Žiak Fico? Pán Dokonalý

"Roky prežité na Gymnáziu v Topoľčanoch považujem za najkrajšie roky vo svojom živote,“ stojí v liste, ktorý premiér Robert Fico napísal svojej bývalej triednej učiteľke Elene Markovej v roku 2006, pri príležitosti sedemdesiateho výročia založenia školy.

Pani učiteľka na svojho bývalého žiaka nedá dopustiť. "Bol šikovný študent, veľmi príkladný, dobrý, schopný,“ nešetrí superlatívmi. Jedným dychom dodáva, že taký naozaj bol, že to nehovorí len pre noviny. Keď za socializmu písala hodnotenie žiakov, o Ficovi oprávnene napísala len samé pozitívne veci. "Ako som prečítala hodnotenie, tak riaditeľ povedal, že by mohol byť aj ministrom. A ja som hovorila, že áno, že má také kvality. No a stal sa premiérom.“ Robertovi Ficovi bol podľa nej najbližší dejepis, pretože v dejinách bol doma. Ako jednotkárovi mu však išlo všetko rovnako dobre a ak ho aj niečo nebavilo, nedal to najavo. Nezaskočila ho ani maturitná skúška. "On sa nebál, bol šikovný, múdry a pripravený, nebol lajdák. Už vtedy bolo vidieť, že niečo v živote dosiahne.“ Na klavíri v jej byte stojí fotka z poslednej stretávky obľúbenej triedy, z ktorej sa na ňu usmieva i predseda vlády. "Keď ho vidím v televízii, tak sa teším, že dosiahol takúto úroveň.“

Bifľoš v kopačkách
Robert Fico pristupoval zodpovedne nielen k učeniu, ale aj k spolužiakom. Keďže bol predsedom triedy, mal rešpekt a učitelia sa mohli na neho vždy spoľahnúť. "On bol veľmi dobrý organizátor. Bol inteligentný, schopný, rozumovo vyspelý, kamarátsky,“ hovorí Marková. Možno aj vďaka silným kamarátstvam sa chlapci z jeho triedy, ak ešte môžeme dospelých pánov tak nazvať, dodnes stretávajú pri priateľskom futbalovom zápase, ktorý, ak sa dá, nevynechá ani predseda vlády. "Mali sme stretávku, hrali futbal spolu v telocvični. Aj teraz s tými spolužiakmi vychádza dobre.“ Pani učiteľka si váži, že Robert Fico sa zúčastňuje na stretávkach aj napriek pracovnej vyťaženosti, veď tá posledná bola v roku volieb. Chváli však celú triedu. "Ja som bola s nimi veľmi spokojná. Nebolo také, že by boli niečo vyparatili, že by som sa musela hnevať.“ Držali spolu, neskupinkovali sa, chodili na výlety, stanovali, boli disciplinovaní. Takú triedu by chcel každý triedny.

Na dnes známeho bývalého žiaka a jeho spolužiakov si pamätá i učiteľ telocviku Pavel Petrina: "Boli veľmi dobrá skupina a zanietení pre šport. Dodnes sa stretávajú, zídu sa, zašportujú si. Vždy som rád, keď sa s nimi stretnem.“ S úsmevom dodáva, že vtedy bol ešte mladý a názorové nožnice medzi ním a jeho študentmi neboli až také otvorené. Časy sa zmenili.

Taká normálna škola
Úspešnými absolventmi sa to na Gymnáziu v Topoľčanoch len tak hemží. Okrem ministerského predsedu dral lavice školy i bývalý arcibiskup Ján Sokol, poslanci Tibor Cabaj, Tomáš Galbavý, Pavol Goga, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Rumunsku Peter Kopecký, hokejista Miroslav Šatan či futbalista Peter Doležaj. Mien je neúrekom, ale čo stojí za ich úspechom? "Ja to považujem za úplnú náhodu, my ich nejako špeciálne nevychovávame. Teraz je to skrátka tak, je ich tu veľa,“ hovorí súčasná riaditeľka gymnázia Viera Dzurejová, ktorá nastúpila do školy, keď bol Robert Fico štvrták. Odkedy je premiérom, navštívil školu už dvakrát. Dzurejová je rada, že bývalí žiaci sa vedia presadiť a že sa ku škole hlásia. Podľa nej všeobecne žiaci gymnázia musia byť ctižiadostiví, pretože, ako hovorí: "Keď tu skončia, nemajú nič v ruke, musia ísť ďalej.“ Okolnosti sa jednoducho zomleli takto. Možno o pár rokov bude situácia úplne iná a spomedzi absolventov topoľčianskeho gymnázia nebude ani jeden, kto by plnil titulné stránky denníkov či športové správy. "Ja to skôr pripisujem tomu, že tie deti, ktoré sem chodia, musia chcieť viac. Ak mu tá škola niečo dala, to musí vedieť on.“

Na školu sa zatiaľ vždy hlásilo také množstvo študentov, že si ešte môžu stále vyberať tých najlepších. "Ja si aj tak myslím, že sme taká normálna škola. Samozrejme, nemôže mať každá škola premiéra, na to sme príslušne radi,“ uzatvára skromne pani riaditeľka.