Barackovi Obamovi išlo v prvom roku v úrade o to, aby napravil dedičstvo Bushovej politiky, teraz ale stojí v takmer rovnakom východiskovom bode: prvýkrát musí americký prezident Obama reagovať na teroristický útok - aj keď zmarený - proti svojej krajine. "Vojna proti teroru", ktorú začal jeho predchodca George Bush, sa tak stala jeho vlastnou vojnou, napísala agentúra DPA.
Ochrániť Ameriku
Prvýkrát to nazval pravým menom vo svojom poslednom rozhlasovom prejave k Američanom. Národ je podľa neho vo vojne proti rozvetvenej sieti. "Vykonajme dôležité zmeny. Poďme diskutovať o tom, ako môžeme čo najlepšie chrániť krajinu, ktorú milujeme," povedal prezident - a postavil sa pred otázku "ako". Republikáni cítia dominanciu a potešenie. Preto neustále bývalý viceprezident Dick Cheney kritizoval Obamu, že popiera "vojnu proti teroru" a že stavia krajinu do neistoty, keď so zreteľom na ľudské práva ruší opatrenia Bushovej vlády.
Vojna v Iraku je takmer na konci. Teroristické nebezpečenstvo nezmizlo. V Afganistane bojuje viac amerických jednotiek, ako tomu bolo kedykoľvek predtým - konflikt sa rozšíril cez hranice do Pakistanu. Al-Kájda nenechala Američanov dlho v sedle.
Nový terč
Namiesto toho zameriava teraz svoj záujem na Jemen. Kruh sa uzatvára. V rodnej krajine svojho otca vytvoril šéf Al-Káidy Usáma bin Ládin útočisko a spriadal tu plány proti Západu. Mnoho jeho bojovníkov odtiaľto pochádza.
V tejto arabskej krajine boli USA už viackrát kontaminované. Pri útoku na vojnovú loď USS Cole v Adenskom prístave 12. októbra 2000 prišlo o život 17 námorníkov. V septembri 2008 tu pri údere na americké veľvyslanectvo zahynulo 16 ľudí.
V Jemene tiež našiel útočisko fanatický kazateľ pôvodom z USA Anwar al-Awlaki. Ten si údajne vymenil niekoľko e-mailov s americkým majorom Nidal Malik Hasanom, ktorý v novembri zastrelil v texaskej základni Fort Hood 13 vojakov. Bol vraj tiež v spojení s predpokladaným leteckým teroristom Umarom Farouk Abdulmutallabom.
Tichá intervencia
Rad odborníkov sa zhoduje: Keby Nigérijčan (Abdulmutallab) s útokom na americké lietadlo pri pristátí v Detroite uspel, mohol by sa Obama otvorenej intervencii v tejto nestabilnej arabskej krajine (Jemene) sotva vyhnúť. Podobne ako v Pakistane sa nemusí Washington zdržovať s tamojšou vládou, ktorá si zase musí pred arabským svetom udržať tvár. To znamená tichú intervenciu. Podľa amerických médií zaujíma americká armáda v boji jemenskej vlády proti povstalcom už dlho hlavnú úlohu. Posledné údery na údajné pozície Al-Kájdy v Jemene sa preto konali pod vedením USA. Jemenská vláda ich pritom iba podporuje.
Podľa televízie CNN sa v súčasnej dobe jemenskí a americkí predstavitelia radia, aké ciele by mohli byť vhodné pre odvetné údery. Od útokov z 11. septembra 2001 križujú Adenským zálivom v rámci operácie Trvalá sloboda najmodernejšie americké prieskumné lode, aby zabránili preprave teroristov a zbraní medzi Jemenom a prinajmenšom rovnako tak nestabilnom Somálskom.
Spustenie vojny
Tu, v africkom rohu, teroristická vojna začala. Zostrelením (amerického) vrtuľníka Black Hawk a vďaka šokujúcim televíznym záberom mŕtvych amerických vojakov a vláčení ich tiel ulicami Mogadiša sa podarilo v roku 1993 extrémistom vyhnať Američanov zo Somálska. Odtiaľ pochádzajú ničivé útoky na americké velvyslanectvá v Keni a Tanzánii v roku 1998.
Od tej doby sa pravidelne objavujú plány zahrnúť región do hľadáčika protiteroristického ťaženia. Ale kvôli sústredení sa na Irak a Afganistan na to nezostal žiadny priestor. Teraz prezident Obama pred týmto problémom stojí - aj so zreteľom na svoje sľuby uzavrieť väznicu Guantánamo. Tu je totiž ešte veľa väzňov z Jemenu, z ktorých najmenej šesť by sa malo vrátiť späť do svojej vlasti.
"Je nezodpovedné týchto väzňov poslať späť do Jemenu," varoval nezávislý konzervatívny senátor Joe Lieberman. "Budú odtiaľ proti nám opäť bojovať."
Obamov expert na terorizmus z ministerstva pre vnútornú bezpečnosť John Brennan je iného názoru. "Tieto plány dokončíme," povedal. "Urobíme tak vhodným spôsobom v správny čas."