Pre HN to potvrdil nový predseda parlamentu Pavol Paška. Historickú stavbu renovuje Váhostav Juraja Širokého, ktorý je považovaný za vplyvnú postavu z pozadia Smeru. Zákazku vyhral v súťaži počas prvej vlády Roberta Fica.
„Vyhral riadny medzinárodný tender, ktorý nik nespochybnil ani nenapadol,“ uviedol Paška. Hovorí, že chce dokončiť len prvú etapu opráv, ktorú pred dvoma rokmi pozastavil vtedajší šéf parlamentu Richard Sulík (SaS). Svoje niekdajšie zámery s rozsiahlou rekonštrukciou prehodnotil. „Som realista, výpadok príjmov štátneho rozpočtu je hrozivý,“ tvrdí Paška.
Doterajšia renovácia Hradu stála daňových poplatníkov približne 57 miliónov eur. Váhostav mal s parlamentom rámcovú zmluvu do konca marca. Bývalý kancelár Andrej Kramár (KDH) sa v nej rozhodol pokračovať krátko pred jej vypršaním. „Keďže sme už mali dodávateľa, nepokladali sme za potrebné robiť nové výberové konanie,“ vysvetlil Kramár.
Širokého firma má časť peňazí za rekonštrukciu už istú. Ivan Mikloš, ešte ako minister financií, vyčlenil z rozpočtu na tento účel viac než päť a pol milióna eur na žiadosť Kramára. „Predchádzajúce vedenie parlamentu mi tu nejaké peniaze nechalo,“ skonštatoval Paška. Suma by mala stačiť na väčšinu plánovaných opráv. Prvá Ficova vláda zmluvu s Váhostavom zvyšovala.
Napriek tomu chce Paška rokovať s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD) o možnom uvoľnení ďalších prostriedkov. „Celkovo by malo stáť dokončenie päť až sedem miliónov eur,“ uviedol. Nad rámec vyčlenených financií by potreboval ešte niekoľko stoviek tisíc eur. Na čo ich chce použiť zatiaľ nevie. Odmieta však, že by sa pustil do druhej etapy rekonštrukcie, ktorá počíta s obnovou širšieho areálu Hradu. „Jazdiareň, baroková záhrada a podzemné parkovisko nepripadá do úvahy,“ reagoval Paška. Do roka má Váhostav opraviť podzemné podlažia paláca či dokončiť severné krídlo, ktoré sú súčasťou prvej fázy. Parlament už rieši aj vybavenie interiéru. V marci vypísal súťaž na dodávku nábytku v hodnote 700-tisíc eur. „Sumu sme presunuli z minuloročnej kapitoly,“ vysvetlil Kramár.
Návrat k pôvodným plánom
Rekonštrukcia Bratislavského hradu stála doposiaľ približne 57 miliónov eur. Prvá Ficova vláda mala pred štyrmi rokmi oveľa rozsiahlejšie plány. Zmluvu s Váhostavom postupne zvyšovala na 124 miliónov eur, až jej plnenie pozastavil v roku 2010 vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). V tomto volebnom období oprava podľa všetkého neprekročí pôvodne plánovanú sumu 66 miliónov. „Sú to adekvátne vynaložené prostriedky. Tých symbolov našej štátnosti, hrdosti a histórie nemáme až toľko,“ obhajuje vynaloženie verejných prostriedkov Paška.
Svätopluk bez zmien
Jazdecká socha na nádvorí Hradu zostane taká, aká je. Paška vylúčil, že by z pozície predsedu parlamentu nariadil znovuosadenie dvojkríža pripomínajúceho znak Hlinkovej gardy či umiestnenie pôvodného názvu na podstavci.
„Nechajme už Svätopluka,“ reagoval Paška pre HN. O podobu sochy, ktorú slávnostne odhaľoval pred voľbami 2010 spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom a vtedajším premiérom Robertom Ficom, vytrvalo bojoval s kritikmi. Proti umeleckému dielu sa vtedy zdvihla vlna nevôle pre jeho kontroverzné prevedenie aj umiestnenie. Sulík napokon nechal odstrániť sporné symboly a od jej presunutia ustúpil. Paška považuje dnes už túto tému za uzavretú.