Nová jadrovka o dvadsať rokov

Vyplýva to zo Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorú včera predstavil minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Okrem jadrovej elektrárne dokument odporúča rozvoj výroby elektriny z uhlia, výstavbu zásobníkov na zemný plyn, ale aj vodných a paroplynových elektrární. Pribudnúť by mali aj ropovodné a elektrické prepojenia na susedné štáty. Veľká časť investícií by mala smerovať aj do obnoviteľných zdrojov.
Bohunice tak skoro nebudú
Nová atómová elektráreň by podľa ministra hospodárstva mohla začať fungovať niekedy v treťom desaťročí tohto storočia. "S výstavbou sa začne najskôr po roku 2012, keď bude dokončený 3. a 4. blok v Mochovciach. V súčasnosti nie je dostatok voľných odborníkov potrebných na výstavbu," povedal pre HN Jahnátek.
Elektráreň v Jaslovských Bohuniciach by mala mať výkon 1 200 megawattov, čo zodpovedá výkonu necelých troch jadrových reaktorov dnes používaných na Slovensku. Investičné náklady sa dnes odhadujú zhruba na sto miliárd korún.
Záujem o dostavbu prejavili taliansky Enel, francúzska Electricité de France, premiér Robert Fico zas hovoril o nemeckých firmách.
Definitívne dohody ešte neexistujú. "Nevieme zatiaľ sľúbiť nič iné, iba zvýšenie výkonu v existujúcich reaktoroch o 164 megawattov," povedal Jahnátek počas prezentácie dokumentu.
Elektrárne nebudú všade
Stratégia hovorí o podpore výstavby nových elektrárenských kapacít. Ako však podotýka Jahnátek, ani v čase, keď sa Slovensko stane z výrazného vývozcu výrazným dovozcom elektriny, povolenie na budovanie nových elektrární nedostane každý záujemca. "Budeme prísne dbať o to, aby sme výstavbu sústredili do tých lokalít, kde je to energeticky najvýhodnejšie," povedal minister. Do výstavby nových elektrární by sa do roku 2030 malo investovať takmer pol bilióna korún. Ako pripustil Jahnátek, "bude to mať jednoznačný dosah na cenotvorbu". Nové elektrárne tak sčasti zaplatia spotrebitelia vo vyšších cenách.
Kto zarobí?
Práve vysoké náklady vyčíta stratégii opozícia. Podľa poslanca za SDKÚ-DS Ivana Štefanca na celej investícii zarobia hlavne developeri, dodávatelia technológií a ich prevádzkovatelia. Ako uvádza agentúra SITA, Štefanec upozorňuje, že nie sú zrejmé ani finančné dosahy navrhovanej stratégie a tým ani vplyv na plnenie kritérií Paktu rastu a stability.
"Plány nie sú v súlade s európskou energetickou stratégiou, čo nám neumožní plnohodnotne čerpať zdroje zo štrukturálnych fondov. Navrhovaná stratégia nevedie k znižovaniu cien pre ľudí a nedostatočne rieši problematiku obnoviteľných zdrojov," dodal Štefanec.
Energetické firmy na Slovensku však podľa oficiálnych vyjadrení nemajú so stratégiou väčšie problémy a stotožňujú sa s ňou. "Splnenie predsavzatí v pláne si však vyžaduje jasnú legislatívu a stabilný legislatívny rámec," povedal šéf Slovenských elektrární Paolo Ruzzini.