Všetko nasvedčuje tomu, že zadul čerstvý vietor a že do rokovaní o novej európskej ústave prichádza opäť trochu pohybu. Nemecká vláda Poľsku, Španielsku a viacerým menším krajinám signalizovala ochotu diskutovať o problematike takzvanej dvojitej väčšiny v procese rozhodovania, bez toho, aby sa dotýkala samotného princípu. Diplomati v bruselských kruhoch potvrdili, že tajná diplomacia Írska ako terajšieho predsedu Európskej únie prináša plody a že zainteresované strany začínajú opäť hovoriť aj o budúcom rozdelení hlasov v rade ministrov.
Debata sa dostala na mŕtvy bod vlani v decembri. Stroskotala na otázke, kedy by rozhodnutie rady ministrov malo byť považované za väčšinové. Podľa návrhu ústavy by to bolo vtedy, ak by s daným uznesením súhlasila väčšia členských štátov a súčasne by tieto krajiny reprezentovali 60 percent celkového počtu obyvateľstva Európskej únie. Niekedy sa tento spôsob označuje aj ako model 50/60. Odborníci sú jednotní v názore, že z jeho prípadného prijatia by najviac profitovalo Nemecko ako najľudnatejšia krajina spoločenstva.
Poľsko a Španielsko princíp "dvojitej väčšiny" zásadne odmietajú. Svoje stanoviská opierajú o Zmluvu z Nice. V nej je zakotvený taký spôsob rozdeľovania hlasov, ktorý im pri hlasovaní garantuje väčší vplyv ako v prípade nového modelu.
Íri, ktorým v tomto polroku pripadlo predsedníctvo EÚ, sa za kulisami všemožne snažia o zblíženie stanovísk jednotlivých táborov. Aj oni sú za prijatie princípu dvojitej väčšiny, ale súčasne v poslednom čase vyvíjajú na Nemecko tlak, aby ukázalo viac flexibility. Ich iniciatíva smeruje aj proti Varšave a Madridu, aby sa vzdali odporu proti novému modelu.
Podľa kruhov Európskej únie je Berlín teraz ochotný upraviť hlasovací princíp na základe dvoch zmien. Potrebná väčšina štátov by sa zdvihla na 55 percent a potrebný podiel obyvateľstva by, naopak, klesol na 55 percent. "Nemecko tým vychádza v ústrety predovšetkým malým štátom," uviedol v tejto súvislosti poslanec Európskeho parlamentu Elmar Brok, zvolený za nemeckú Kresťanskodemokratickú úniu. Zároveň je pozorovateľom Európskeho parlamentu na medzivládnej konferencii, ktorá rokuje o otázkach ústavy. Vzorec 55/55 však už konvent viackrát posudzoval a dosiaľ vždy túto možnosť napokon zamietol. Podobne aj medzivládna konferencia. Pozorovatelia očakávajú, že v najbližšom období budú diplomati overovať aj priechodnosť iných matematických modelov.
Zástancovia takzvanej dvojitej väčšiny odmietajú zvýšenie nutného podielu obyvateľstva nad 60 percent, pretože tým by mohlo v rade dôjsť k zablokovaniu významných rozhodnutí, ako to umožňuje už aj Zmluva z Nice. Poľsko sa ešte k avizovanej zmene stanoviska nevyjadrilo. Zo Španielska sa signál očakáva až na budúci týždeň, keď už budú jasné výsledky parlamentných volieb. Uskutočnia sa koncom tohto týždňa.
Podľa Broka sa výhľady na prijatie ústavy v relatívne blízkom čase mierne zlepšili. Európska komisia dúfa, že by sa tak mohlo stať do konca júna. Íri by o pokroku v rokovaní radi referovali už na nadchádzajúcom vrcholnom rokovaní Európskej únie 25. a 26. marca. (hn/gaf)
StoryEditor