Slovensko nebude na júnovom samite Európskej únie navrhovať žiadne zmeny európskej ústavnej zmluvy, ktorú v októbri 2004 podpísali lídri členských krajín a rok na to ju schválil slovenský parlament. "Chceme, aby sa maximálne udržala integrita súčasnej ústavnej zmluvy, najmä pokiaľ ide o inštitucionálne opatrenia, ale vieme, že to nie vždy bude možné," povedal minister zahraničných vecí Ján Kubiš po schválení oficiálnej pozície vlády. Ak niektoré štáty otvoria túto tému, budeme presadzovať, aby každá krajina mala svojho komisára. Ustúpime požiadavke, aby hymna a vlajka únie neboli v zmluve, sme ochotní vypustiť z nej aj chartu práv, ktorá určuje okrem občianskych aj sociálne práva, ak sa na ňu nová zmluva bude odvolávať. SR by oželela aj funkciu ministra zahraničných vecí EÚ, prípadne jej predsedu.
Slovensko jednoznačne odmieta poľskú snahu o nové rozdelenie hlasov pri väčšinovom hlasovaní Európskej rady, tvorenej lídrami členských štátov. "Keby bol akceptovaný poľský návrh, vrátilo by nás to k zmluve z Nice, čo by znamenalo, že začíname od nuly," povedal Kubiš. Podľa neho je jasné, že ratifikácie pôvodnej ústavnej zmluvy nebudú pokračovať a únia sa musí dohodnúť na novom dokumente. O ňom má na jeseň rokovať medzivládna konferencia. Pre Slovensko je dôležité, aby samit 21. a 22. júna na záver nemeckého predsedníctva presne určil, v čom je nutné hľadať kompromis a stanovil, dokedy má medzivládna konferencia (MVK) trvať. Okruhov, ktoré sa budú otvárať, by malo byť čo najmenej. "My nepotrebujeme otvárať otázky. Keby sa povedalo, že bude platiť táto ústavná zmluva, sme spokojní," dodal Kubiš.
Na Zmluve o ústave pre Európu, nazývanej aj európska ústavná zmluva alebo európska ústava, sa dohodli lídri 25 členských štátov únie 18. júna 2004 v Bruseli. Slávnostne ju podpísali 29. októbra 2004 v Ríme, v meste zrodu prvých dohôd, z ktorých vznikla Európska únia a kde sú uložené európske zmluvy. Slovensko s ňou súhlasilo ústavnou väčšinou v parlamente ako siedma krajina EÚ 11. mája 2005. V tom istom roku ústavu odmietli v referendách Francúzi a Holanďania. Doteraz ju ratifikovalo 16 členov únie, v Nemecku a v SR chýba podpis prezidenta. Na Slovensku je euroústava na ústavnom súde pre námietky, že nebola schválená v súlade so slovenskou ústavou. Všeobecne sa dnes táto zmluva považuje za nepriechodnú, ďalší postup EÚ má určiť júnový samit.
Prioritou slovenskej vlády na samite bude dosiahnutie politickej dohody o podstate inštitucionálnej reformy. Za dôležité považuje presné stanovenie mandátu pre medzivládnu konferenciu a rešpektovanie časového harmonogramu, ktorého cieľom sú voľby do Európskeho parlamentu a zostavenie Európskej komisie v roku 2009. "Vláda SR nepodporí návrhy, smerujúce k oslabeniu dosiahnutého pokroku v integrácii. Odkladanie alebo akékoľvek spomaľovanie rokovaní členských štátov o inštitucionálnych otázkach je pre všetky členské štáty nevýhodné," uvádza. Je tiež proti zaradeniu kodanských kritérií do novej zmluvy. Tieto politické kritériá, určujúce kvalitu demokracie, majú zostať ako politické požiadavky, nie právne, myslí si vláda a jej šéf diplomacie.
StoryEditor