"Voľby sú predsa sviatok a k tomu patria darčeky,“ vysvetľovala korpulentná predsedníčka volebnej komisie jednému z kandidátov na prezidenta Alesovi Michalevičovi, že čaj a káva sú v bufete zadarmo. Michalevič, ktorý sa snažil vystupovať ako alternatíva Lukašenkovi a opozícii, pôsobil trochu neistým dojmom. "Ak budú naozaj počítať hlasy, tak by som mal dostať okolo desiatich percent hlasov,“ povedal skromne.
Aj napriek očakávaniam deviatich protikandidátov sa včerajšie prezidentské voľby v Bielorusku skončili podľa očakávaní. Podľa predbežných výsledkov získal súčasný prezident Alexander Lukašenko viac ako 74 percent hlasov a v prezidentskom kresle si posedí ďalší päť rokov. Tento úrad už pritom zastáva viac ako 16 rokov. Proti výsledkom volieb vyšli do ulíc Minska aj demonštranti. Pri zrážkach s políciou, ktorá použila obušky a ohlušujúce granáty bol dokonca zranený aj jeden z kandidátov opozície Uladzimir Njakljajev.
Lukašenko - istý víťaz
Skromne však rozhodne nepôsobil súčasný prezident Alexander Lukašenko, ktorý do volebnej miestnosti dorazil so svojím osemročným nemanželským synom Koľom. Ak bol Michalevič spokojný, že jeho hlasovania natáčali dva televízne štáby, volebná miestnosť číslo 1 minského centrálneho rajónu len s ťažkosťami pobrala viacej než stovku novinárov. Lukašenkovi robí pozornosť kamier dobre a včera bol v mimoriadne dobrej forme. "Vzťahy s Ruskom sú výborné a budú ešte lepšie. Nemôžeme EÚ nútiť, aby sa s nami priatelila. Večer odhádžem sneh pred domom a pôjdem spať,“ takéto boli len niektoré z výrokov na improvizovanej tlačovej konferencii.
"Ak boli voľby sfalšované, tak to sa uvidí. Máme na to inštitúcie, ktoré o tom rozhodnú. Ale keď títo ľudia začali hovoriť o falzifikácii pol roka dopredu, tak to znamená, že si nie sú svojím víťazstvom istí,“ vyhlásil bieloruský prezident na adresu svojich súperov. Mnohí však o objektivite tých "inštitúcií“ pochybujú. Najviac otáznikov vyvoláva možnosť predčasného hlasovania. Podľa demokratických aktivistov dáva príliš mnoho príležitostí na zámenu volebných lístkov alebo vhodenie dopredu vyplnených lístkov. "Predčasné hlasovanie nie je kvôli zjednodušeniu života voličov, ale kvôli zjednodušeniu falšovania volieb,“ kategoricky vyhlasuje ľudskoprávny aktivista Vaľancin Stefanovič.
Vynútené hlasovanie
Toto obvinenie podporuje aj skutočnosť, že predčasne svoje hlasy odovzdal veľký počet ľudí. Tento rok to bolo oficiálne 23 percent. A nemožno povedať, že úplne dobrovoľne, mnohí to dostali príkazom. "Hlasovať pôjdeme zajtra. Jednoznačne. Pokiaľ chcete študovať na tejto škole, tak pôjdete hlasovať,“ hovorí študentom učiteľka na videu. Rovnako tak aj svedectvo, že ľudia žiadali členov volebnej komisie o potvrdenie, že hlasovali, pretože to musia odovzdať v zamestnaní. Hovorca ústrednej volebnej komisie Nikolaj Lozovik však odmieta, že by išlo o nejaký nátlak. "Študentov nikto nenútil, len ich poprosili,“ povedal na tlačovej konferencii. "Lenže čo majú štátne úrady prosiť ľudí, aby hlasovali predčasne? Prečo?,“ kladie logickú otázku Stefanovič.
Ale aj Lukašenko a jeho oponenti uznávajú, že tohtoročná volebná kampaň bola mimoriadne slobodná. "Pred štyrmi rokmi pred voľbami už opozičný kandidát Milinkevič nemal žiadne oblastné štáby, všetci jeho členovia bolo vo väzení. Tento rok zatkli len 30 ľudí a väčšinu prepustili,“ neskrýva prekvapenie známy ochranca ľudských práv Ales Bialacki. Upozorňuje však, že kvôli tomu, že len vo štvrť percenta volebných komisií sú členovia opozičných strán a pozorovatelia prakticky nemajú žiadne právomoci, pravdepodobnosť sfalšovania ostáva vysoká.
Opoziční aktivisti dúfajú, že by situáciu mohli zmeniť povolebné pouličné protesty. Na v Minsku populárna otázku "Budete strieľať?“, odpovedal i bieloruský prezident. "S banditami a diverzantmi dialóg nevediem,“ vyhlásil Alexander Lukašensko s tým, že polícia bude postupovať prísne podľa zákona. "Nebojte sa, nikto na námestie nakoniec nepríde,“ upokojoval prezident novinárov. Bieloruské KGB však prezidentov optimizmus nezdieľa, pretože zadržali niekoľko desiatok opozičných aktivistov, ktorí smerovali z regiónov do Minska. Ondřej Soukup, Hospodářské noviny