrátení významného a váženého postavenia živnostníka a MSP v spoločnosti.
3. Naštartovať dostatok programov s cieľom zlepšiť prístup živnostníka a MSP ku kapitálu na rozvoj podnikania.
V maximálnej miere zlikvidovať podpory v nezamestnanosti.
Prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Anton Buben:
1. K obidvom dokumentom sa SŽZ už vyjadroval ako člen Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a obhajovali sme spoločné stanovisko asociácie. Kritizovali sme, že aj v tomto volebnom období začala vláda svoju činnosť prijímaním balíčkov opatrení, ktoré sa najviac podpíšu na kvalitu života občanov a veľmi to pocíti aj malý podnikateľ.
Predložený rozpočet nemôže byť celkom podľa očakávania, keďže sa vychádzalo z rozpočtu minulej vlády. Nová vláda ho za krátky čas prehodnotila a dopracovala niektoré jeho znenia podľa nových pohľadov. Hoci si dala za cieľ stabilitu podnikateľského prostredia, hneď pri prvom schvaľovaní musela v skrátenom pripomienkovom konaní zmeniť 20 zákonov. Tohto by sme sa už v budúcnosti mali vyvarovať.
Programové vyhlásenie je málo konkrétne, prijaté úlohy sú nemerateľné. Podpora malého podnikania sa uvádza len vo všeobecnej rovine. Nedozvedeli sme sa, kedy bude vláda realizovať už aj pred voľbami deklarované priority, ako zníženie odvodov a daní, hlavne pre fyzické osoby.
2. Občania by mali dostať šancu na zlepšenie. Napríklad, ak rastú ceny energií, mal by štát prijať opatrenia, ktoré umožnia občanom za výhodnejších podmienok zatepliť byty a tento proces by mal byť aj časovo vymedzený. Je to aj impulz na rozvoj podnikania. SŽZ už viackrát navrhoval prijať zásadu, že každý občan si môže znížiť základ dane o hodnotu investície do vlastného bytu. Obmedzí sa tým navyše čierna práca.
Stále očakávame, aby vláda prijala balíčky opatrení aj pre seba. V spoločnosti najväčšie prekážky tvoria neprehľadné toky financií, ako odvody do poisťovní, fondov. Prijaté opatrenia sa často minú účinku, málo ich vyhodnocujeme a nemáme spätné väzby. Nevieme presne, na čo boli použité, na druhej strane v týchto inštitúciách stále chýbajú financie.
Nepodarilo sa nám udržať zníženú sadzbu DPH na nižšej hranici, 14 % je dosť veľa. Postupné zjednocovanie sadzby DPH sa nám javí byť predčasné. Nemusela by sa vláda až natoľko opierať o požiadavky Európskej únie, je potrebné zohľadniť aj dispozície krajiny. Ten vstup by mal znamenať aj určité nádeje, nie len tvrdé prípravy.
Pozitívne je, že RHSD sa podarilo presvedčiť, aby sa nerobili zároveň zmeny sadzieb DPH, aj presuny v rámci položiek. Napríklad, reštauračné stravovanie zostáva v zníženej sadzbe. Prínosom je aj reforma verejných fondov, zdravotníctva. V Programovom vyhlásení vlády SR sa nám podarilo presadiť niektoré námety. Je to pre nás nádej, že aj pri ďalších zmenách bude vláda prístupná diskusii.
3. Zabezpečiť legislatívnu stabilitu, aby sa tak často nemenili zákony. Na zlepšenie podnikateľského prostredia je potrebné zabezpečiť zníženie odvodov, priamych daní. O týchto, ale aj ďalších otázkach by sa malo viac s podnikateľmi rozprávať, počúvať ich potreby prostredníctvom profesijných organizácií a riešiť celkovú situáciu v záujme postupného hospodárskeho rozvoja spoločnosti.
Stále poukazujeme na nerovnoprávne postavenie -- štát -- zamestnávateľ -- občan, napr. pri výpočte odvodov stále trvá, že štát má znížené platby za svojich zamestnancov. Väčší dôraz by sme mali klásť na rozvoj remeselnej výroby, služieb. Slovensko musí využiť svoj prirodzený potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Investície do tejto oblasti sú najlacnejšie a najrýchlejšie návratné. Rovnako dôležitá je podpora exportu, osobitne pre MSP. Štúdie pre vstup do EÚ je potrebné dopracovať podľa jednotlivých odvetví, regiónov, až na občana.
Predseda Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Milan Kuzma:
1. Pripravované zámery a plány vlády SR súvisiace s rozvojom MSP, Slovenskej živnostenskej komore, ako inštitúcii, ktorá zastupuje MSP oficiálne, nie sú známe. So zástupcami SŽK o ich príprave nikto nerokoval. Rozpočet na budúci rok, tak ako je navrhnutý svojimi reštriktívnymi opatreniami, dopadne nielen na plecia občanov, ale negatívne bude vplývať aj na MSP na Slovensku. Pokles kúpyschopnosti obyvateľstva, rast nákladov, a to nielen energií, negatívne dopadne najmä na malých podnikateľov, z ktorých väčšina má už teraz existenčné problémy. Nebude ani v prospech rozvoja regiónov, najmä tých s vysokou nezamestnanosťou.
Po voľbách vedenie SŽK oslovilo predstaviteľov všetkých politických strán, Národnej rady SR, ministrov vlády SR, ktorým sme ponúkli spoluprácu a pomoc odborníkov z praxe. Ktorí svojou odbornosťou a ochotou pomôcť pri riešení problémov MSP budú nápomocní štátnym inštitúciám a samosprávam.
2. Pozitívne vidíme legislatívne zmeny v oblasti MSP, ku ktorým došlo v minulom volebnom období -- novela živnostenského zákona, zákona o SŽK, ktorá dáva komore ďalšie kompetencie, výkonom ktorých sa skvalitnila činnosť SŽK v prospech MSP a živnostníkov. Prínosom tejto novely je aj možnosť dotácie zo štátneho rozpočtu za činnosti, ktoré komora vykonáva vo verejnom záujme a sú jej dané zákonom. V tejto záležitosti sme oslovili ministra financií SR, a ten nám vysvetlil, ako sa to nedá. Minister hospodárstva SR nám prisľúbil možnosť stretnutia až po schválení štátneho rozpočtu.
Bez finančnej podpory štátu, pri dobrovoľnom členstve v komore sú aktivity a činnosť komory blokované. A niekedy máme pocit, že štátni úradníci, nie všetci, si želajú, aby podnikateľské prostredie na Slovensku bolo také, aké je. A niekedy to vyzerá tak, že nie je záujem štátu oddeliť slušných podnikateľov od tzv. podnikavcov.
Tak ako vždy po voľbách, opäť sa prejavuje nezáujem štátu o problémy MSP. Napríklad zvýšenie poistného za motorové vozidlá o 50 %. Pričom sa jeho výška stanovuje od obsahu motora a nie od ceny vozidla. Len tento príklad dáva vážne pochybnosti o odbornosti zodpovedných úradníkov. Podobných príkladov je veľa. Pozitívne vnímame legislatívne zmeny, napríklad Zákonníka práce, sociálne zákony, na prijatie ktorých sme upozorňovali v minulom volebnom období.
Decentralizácia štátnej správy nespočíva len v odovzdaní právomocí samosprávam, ale aj profesijným inštitúciám, ako sú komory. Pokiaľ sa máme priblížiť vyspelej Európe, tak v tejto oblasti má Slovensko voči svojim malým a stredným podnikateľom značný dlh.
3. Oblasť MSP zasahuje do viacerých oblastí hospodárstva a verejného života a náš názor je, že finančné prostriedky štátu, určené na pomoc a rozvoj MSP, sa na Slovensku nevynakladajú efektívne, prehľadne. Žiaľ, stále prevládajú individuálne záujmy tzv. lobistických skupín a efekt, ktorý očakávame, sa stráca.
Očakávame od vlády SR väčší záujem o spoluprácu so SŽK, aby aktivity, ktoré SŽK vykonávala a vykonáva vo verejnom záujme v zmysle zákona, bolo vidieť a cítiť v podnikateľskom prostredí na Slovensku.
Podnikatelia od komory očakávajú pomoc najmä v predvstupovom období Slovenska do EÚ. SŽK v spolupráci s komorami krajín EÚ pripravuje formou seminárov, školení, vzdelávacích programov možnosť podnikateľom poznať problémy podnikania v krajinách EÚ. Aby podnikatelia po vstupe do EÚ neboli prekvapení. Napríklad otázka partnerstva, ktorá v EÚ je bežná, u nás je často neznámy pojem.
Na záver SŽK očakáva skutočnú spoluprácu a záujem štátu o malých a stredných podnikateľov. Pretože doterajší vlažný záujem štátu o tvorivých ľudí, ktorí platia úradníkov zo svojich daní, nám nestačí.
Ak do tejto práce dávame plné nasadenie, žiadame to isté aj od svojich partnerov.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Juraj Blahák:
1. Malého a stredného podnikania sa môže negatívne dotknúť znížená kúpyschopnosť občanov. Negatívny bude aj nárast DPH z 10 na 14 %, najmä v oblasti potravín, reštaurácií, hotelov a stavebných prác. Najväčšou ranou bude neprimeraný nárast ceny elektriny a plynu, o ktorom rozhodol regulačný úrad. Rozvoju MSP by, okrem podporných programov, najviac pohol dynamickejší rast príjmov.
2. Programové vyhlásenie vlády je pravicovým programom, ktorý, ak sa podarí splniť, pomôže hlavne podnikateľom, ale na druhej strane vytvorí tvrdšie podmienky pre obyvateľov najmä slabších sociálnych skupín. Naznačené reformy nie sú dostatočne rozpísané. Avizované znižovanie daňového a odvodového zaťaženia si bude vyžadovať citlivý prístup hlavne v spojitosti s vyrovnanými rozpočtami verejnoprávnych inštitúcií.
3. Malo by sa citlivejšie zvažovať približovanie sa s maastrichtskými kritériami (inflácia, deficit verejných financií) a s tým spojené reštrikcie, intenzívnejšie a efektívnejšie využiť podporné fondy EÚ, sprehľadniť a zjednodušiť daňovú legislatívu, pripraviť hlavne mladú generáciu na vytváranie vlastných pracovných miest tak, aby boli schopní zakladať si podnikateľské subjekty. Spoliehať sa len na prílev zahraničných investícií nám nepomôže. Je potrebné viac koordinovať prácu vlády v súvislosti s rozvojom regiónov, infraštruktúry, využitie podporných fondov, zdrojov z NÚP a domáceho kapitálu.