Informácia o možnosti kompromisu s odbormi v prípade novely Zákonníka práce, zahraničných aktivitách AZZZ SR a rokovaní s ministrom hospodárstva, ako aj o postupe AZZZ SR vo vzťahu k niektorým tzv. kauzám, týkajúcich sa predstaviteľov podnikateľskej sféry, menovanie zástupcu AZZZ SR do DR Slovenskej konsolidačnej, a. s., transformácia železníc, rokovanie o návrhu novely zákona o Recyklačnom fonde a ďalšie aktuálne témy boli predmetom zasadania Prezídia AZZZ SR začiatkom marca v Komárne. Viedol ho prezident AZZZ SR Michal Ľach.
Zamestnávatelia sa podľa neho zhodli v názore, že žijeme v období významných spoločenských a politických očakávaní, ktoré sa spájajú predovšetkým s perspektívnym zapojením sa Slovenskej republiky do integračných štruktúr v rámci Európskej únie, ako aj NATO. S tým sú spojené veľké výzvy, ktoré budú akcelerovať rast požiadaviek na našu podnikateľskú verejnosť. Prispôsobovať sa vyšším nárokom je podľa M. Ľacha okrem osobného úsilia možné iba v podmienkach žičlivej ekonomickej klímy. Ťažko je však možné v tomto smere z pohľadu zamestnávateľov označiť napríklad nedávne rozhodnutia ÚRSO o cenách energií a plynu, ako aj prijaté opatrenia na redukciu počtu našich obchodných zastupiteľstiev a oslabenie pozície delegátskej siete slovenských podnikov v zahraničí.
Obraz Slovenska vo svete tiež značne ohrozujú pretrvávajúce negatívne javy, ako sú klientelizmus, nezákonné odpočúvanie a verejne ventilovanie rozporov koaličných partnerov. To všetko v konečnom dôsledku negatívne vplýva aj na naše podnikateľské prostredie. V súvislosti s tým poverilo prezídium M. Ľacha v osobitnom liste požiadať premiéra M. Dzurindu o stretnutie s predstaviteľmi AZZZ SR, na ktorom by spoločne posúdili problematiku nových výziev a postavenia zamestnávateľov v období vstupu do EÚ. Zamestnávatelia sa takisto obrátili na ministra vnútra a požiadali ho, aby predstavitelia tohto rezortu pri svojich verejných vystúpeniach rešpektovali v prípade podozrení niektorých podnikateľov z porušenia zákona princíp prezumpcie neviny. Znevažovanie podnikateľského stavu podľa M. Ľacha v konečnom dôsledku poškodzuje obraz trhovej ekonomiky i celej spoločnosti stavanej na tomto základe.
StoryEditor