Reagovala tým na materiál z dielne ministra práce Ľudovíta Kaníka, ktorý vláda schválila na minulotýždňovom rokovaní. Minister je totiž na základe analýzy presvedčený, že ich situácia sa zlepšuje.
Povrchný či podrobný?
"Súčasné nástroje politiky jednotlivých ministerstiev sú zväčša povrchné, preto nemôžu priniesť želaný efekt," zdôraznila Orgovánová. Podľa hovorcu rezortu práce Martina Danka materiál, ktorý vypracovali, nie je povrchný, naopak, je pomerne podrobný. "Avšak len do takej miery, aké údaje malo ministerstvo k dispozícii. Pôvodne mal byť vypracovaný v spolupráci so splnomocnenkyňou, no napriek našim urgenciám žiadne podklady nedodala a odmietla s nami komunikovať," zdôraznil Danko. Na argument splnomocnenkyne, že reforma najchudobnejšej časti Rómov sociálnu situáciu ešte zhoršila, poznamenal, že "mohla zhoršiť situáciu takým rodinám, ktoré doteraz poberali 20-tisícové sociálne dávky a odmietajú aktiváciu".
(Ne)efektívna motivácia
"Opatrenia ministerstva sú určite efektívnejšie ako pýtanie si miliónov cez úrad splnomocnenkyne do komunít, ktoré nezaznamenali žiadne zásadné zlepšenie situácie, neriešili problematiku systémovo, ale riešili jeden dom v jednej zo stoviek osád. Naše riešenia sú účinnejšie, systémovejšie a narábajú s motiváciou," povedal Danko. Podľa Orgovánovej ani aktivačné práce neumožňujú Rómom získať šancu na trvalé zamestnanie. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, naopak, uvádza, že aktivačné práce pomáhajú zamestnať sa natrvalo a po aktivácii sa zamestnalo zhruba 4 500 obyvateľov. "Pani splnomocnenkyňa má do veľkej miery pravdu. Sociálna reforma je v podstate nastavená dobre, avšak pre oblasti, kde je možnosť zamestnať sa. V oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a vysokou mierou rómskej populácie toto pravidlo neplatí. Rómovia sú poslední v rebríčku možnosti nájsť si prácu a v osadách na východnom Slovensku, kde je až 100-percentná nezamestnanosť, nemajú šancu nájsť si prácu. Takýto prístup potom na nich nepôsobí motivačne," uviedla analytička Inštitútu pre verejné otázky Elena Kríglerová.
Problémy so zamestnávaním
Ako vyplynulo z nedávnej štúdie neziskových organizácií, na trhu práce sa prejavuje diskriminácia Rómov odmietaním zamestnávateľov na základe predsudkov a stereotypov. "To je isté, hoci sa to nedá dokázať, pretože takýto prípad nikdy nestál pred súdom. Pre zamestnávateľov je často jednoduché nájsť iné, legitímne dôvody neprijatia Rómov do zamestnania," potvrdila Kríglerová. "Veľkú úlohu zohráva nízka kvalifikácia. Myslím, že vo väčšej miere ako predsudky zamestnávateľov," oponuje riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Naopak, Anton Jura z Republikovej únie zamestnávateľov diskrimináciu Rómov zo strany zamestnávateľov pripúšťa. "Takýto problém existuje, nie je to však len problém zamestnávateľov, je to problém celospoločenský," dodal. Podľa Juru je flexibilita pracovnej sily na Slovensku slabá a schopnosť vycestovať za prácou u Rómov ešte slabšia ako u ostatných.
Otázka vzdelania?
Podľa Orgovánovej musí spoločnosť pristúpiť k diferencovanému poskytovaniu pomoci pre všetky vrstvy ľudí znevýhodňovaných aj pre svoje nízke vzdelanie. Väčšina rómskej populácie, takmer 77 percent, má ukončené len základné vzdelanie, a preto má veľmi obmedzené šance na trhu práce. V súčasnosti ak sú Rómovia zamestnaní, tak prevažne ako pomocní robotníci, stavbári, upratovačky. Dopyt po nekvalifikovanej pracovnej sile však na trhu práce klesá, v dôsledku čoho je v niektorých regiónoch medzi Rómami takmer stopercentná nezamestnanosť. Z celkového počtu evidovaných dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia až 80 percent.
Politika ministerstva práce voči Rómom
- v marci vznikol Fond sociálneho rozvoja, ktorého úlohou je financovanie malých projektov na zvýšenie zamestnanosti, v roku 2004 prefinancuje projekty za 170 miliónov Sk, v rokoch 2004 - 2006 to má byť až miliarda
- ministerstvo práce vyčlenilo na sociálny program na pomoc rómskym komunitám 18,6 milióna Sk
- v minulosti pracovalo v teréne 28 terénnych pracovníkov, v roku 2004 ich je 76
Zdroj: MPSVR SR