Keby ešte u nás panoval komunizmus, knihy a filmy Michaela Moora by zrejme patrili do ideologického arzenálu vodcov krajiny, ktorí by v nich videli zúrivú kritiku amerického imperializmu a spoločenského úpadku v krajine reálneho kapitalizmu. Iba pár drzých disidentov by možno napísalo, že kritika je opodstatnená, ale treba si všimnúť aj fakt, že Moora nikto za jeho názory nezatvoril a dokonca za posledný film dostal vo svojej krajine najprestížnejšie filmové ocenenie.
Dvojhodinový dokument Bowling for Columbine sa začína slovami o idylickom dni, keď ráno mliekar rozniesol mlieko, ľudia išli do práce a prezident bombardoval krajinu v Ázii, ktorej meno ani nevieme správne vysloviť... Pohľad angažovaného ľavičiara Michaela Moora sa v tomto filme zameral na nezvyčajne vysoký počet vrážd spáchaných v Spojených štátoch strelnou zbraňou, pri vysvetľovaní tohto fenoménu si kladie mnohé otázky a odpovede hľadá aj v zdanlivo nesúvisiacich udalostiach a javoch. Hľadanie prepojenia všetkého so všetkým je výraznou črtou paranoika, ale aj výraznou črtou génia, paranoidný génius Moore občas príliš podľahne svojmu ideovému svetu, na druhej strane však oveľa častejšie dokáže pomenovať veci tak výstižne, že sa s ním dá len veľmi ťažko polemizovať. Názov dokumentu vychádza z masakry na americkej strednej škole v Columbine, kde dvaja mladíci zastrelili učiteľku a niekoľko študentov, desiatky ďalších zranili. Moore do filmu zaradil súcitnú reakciu vtedajšieho prezidenta Clintona, zároveň však ukázal, ako ten istý štátnik hodinu pred tragédiou rečnil o tom, že americké bombardovanie Kosova je vedené s cieľom čo najviac znížiť civilné obete. Autor dokumentu sa nenápadne stáva aj jeho hlavným protagonistom, sprievodcom je nielen jeho hlas a myšlienky, ale aj celé zavalité telo filmára s nepríjemnými otázkami, ktorému nestačí ukryť svoju osobnosť do záverečných titulkov.
Michael Moore je autorom angažovaného dokumentu, neutrálny postoj tvorcu je mu cudzí a prednosť dáva vlastnému zasahovaniu do diania a ovplyvňovaniu nakrúcaných udalostí. Dokument ukazuje, ako môžete v americkej banke dostať pri založení účtu ako darček pre nového zákazníka zbraň, ako ľahko takmer kdekoľvek dostanete kúpiť náboje, ako klesá počet zločinov, no napriek tomu neuveriteľne stúpa počet zbraní v osobnom vlastníctve, ako médiá podporujú kultúru strachu a všeobecný pocit ohrozenia, ako chudoba na predmestiach ničí ľudské životy, ako americká politika mocensky zasahuje do diania v iných krajinách, či ako mierumilovne dokážu na rozdiel od Američanov žiť ľudia v Kanade. K slovu sa okrem dominantného autora dostanú aj mnohí obyčajní ľudia, zamestnanci zbrojovky, militantný lobista, autori cynického seriálu o rodinke Simpsonovcov či rockový hudobník Marilyn Manson obviňovaný z toho, že svojou hudbou vyvoláva v ľuďoch agresivitu a chuť zabíjať.
Snímka dômyselne pracuje s filmovým materiálom, popri rozhovoroch obsahuje aj množstvo archívnych záberov, od nedávnych televíznych správ cez animované filmy až po čiernobiele reklamy na zbrane z prvej polovice minulého storočia, to všetko v popkultúrnej zmesi plnej satiry a ostrej kritiky. Cieľom filmu je pochopiť a azda aj zmeniť Ameriku, snímka však dáva silnú zbraň tiež do rúk protiamericky naladeným ľuďom, ktorí radi doplnia svoje čiernobiele stereotypy o ďalšie argumenty v prospech vlastnej neznášanlivosti a nadradenosti. Komunisti tu už nie sú, ich mentálne dedičstvo áno.
StoryEditor