Takmer nikto nemal doteraz odvahu urobiť zásadný rez do systému zdravotníctva, ktoré každý rok vyrábal miliardové dlhy. Rozhodla sa pre to až nová strana na politickej scéne -- ANO Pavla Ruska, ktorá vytiahla do veľkej politiky nestraníka Rudolfa Zajaca. Ten sa nikdy netajil radikálnou snahou o zavedenie trhového prostredia v zdravotníctve, ktorú začal uskutočňovať po nástupe do ministerského kresla. Obklopil sa tímom mladých expertov, ktorých mnohí rezortní odborníci považovali za jednostranných, neprístupných iným názorom a málo kompromisných. Teda rovnakými, akým je on sám. Aj keď bolo badateľné, že Zajac svoju tvrdohlavosť postupne zmiernil, verejnosť sa mohla viackrát presvedčiť, že závisí len od nálady a počasia, či minister zvolí vecnú argumentáciu alebo sarkastické, až ponižujúce bonmoty na adresu oponentov. Mnohé pripomienky berie ako osobné útoky, podľa toho sa aj správa. Do historických análov sa nezmazateľne zapísal výpadom voči novinárovi Ivanovi Bradovi, ktorému pred televíznymi kamerami vynadal do "mladých, hlúpych a chudých".
Zajacovou devízou už zostane, že sa do zásadných zmien v zdravotníctve vôbec pustil -- problém spočíva v tom, že chýbala odborná diskusia. Dôsledkom reformy je tak zvýhodnenie časti obyvateľov a zdravie, vnímané ako klasický tovar. Zajacova éra sa pritom väčšiny pacientov bezprostredne dotkla zavedením "dvadsaťkorunáčok", ale aj slabo skrývanou nadradenosťou až aroganciou. "Myslím si, že pán prezident v tejto chvíli nedocenil svoje kroky a správal sa tak trošku ako malý uličník. Aj keď niektorí si myslia, že je starý ujo," odkázal hlave štátu, keď vetovala šesticu Zajacových reformných zákonov. Vynútený odchod ANO z vlády síce prežil vo funkcii vďaka protiruskovskej rebélii, no kvôli negatívnym reakciám verejnosti sa postupne od neho odklonil aj predseda vlády a SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Paradoxne, práva na pozitívne vnímanie reforiem si pritom požičal od Svetovej banky vyše sto miliónov. Bola to však práve komunikácia, ktorú najviac podcenil a ...nezvládol.
StoryEditor