„Určite to bude mať dopad,“ cituje Benillouza agentúra Bloomberg. „Myslím, že ľudia buď svoj pobyt skrátia, alebo vôbec neprídu. Vzhľadom k tomu, čo sa stalo, je to logické,“ doplnil. Philippe Bitouni, ktorý v Nice predáva plážové vybavenie a suveníry, zdieľa Benillouzove obavy.

„Turisti, ktorí tu sú teraz, možno zostanú. Ale ako to bude s novými, neviem. Teraz sa ale nehodí hovoriť o biznise, v prvom rade myslím na všetkých, ktorí neprežili,“ hovorí.

Hotelieri hlásia masové rušenie dovoleniek

Analytici, ktorí skúmali ekonomický dopad najväčších teroristických útokov od pádu newyorských dvojičiek v septembri 2001 až po vraždu novinárov z parížskeho magazínu Charlie Hebdo na začiatku minulého roka, nedávajú obchodníkom príliš za pravdu. Ekonomický dopad terorizmu je totiž podľa nich sotva badateľný. Na druhej strane, vo Francúzsku ide už o tretí veľký útok za menej ako dva roky.

A cestovné kancelárie a hotely už varujú, že útok v Nice na Azúrovom pobreží, ktoré láka každoročne státisíce turistov, sa na francúzskom cestovnom ruchu nepochybne negatívne prejaví. Hotelieri už teraz hlásia masové rušenie dovoleniek. Tamojší turistický biznis sa pritom ešte spamätáva z parížskych teroristických útokov vlani v novembri.

„Opakovanie útokov môže mať dôsledky, ktoré sme v minulosti nezažili,“ hovorí Philippe Waechter, hlavný ekonóm parížskej spoločnosti Natixis Asset Management. „Pôjde hlavne o vplyv na povesť Francúzska,“ doplnil.

Francúzsku ide o veľa. S 84 miliónmi turistov ročne je najnavštevovanejšou krajinou na svete. Návštevníci tu ročne generujú okolo sedem percent celkovej ekonomickej aktivity. Benillouz sa sťažuje, že tohtoročná letná sezóna pri Stredozemnom mori bola už aj tak postihnutá teroristickými útokmi v Paríži a v Bruseli, rovnako ako májovým a júnovým štrajkom v doprave.

Jeho domnienky potvrdzujú aj oficiálne dáta. Podľa francúzskeho štatistického úradu Insee klesol počet zahraničných hostí vo Francúzsku v poslednom minuloročnom štvrťroku, kedy teroristi zabili v Paríži 130 ľudí, medziročne o 8,7 percent. V prvých troch mesiacoch roka 2016 tu bolo o 2,7 percenta turistov menej ako v predchádzajúcom období minulého roka.

Riziková krajina

„Cudzinci môžu začať Francúzsko vnímať ako rizikovú krajinu,“ podotýka Philippe Waechter. „To môže mať dopad aj na investície,“ dodal.

To všetko prichádza v čase, keď sa Francúzsko vracia k prvému reálnemu rastu od doby, keď v rokoch 2011 a 2012 eurozónu zasiahla dlhová kríza. Ministerstvo financií očakáva, že hrubý domáci produkt tento a budúci rok porastie o 1,5 percent. Ekonómovia ale teraz budú skúmať, či opäť nepríde spomalenie.

"Každé podobné opatrenie má svoje prínosy a náklady. Dnes vieme na základe reálnych čísel zhodnotiť, že toto opatrenie malo svoj zmysel a v najbližšom čase ho určite nebudeme rušiť," zdôraznil Brecely v dnešnom stanovisku. Aj v budúcnosti chce pritom podľa vlastných slov robiť všetko pre to, aby stále viac ľudí cestovalo vlakom.

Pôvodne štát náklady na toto opatrenie odhadoval na 12 miliónov eur. Výpadok tržieb štátneho dopravcu vo vlakoch vedených v zmluve vo verejnom záujme však medziročne predstavoval 14,33 milióna eur. Zvýšenie zľavy na týždenné a mesačné lístky vo vlakoch na úroveň 50 % z ceny bežného predplatného malo podľa ministerstva naopak, pozitívny dopad na hospodárenie ZSSK.

"Vďaka zvýšenému záujmu o tieto lístky sa v konečnom dôsledku zvýšili aj tržby z tohto typu produktu o takmer 400.000 eur," vyčíslila hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Rezort pripomína, že pozitívom tohto opatrenia bolo zvýšenie záujmu ľudí o železničnú dopravu. Medziročne totiž štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko prepravila o 9,987 milióna ľudí viac, čo znamenalo nárast o približne 21 %.

Ekonómovia inštitútu načrtli tri možné scenáre vplyvu referenda o vystúpení Británie z EÚ na slovenské hospodárstvo, podľa ktorých by brexit odkrojil do roku 2019 z rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska celkovo 0,1 až 0,9 percentuálneho bodu.

"Pri naplnení predpokladov realistického scenára bude rast HDP Slovenska nižší o 0,1 percentuálneho bodu v tohtoročnom i budúcom roku. Kumulatívna strata by v období prognózy dosiahla 0,5 percenta," uviedol inštitút, ktorý pôsobí pri ministerstve financií. Zároveň by zaniklo takmer 4000 pracovných miest, čo by ale bol len zlomok z očakávaného rastu zamestnanosti na Slovensku.

Vplyvy brexitu zahrnie inštitút do novej ekonomickej prognózy, ktorú zverejní v septembri. Posledná prognóza slovenského ministerstva financií počíta s tohtoročným rastom domácej ekonomiky o 3,2 percenta a s ďalším zrýchľovaním tempa rastu na 4,6 percenta v roku 2019.

"Spomalenie britskej ekonomiky bude mať priamy vplyv na našich exportérov. Výraznejší efekt však naša ekonomika pocíti sekundárne prostredníctvom spomalenia našich hlavných obchodných partnerov," uviedol inštitút.

Británia je siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a takmer polovicu slovenského exportu do Spojeného kráľovstva tvoria automobily. Práve automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov hospodárstva Slovenska.

Odvetvie ešte posilní svoju pozíciu v domácej ekonomike v súvislosti s investíciou britskej automobilky Jaguar Land Rover do výstavby nového závodu v krajine.

"Úsek diaľnice v hodnote 430 miliónov eur je prakticky financovaný zo zdrojov Európskej únie s tým, že štát má nejakú mieru dofinancovania. Na stavbe pracuje okolo 500 ľudí. Je to teda stavba, ktorá má obrovský vplyv na hospodársky rast Slovenskej republiky, na zamestnanosť. Teší ma, že stavba ako celok, teda 11,3 kilometra, je v časovom limite. Očakávame, že celý tento úsek by mal byť odovzdaný v roku 2018. Prekvapiť nás môžu ešte nejaké geologické prekážky, ale stavbári dokážu včas informovať, čo treba urobiť," priblížil premiér s tým, že absolutórium si zaslúžia robotníci, ktorí na týchto úsekoch pracujú za každého počasia.

Most, ktorý dnes premiér navštívil, je podľa riaditeľa výstavby Rudolfa Kimerlinga dlhý 810 metrov. "Skladá sa z dvoch častí, jedna sa robí technológiou vysúvania, tá je dlhá 510 metrov, zvyšok je na pevnej skruži. Technológia vysúvania je špeciálna, používa sa na preklenutie vodných tokov, železníc a cestných komunikácií, ktoré sú preklenuté bez toho, aby sa obmedzila premávka," doplnil Kimerling.

Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na severozápade Slovenska (červenou sú zobrazené rozostavané úseky, zelenou pripravované a čiernou dokončené):

NDS

Súčasťou stavby diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka je 11 mostov a dva tunely - Ovčiarsko (2367 metrov) a Žilina (687 metrov). Úsek diaľnice D1 z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku stavia konzorcium firiem Ovčiarsko v zložení Doprastav, Strabag, Váhostav–SK a Metrostav. Cena za jeho vybudovanie je 427 miliónov eur. Práce na výstavbe sa pre problémy pri razení tunela Žilina podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Róberta Auxta predĺžia o približne deväť mesiacov.

"Momentálne sa bude prerážať južná rúra tunela Ovčiarsko, prieraz tak bude v obidvoch rúrach. V tuneli Ovčiarsko ide všetko načas, väčšie problémy sú v tuneli Žilina. Dochádza k častým závalom, dokonca až na povrch a musia sa implementovať rôzne technológie v podobe mikropilotového dáždnika, ktorý zakrýva celú časť, čo značne spomaľuje práce. Momentálne sa postupuje rýchlosťou 20 až 25 metrov za mesiac. V prípade, že dôjde k zlepšeniu geologických podmienok, razba môže byť výrazne rýchlejšia," doplnil Auxt .

Rauball tento rozsudok pre TASR potvrdil s tým, že záväzky z neho vyplývajúce vyplatil do roku 2007. "Išlo o rozhodnutie civilného a nie trestného tribunálu. Záväzky vyplývajúce z rozsudku sme vyplatili, čo potvrdil ten istý súd v Houstone v roku 2007," dodal Rauball, ktorý naopak obviňuje z korupcie súčasného držiteľa licencie na ťažbu mastenca spoločnosť Schmid Industrieholding, ktorá ťaží v Gemerskej Polome prostredníctvom 100-percentnej dcérskej firmy Eurotalc.

"Množstvo Rauballových vyjadrení sa nesplnilo alebo sa ukázalo, že to nebola pravda. Dcérske spoločnosti EuroGas AG bankrotujú, arbitráž, ktorá sa mala skončiť do tohto leta, stále pokračuje. Rovnako valné zhromaždenie EuroGas presunul z 30. júna na neznámy termín. Jeho príbehy sú plné kriminálnikov, ktoré môžu za neúspešné pôsobenie spoločnosti EuroGas. Počas desiatok rokov Rauball priviedol mnoho akcionárov do nešťastia a aj súd ho uznal vinným. On však nikdy necíti zodpovednosť," konštatoval pre TASR šéf Schmid Industrieholding Robert Schmid.

Rauball tieto vyjadrenia odmietol s tým, že spoločnosť EuroGas podala v USA na Federálnom súde žalobu na Schmid Industrieholding za priemyselnú špionáž. "K obvineniam na moju adresu sa nebudem ďalej vyjadrovať," dodal Rauball, ktorý však napriek viacerým otázkam TASR doteraz nepredložil dôkazy obvinení predstaviteľov SR na webstránke svojej spoločnosti. Podľa nich Generálna prokuratúra (GP) SR začala prešetrovať údajnú korupciu týkajúcu sa spomínanej licencie. "Hlavnou osobou vyšetrovania je šéf Hlavného banského úradu (HBÚ) SR Peter Kukelčík," napísal Rauball.

Tlačové oddelenia GP SR ani Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) SR však žiadny podobný prípad neevidujú. "ÚŠP eviduje vec, ktorá sa týkala podozrenia z trestného činu nepriamej korupcie, ale tá bola odmietnutá policajtom už pred rokom," povedala pre TASR hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.

Rauball v stanovisku, ktoré ešte v máji poslal slovenským médiám, uviedol, že si za svojimi tvrdeniami stojí a informácie, že sa v uvedenej kauze nekonalo alebo nekoná, považuje za falošné. "Protestujem proti obvineniam, že účelovo šírim nepravdy a zavádzam akcionárov pri informáciách súvisiacich s arbitrážou proti SR. Skôr si myslím, že to vadí niekomu na Slovensku, pretože Kukelčík bol oficiálne uvedený ako svedok SR počas arbitrážneho konania na pôde Medzinárodného strediska na riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone v decembri 2015. Boja sa, že vyšetrovanie korupčného správania sa svedka môže ohroziť šance SR uspieť v arbitráži," upozornil Rauball.

Ďalším slovenským svedkom má byť Peter Čorej, bývalý majiteľ dcérskej firmy EuroGasu Rozmin, ktorá prišla o licenciu v roku 2004. Rauball ho obvinil z korupcie pri následnom získaní licencie spoločnosťou Economy Agency RV v roku 2005.

"V minulosti sa ma Rauball snažil kúpiť. Keď neuspel, začal ma vydierať. Keď neuspel, začal voči mne intrigovať a opäť neuspel. Ja som bránil a bránim záujmy SR a mňa nejaký Rauball, inak už súdne trestaný za podobnú trestnú činnosť, nezastaví. Disponujem dostatkom písomných materiálov o praktikách Rauballa, aj o tom, akými spôsobmi na Slovensku pracoval," reagoval pre TASR Čorej, ktorý podal na Rauballa trestné oznámenie už v roku 2011, no doteraz, podľa jeho slov, nebolo riešené.

Ložisko mastenca v Gemerskej Polome, o ktoré sa vedie spor, objavili náhodou v roku 1985 pri hľadaní cínu. Tamojší mastenec sa vyznačuje vysokou čistotou, odborníci považujú gemerské ložisko za jedno z najvýznamnejších v Európe. 

Pre odobratie licencie na ťažbu mastenca inicioval EuroGas medzinárodnú arbitráž na pôde ICSID. Arbitráž sa začala v roku 2014 a v rámci nej EuroGas ako žalobca požaduje od SR náhradu 3,2 miliardy USD (2,9 miliardy eur) za zmarenú investíciu. Spoločnosť Eurogas obvinila vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska z vydierania.

Verdikt arbitráže pred ICSID sa očakáva v roku 2017. Arbitráž na pôde ICSID znamená i to, že proti nálezu tribunálu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok okrem možnosti jeho zrušenia z dôvodu vážnych procesných chýb. 

EuroGas AG hrozil SR arbitrážami už od roku 2010. Za zmarenie investície v Gemerskej Polome žiadala firma najskôr v roku 2011 odškodné 500 miliónov eur. O rok sa k nároku na odškodné pridala aj spoločnosť EuroGas Inc., ktorá je registrovaná v USA. Celková suma požadovaného odškodného sa vyšplhala na 1,65 miliardy USD (1,5 miliardy eur). EuroGas argumentoval porušením práv vyplývajúcich z dohody medzi ČSFR a USA o vzájomnej podpore a ochrane investícií z roku 1991. Ministerstvo financií SR však popiera, že by nastalo akékoľvek porušenie tejto dohody.

"Spustením expresných vlakov budeme reagovať na stále sa zvyšujúci dopyt po cestovaní medzi Bratislavou a Českou republikou," uviedol Jančura. Za prvý polrok stúpol dopravcovi počet cestujúcich v expresných vlakoch o viac ako 25 %. "Otváraním nových liniek chceme tempo rastu udržať aj v budúcnosti," avizoval Jančura.

Expresy medzi Bratislavou a Prahou budú premávať bez akýchkoľvek dotácií od štátu. Vlaky majú podľa plánov vychádzať z Bratislavy v ranných hodinách a naspäť sa vrátia večer.

V Českej republike pritom spoločnosť plánuje zaviesť aj novú linku zo Starého Města u Uherského Hradiště cez Hodonín, Břeclav a Brno do Prahy.

Pozrite sa, ako vyzerajú vagóny RegioJetu:

"Predpokladáme, že zhruba do desiatich dní by sme mali tieto súťaže uzavrieť," uviedol Auxt pre TASR. V máji tohto roku otvorili diaľničiari obálky s ponukami uchádzačov na tieto stavby a následne ich začali vyhodnocovať. V súčasnosti podľa šéfa NDS prebieha komunikácia diaľničnej spoločnosti s uchádzačmi.

Po vyhodnotení jednotlivých ponúk a určení víťazov tendra budú diaľničiari pokračovať prípravou zmlúv na podpis. "Vidíme to niekedy na začiatok septembra, kedy by niektoré prvé zmluvy už mohli byť podpísané," avizoval riaditeľ diaľničiarov.

Čo sa týka samotnej výstavby týchto diaľničných úsekov, tú odsúvajú staršie štúdie vplyvu stavieb na životné prostredie (EIA). Keďže sa na tieto úseky ciest robila EIA ešte pred vstupom Slovenska do EÚ, nespĺňajú všetky aktuálne štandardy. Diaľničiari ale podľa Auxta pravidelne komunikujú s poradným orgánom Jaspers a s Európskou komisiou.

Najoptimistickejší scenár je podľa Auxta taký, že kritické úseky ako je obchvat Prešova a úsek Budimír - Bidovce, by sa mohli začať stavať na budúcu jar.

Pri úseku diaľnice D3 je situácia iná, keďže ten sa má stavať v takzvanom žltom FIDIC-u. To znamená, že staviteľ si diaľnicu aj doprojektuje a získava na ňu stavebné povolenia. Po podpise zmluvy na projekt tak ešte bude pokračovať na stavbe proces plánovania a získavania technickej dokumentácie. Prípravné práce by sa však v úseku mohli spustiť aj skôr. Začiatok riadnych stavebných prác NDS tiež odhaduje na začiatok budúceho roka.

Čo sa týka predložených ponúk na výstavbu týchto ciest, obchvat Prešova na diaľnici D1, čiže úsek Prešov, západ - Prešov, juh by chcelo najlacnejšie postaviť konzorcium firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia. Ich predložená ponuka je vo výške 356,3 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Diaľničiari pritom pôvodne predpokladali cenu za túto zákazku vo výške 369,5 milióna eur bez DPH.

V prípade úseku D1 Budimír - Bidovce pri Košiciach predložila najnižšiu cenu firma Skanska SK, a to 197,4 milióna eur bez DPH. Tu diaľničiari pôvodne predpokladali hodnotu zákazky vo výške 209,4 milióna eur bez DPH.

Čo sa týka tretej súťaže na výstavbu časti D3 na Kysuciach, čiže úseku Čadca, Bukov - Svrčinovec, ten chce najlacnejšie postaviť združenie firiem Strabag, PORR a Hochtief. V tendri totiž predložili ponuku vo výške 239,1 milióna eur bez DPH. Táto cena je však vyššia ako pôvodne odhadovaná cena NDS, ktorá ju predpokladala vo výške 199,1 milióna eur bez DPH.

"Spojenie bude k dispozícii dvakrát týždenne, vždy v pondelok a v piatok," avizovala hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková. Toto nové letecké spojenie je podľa jej slov treťou novou linkou, ktorá pribudne z bratislavského letiska od zimného letového poriadku.

"Novinkou je tiež nové pravidelné letecké spojenie do mesta Eilad-Ovda v Izraeli od 30. októbra, a tiež nová linka do mesta Niš v Srbsku od 31. októbra," vymenovala. Všetky tri nové letecké spojenia bude prevádzkovať letecká spoločnosť Ryanair s frekvenciou dvakrát týždenne.

Vyplynulo to z rokovania predsedu SOPK a zároveň čestného predsedu SRCIC Petra Mihóka s predsedom SRCIC Lu Jianzhongom, ktoré sa uskutočnilo 1. júla 2016 vo Viedni. Informovala o tom dnes tlačová tajomníčka SOPK Bibiána Gunišová.

Na základe tejto dohody budú podľa jej informácií môcť slovenskí podnikatelia participovať na projektoch financovaných v rámci SRCIC, eventuálne môžu prichádzať s návrhmi na projekty, ktoré by chceli realizovať v spolupráci s čínskymi partnermi.

Pripomenula, že predsedu SOPK a predsedu Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory Petra Mihóka vymenovali za prvého čestného predsedu SRCIC na prvé funkčné obdobie 9. decembra 2015.

"Tento post je ocenením veľkého prínosu Petra Mihóka k podpore, propagácii znovuoživenia Hodvábnej cesty a medzinárodnej kultúry, obchodu a výmeny," dodala Gunišová.

Silk Road Chamber of International Commerce je nezisková a nepolitická medzinárodná obchodná organizácia, spoločne iniciovaná a založená v Hongkonskej osobitnej administratívnej oblasti obchodnými komorami krajín pozdĺž Hodvábnej cesty a skupiny Tang West Market, ktorej predsedom je viceprezident Čínskej komory medzinárodného obchodu (China Chamber of International Commerce).

Päťtisíc rokov starú Hodvábnu cestu, obchodnú trasu, na ktorej v minulosti panoval čulý obchodný ruch medzi Áziou a Európou, plánuje Čína obnoviť. Cieľom je prehĺbiť hospodárske kontakty oboch kontinentov. Na projekte sa bude podieľať aj Slovensko.

Slovenská obchodná a priemyselná komora je verejnoprávna inštitúcia. Pôsobí na celom území Slovenska a je zameraná na ochranu a podporu podnikania a na koordináciu spoločných záujmov svojich členov v podnikateľskej činnosti v tuzemsku aj v zahraničí.

Členmi komory sú právnické aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach, alebo ktoré majú svojím zameraním vzťah k podnikateľskej činnosti.

Od roku 1996 je členstvo v komore dobrovoľné. Z odvetvového hľadiska sú členmi SOPK podnikateľské subjekty naprieč celým hospodárstvom. Členovia SOPK sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska 84 % a na exporte Slovenska takmer 90 %.

Vybrané architektonické štúdio Make Architects je britskou firmou s mnohými oceneniami, ktorú v roku 2004 založil Ken Shuttleworth – bývalý partner v spoločnosti Foster + Partners. Štúdio je medzinárodne uznávané za nadčasový dizajn. Make Architects má pobočky v Londýne, Hong Kongu a Sydney, s celosvetovo viac ako 150 členným tímom. Pozrite si ich najznámejšie projekty v galérii:

Súčasnú budovu tak budú musieť zbúrať. "Apollo Business Centrum I potrebuje komplexnú zmenu, vzhľadom na statickú chybu projektu, budova je navyše technologicky opotrebovaná, nový projekt je lepším riešením ako sanácia existujúceho," vysvetľuje generálny riaditeľ HB Reavis Group Pavel Trenka.

Prevádzka biznis centra na Prievozskej ulici v Bratislave bola od 17. októbra 2015 dočasne prerušená. Budova mala totiž problém so statikou. Po realizácii potrebných stavebno-technických opatrení plánovali obnoviť prevádzku centra začiatkom roka 2016. Budova je však stále prázdna.

Biznis centrum sme navštívili s kamerou HNtelevízie v októbri, tesne pred jeho uzavretím:

HB Reavis plánuje postaviť v tejto lokalite novú budovu veľkosťou podobnú súčasnej nehnuteľnosti. Jej súčasťou budú kancelárie, maloobchodné aj voľnočasové prevádzky.

"Naším cieľom je vytvoriť novú vstupnú bránu do Prievozskej ulice, ktorá bezchybne naplní najvyššie štandardy a prinesie silnú pridanú hodnotu nájomníkom a celej komunite," dodáva Trenka.

Slovenský developer bude na novom projekte spolupracovať s britskou architektonickou kanceláriou Make Architects. Ide o uznávanú štúdio, ktoré má svoje pobočky v Londýne, Hong Kongu a Sydney.

Prokuratúra vyšetruje aj ďalšieho, zatiaľ nemenovaného manažéra. Podľa úradu štátneho zástupcu v Braunschweigu sa vyšetrovanie odvíja od "dostatočných dokladov", že Volkswagen nesplnil povinnosť informovať investorov o možných negatívnych finančných dôsledkoch škandálu s emisiami pred minuloročným 22. septembrom, kedy sa automobilka k manipuláciám s emisiami priznala.

Druhým vyšetrovaným podľa úradu nie je terajší predseda dozornej rady a vtedajší finančný riaditeľ spoločnosti Hans Dieter Pötsch.

Prokuratúra dodala, že vyšetrovanie začala na podnet nemeckého spolkového úradu pre dohľad nad finančným trhom. Hovorca Volkswagenu agentúre Reuters povedal, že firma sa k oznámeniu prokuratúry vyjadrí, až ho preštuduje.

Volkswagen vlani pre náklady spojené s aférou prekonal 1,6 miliardy eur, čo bola najvyššia celoročná strata v jeho histórii. Škandál vlani automobilku pripravil o viac ako 16 miliárd eur a predpokladá sa, že náklady spojené s aférou sa budú ďalej zvyšovať.

Winterkorn pod tlakom škandálu odstúpil hneď v septembri, nahradil ho Matthias Müller. Spoločnosť v marci priznala, že Winterkorn bol už v máji 2014 upozornený na problémy okolo testovania emisií naftových vozidiel v Spojených štátoch. Táto záležitosť však vraj spočiatku vo vedení podniku nevzbudila väčšiu pozornosť.

O výmene vedenia štátnej ZSSK informoval ako prvý denník Sme. Hlubocký podľa denníka dlhé roky pracoval u štátneho nákladného dopravcu Železničná spoločnosť Cargo Slovakia. Aktuálne tam pôsobil ako šéf právneho oddelenia.

"Personálne zmeny na riadiacich pozíciách považuje minister za prirodzenú súčasť výmeny vedenia rezortu," doplnila Ducká. Osobný dopravca ZSSK je akciovou spoločnosťou, ktorej 100 % akcií vlastní štát prostredníctvom ministerstva dopravy.

Spoločnosť zabezpečuje osobnú železničnú dopravu a denne vypraví v priemere 1455 vlakov. V roku 2014 hospodáril dopravca so stratou 6,4 milióna eur, na rok 2015 mal plánovanú stratu 6,1 milióna eur a v roku 2016 ju chce znížiť na 5,5 milióna eur.

„Mojou úlohou je vybudovať celoskupinový, globálny tím HR výkonných manažérov, zosúladiť procesy a produkty a aj prostredníctvom mojich ľudí ako HR poradca sprevádzať niekoľkotisícčlenný tím vyšších manažérov skupiny počas ich celého zamestnaneckého cyklu,“ hovorí o svojej práci čerstvá víťazka.

Petra Berecová totiž od marca tohto roka pôsobí v centrále spoločnosti Deutsche Telekom. Svoju profesijnú kariéru však začínala v automobilovom priemysle ako riaditeľka pre ľudské zdroje v spoločnosti Yazaki Slovakia.

Neskôr pôsobila v spoločnosti T-Mobile Slovensko na pozícii senior manažérky pre odmeňovanie a zamestnanecké výhody. O dva roky na to začala riadiť divíziu ľudských zdrojov T-Mobilu a ako členka topmanažmentu sa zároveň podieľa na obchodných rozhodnutiach spoločnosti.

V rokoch 2010 až 2016 pracovala v spoločnosti Slovak Telekom ako výkonná riaditeľka pre ľudské zdroje. Na jar tohto roka však jej kroky smerovali do nemeckej centrály Deutsche Telekom. Hovorí plynule po nemecky, anglicky a japonsky. Vychováva jedno dieťa. Online hlasovanie súťaže vyhrala Katarína Kurucová, riaditeľka Komerční banka.

„Počas tých viac ako 20 rokov som mala šťastie stretnúť mnohých inšpiratívnych ľudí, ktorých profesionalita, hodnotový rebríček či schopnosť nadchnúť okolie pre dobrú vec zanechali vo mne silnú stopu. Vraciam sa čoraz častejšie k takým ľudským hodnotám v biznise ako je férovosť, pravda, rovnováha či slušnosť. V tomto pre mňa zostávajú vzorom moji rodičia,“ hovorí o vzoroch v biznise Katarína Kurucová.

Už piaty ročník súťaže Top desať žien vyhlásili Hospodárske noviny a poradenská spoločnosť PwC. Partnerom podujatia boli Hotel Elizabeth, spoločnosti Matador Holding, NAY, OSRAM a VÚB banka.

Nominované na cenu Top 10 žien slovenského biznisu
Petra Berecová, Senior Vice President Executive Management, Deutsche Telekom
Jana Briffa, riaditeľka European Service Center, Danfoss Power Solutions
Ana Alonso Campon, konateľka a finančná riaditeľka, Siemens
Erika Ferenčáková, finančná riaditeľka, Henkel Slovensko
Viera Kubašová, členka predstavenstva, Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group
Katarína Kurucová, Managing Director, Komerční banka
Hana Kvartová, Country Manager, SAS Slovakia a SAS Institute ČR
Zuzana Nemečková, riaditeľka obchodného úseku, Orange Slovensko
Marcela Výbohová, členka predstavenstva a vrchná riaditeľka pre riziká a compliance, Československá obchodná banka
Agáta Waterloos, finančná riaditeľka, Microsoft Slovakia

Najpočetnejšiu zahraničnú klientelu v našom najvyššom pohorí tvoria v lete Česi. ČTK to povedala šéfka oblastnej organizácie cestovného ruchu Andrea Žigová.

Letná sezóna v Tatrách naplno začína po ukončení každoročnej uzávery časti turistických chodníkov najmä vo vysokohorskom teréne, ktorá trvá od začiatku novembra do polovice júna a ktorá sa vzťahuje na približne 200 kilometrov značených chodníkov vrátane prístupu na tatranské vrcholy. Niektoré chodníky sú v súčasnosti stále pod snehom.

"Hotelieri si pochvaľujú rezervácie. Návštevnosť by mala byť približne na úrovni minulého roka. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu vo svete a vnímanie Slovenska ako bezpečnej krajiny očakávame, že sa odhady naplnia," uviedla Žigová.

Podnikatelia ceny ubytovania a služieb oproti vlaňajšku podľa Žigová nemenili. Rôzne zľavy ponúka regionálna turistická karta, ktorá tiež umožňuje bezplatne cestovať vo vlakoch v Tatrách.

Štátne dráhy vlakovú dopravu v regióne pre letnú sezónu posilnili. Regionálne karta takisto slúži čoby poistenie na krytie nákladov na záchrannú akciu v prípade úrazu pri pohybe po viac ako 600 kilometroch značených turistických chodníkov v Tatrách.

Žigová uviedla, že pre cestovný ruch v regióne sú v letných mesiacoch dôležití hostia z Česka. "Českí turisti sú zo zahraničnej klientely najpočetnejšou skupinou. Vyplýva to z historického hľadiska, pre Čechov predstavujú Tatry srdcovú záležitosť," povedala.

V letných mesiacoch navštevujú Vysoké Tatry hlavne rodiny s deťmi a turisti, v júni do Tatier mieria tiež školské výlety a seniori. Návštevníci sa budú môcť zapojiť do sprievodného programu, ktorý zahŕňa napríklad rôzne športové podujatia a aktivity pre deti.

"Chceme prepojiť mesta na východnom Slovenskom so stanicami našich vlakov. Tie síce v súčasnosti jazdia do Kysaku či Košíc, ale pre cestujúcich, ktorí pokračujú ďalej na východné Slovensko, chceme zabezpečiť garantovaný prípoj od alebo k ich vlaku RegioJet," uviedol majiteľ dopravcu Radim Jančura .

Novými linkami by RegioJet chcel spojiť Kysak s Prešovom, ako aj Kysak so Svidníkom. Plánuje aj ďalšie spoje do ďalších miest. Dokopy by tak ponúkol 20 nových autobusových spojov denne.

Zavedenie autobusových prípojov k svojim vlakom na východnom Slovensku Regiojet plánoval už v minulosti. Proti vydaniu licencie sa vlani ale postavila samospráva a dopravca svoju žiadosť o získanie povolenia odvolal.

Komplikácie sprevádzali tiež udelenie licencie RegioJetu na autobusovú linku z Bratislavy cez Nitru do Banskej Bystrice, ktorú dopravca začal prevádzkovať vlani vo februári.

Úrady najprv žiadosť dopravcu odmietli, čo vyústilo okrem iného do billboardovej kampane RegioJetu a do podania trestného oznámenia na primátora Nitry. Vlani RegioJet začal voziť cestujúcich autobusmi z Bratislavy do Viedne.

Dopravca uviedol, že má záujem aj o ďalšie vyťaženie vnútroštátnej trasy, ako aj o medzinárodné linky. V priebehu niekoľkých rokov by sa podobne ako v Českej republike chcel aj na Slovensku stať dopravcom, ktorý prepojí dôležité mestá.

Od tohto kroku očakáva zvýšenie kvality cestovania a zlacnenie cestovného najmenej o tretinu.

Obchvat má stavať víťazné združenie firiem na čele so španielskom spoločnosťou Cintra, ktoré vyhralo súťaž, a ministerstvo dopravy s ním podpísalo zmluvu 20. mája tohto roku. Od podpisu zmluvy malo konzorcium 12 týždňov na to, aby projekt ešte finančne uzatvorilo a až potom môže spustiť riadnu výstavbu cesty.

Projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt) na obchvat Bratislavy tvorí časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Ako prvá by sa mala začať stavať práve rýchlocesta, keďže tá má podľa zastupujúceho generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Róberta Auxta vykúpené takmer všetky pozemky.

Čo sa týka úsekov diaľnice D4, tam idú podľa diaľničiarov práce s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov podľa harmonogramu. "Momentálny stav je taký, že máme vykúpených 88 % pozemkov," vyčíslil Auxt. Cieľom NDS je tak mať väčšinu stavebných povolení na pozemky súvisiace s diaľnicou koncom tohto roka. Aby sa následne mohlo v prvom štvrťroku budúceho roka začať s výstavbou.

Víťazné združenie na čele so spoločnosťou Cintra sľubuje obchvat postaviť za štyri roky a štyri mesiace pri ročnej splátke počas 30-ročnej prevádzky cesty vo výške 56,72 milióna eur. Po 30 rokoch a po zohľadnení inflácie by mal obchvat stáť celkovo približne 1,9 miliardy eur.

„Absurdnosť, ktorú vymyslel Maďarič“

Zvýšenie koncesionárskych poplatkov o 50 percent schválila koalícia v programovom vyhlásení vlády a stojí za nimi minister kultúry Marek Maďarič. Lenže minulý piatok sa koalíca na apel šéfa SNS Andreja Danka zhodla na koaličnej rade, že zatiaľ sa zvyšovať nebudú.

„Takúto absurdnosť vymyslel minister kultúry Marek Maďarič. Povedzme, že on nie je ekonóm, tak dalo by sa to nejak prehliadnuť. Čo ma oveľa viac prekvapuje, je že táto vláda nabrala odvahu a bezočivosť a že ide tieto poplatky výrazne zvyšovať o 50 percent,“ hovorí Sulík.

Dodal, že Danko podľa neho pochopil, že nemôže robiť úplne toho submisívneho juniora Ficovi preto, lebo príde o voličov. SaS a OĽaNO zrušenie koncesionárskych poplatkov prednesú v rámci Opozičnej rady, o čom už informoval Matovičov poslanec Jozef Viskupič.

Sulíkovi prekáža aj fakt, že koncesionárske poplatky už musia platiť aj firmy

Ohradil sa aj INESS

Voči tomu sa ohradil aj INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spolu s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika. Iniciovali supstenie hromadnej pripomienky verejnosti, v ktorej navrhujú zrušenie úhrad RTVS pre zamestnávateľov.

„Samotnú existenciu platby zamestnávateľa považujeme za nesystémovú, ktorá znižuje transparentnosť financovania verejnej služby. Výber týchto prostriedkov je zbytočne nákladný, a vo svojej povahe predstavuje dvojité zdanenie občanov,“ píše INESS.  

Rozuzlenie môže byť v pondelok

Rozuzlenie ohľadne zvýšenia koncesionárskych poplatkov by mohol byť známy v pondelok po koaličnej rade. Minister Maďarič však zo svojho plánu upustiť nemieni, na tlačovej konferencii dokonca priznal, že je pripravený aj odstúpiť z funkcie.

„A aby divadlo bolo kompletné, tak sa pridal ešte aj samotný minister kultúry Maďarič, ktorý povedal, že on si vie aj predstaviť podať demisiu, ak Danko neustúpi. Nech si robia, čo chcú, koncesionárske poplatky by nemali byť zvýšené v žiadnom prípade. Naopak by mali byť kompletne zrušené, lebo chýba logika ich výberu,“ uzavrel Sulík vo videu.

Pozrite si vyjadrenie ministra kultúry Mareka Maďariča ku koncesionárskym poplatkom:

RegioJet hovorí o porušení zákona

Prepravca v odôvodnení svojho kroku poukazuje na porušenie zákona, klientelistické správanie primátora Nitry i spôsobenie škody, ktorá spoločnosti v dôsledku Dvončovho konania vznikla.

"Primátor Nitry prekročil svoju právomoc, keď sa snažil svojím odmietavým stanoviskom opakovane zabrániť udeleniu licencie zo strany Bratislavského samosprávneho kraja a nerešpektoval tým nariadenie odvolacieho orgánu - teda ministerstva dopravy, ktoré v rozhodnutí jasne prehlásilo, že primátor Nitry a mesto Nitra nemajú podľa zákona právomoc ovplyvňovať proces udeľovania licencií pre diaľkovú komerčnú autobusovú dopravu," skonštatoval tlačový hovorca RegioJet Aleš Ondrůj.

"Okrem nezákonného postupu, ktorým bránil príchodu konkurencie, spôsobil primátor Nitry našej spoločnosti škodu vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur," dodal.

Poukázal pritom na to, že dopravca mohol začať na linke jazdiť až s niekoľkomesačným meškaním po tom, čo licenciu udelil Banskobystrický samosprávny kraj.

"Počas tohto obdobia mal už RegioJet obstarané nové autobusy, ktoré stáli zbytočne v garáži a platil desiatky zamestnancov, ktorých prijal na prevádzkovanie linky," zdôraznil Ondrůj.

Dvonč: Je to zbytočné

Primátor Nitry Jozef Dvonč považuje trestné oznámenie za zbytočné a právne neodôvodnené. "Keďže mesto a ja ako primátor mesta nerozhodujem o udelení licencie, nemohol som ani svojím konaním spôsobiť dopravcovi škodu," uviedol Dvonč pre TASR.

Linku spustili v Banskej Bystrici 2. februára 2015 na základe dopravnej licencie, ktorú spoločnosti vydal Banskobystrický samosprávny kraj.

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) licenciu neudelil, pričom podkladom bolo nesúhlasné stanovisko samosprávy krajského mesta.

Vedenie Nitry svoje rozhodnutie zdôvodnilo tým, že mesto bude počas dvoch rokov rekonštruovať autobusovú stanicu.

Na základe odmietnutia NSK licenciu neudelil ani Bratislavský samosprávny kraj, ktorý sa odvolával na zákon a na to, že na vydanie licencie potrebuje súhlas všetkých dotknutých krajov, teda aj Nitrianskeho.

Nižší záujem zaznamenali cestovné kancelárie o Egypt, Tunisko a Turecko, ktoré sa vlani dostalo do čela najobľúbenejších destinácií obyvateľov Slovenska a ktoré na tejto pozícii vystriedalo skôr najvyhľadávanejšie Chorvátsko. "Turecko sa predáva, ale nepochybne nedosiahneme 100 000 klientov ako minulý rok. Ostatné destinácie, o ktoré je zvýšený záujem, výpadok Tuniska a Egypta asi vyrovnajú. Celkový počet klientov bude zhruba na úrovni 600 000," povedal novinárom na otázku ČTK prezident asociácie Stanislav Macko.

Minulý rok služieb slovenských cestovných kancelárií využilo viac ako 623 000 ľudí, čo bolo o päť percent viac osôb ako v roku predchádzajúcom. Záujem o Tunisko, kde vlani došlo k dvom veľkým teroristickým útokom namiereným proti turistom, klesol o takmer dve tretiny na 8400 ľudí. O tretinu sa zmenšil počet slovenských dovolenkárov v Egypte.

Cestovné kancelárie ešte vlani, zrejme v obave o predaj zájazdov, znížili objem objednaných charterových letov u dopravcu Travel Service na tohtoročné leto o 30 percent. Člen vedenia SACKA Mikuláš Milko ale uviedol, že vzhľadom na doterajší predaj pobytov bude potrebné prepravnú kapacitu navýšiť.

Od januára do konca marca sa v krajine ubytovalo takmer 380 000 hostí z cudziny, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje nárast o 24 percent. Z toho bolo 109 000 hostí z Česka, teda o 27 percent viac ako vlani.

"Máme za sebou najlepší prvý štvrťrok minimálne za posledných desať rokov. Vzhľadom k aktuálnemu tempu rastu očakávame, že v tomto roku by mohlo navštíviť Slovensko o desať percent viac dovolenkárov než v rekordnom minulom roku," uviedol generálny riaditeľ agentúry Igor Donoval.

K vyššiemu záujmu turistov v sledovanom období podľa agentúry prispeli okrem iného medzinárodné športové podujatia a dobré podmienky na lyžovanie.

Na celkovom počte hostí v ubytovacích zariadeniach na Slovensku sa domáci turisti podieľali 63 percentami, ich počet stúpol oproti minulému roku o 26 percent na viac ako 650 000 osôb.

Vlani slovenskí hotelieri ubytovali rekordných 4,33 milióna ľudí, čo oproti roku 2014 predstavuje nárast 16 percent. Práve Slovensko sa vlani stalo najobľúbenejšou zahraničnou destináciou českých turistov, v minulosti rebríčku kraľovalo Chorvátsko.

V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zlepšilo o šesť miest. Oproti najbližším susedom je v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (27.), ktorá sa posunula o dve priečky vyššie. Poľsko si na 33. mieste udržalo svoju minuloročnú pozíciu. Posledné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky sa umiestnilo Maďarsko na 46. priečke.

"Slovensko si tento rok výrazne polepšilo, patrí medzi skokanov tohto roka. Táto 40. priečka je pre Slovensko najlepšia od krízového roku 2009, avšak ešte stále sme nedosiahli tie najlepšie priečky, keď sme boli napríklad v roku 2007 na 30. mieste. Slovensko si polepšilo v troch zo štyroch oblastí. Pomohol mu najmä ekonomický vývoj, efektivita vlády a efektivita podnikov. Naopak, stagnovalo v oblasti infraštruktúry," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave analytik nadácie Martin Lindák.

V rámci ekonomického vývoja si Slovensko polepšilo v zamestnanosti a priaznivo sa vyvíjali aj ceny. Efektivita vlády sa prejavila v lepšom hospodárení a lepších verejných financiách. Štát sa však zhoršil v produktivite podnikateľského prostredia, medzinárodnom obchode a investíciách. Oblasť infraštruktúry priniesla lepšie výsledky pri technológiách a weboch.

Najkonkurencieschopnejšou krajinou sa tento rok stal Hongkong, ktorý spolu so Švajčiarskom (2.) predstihli Spojené štáty americké (3.) a o prvenstvo ich pripravili po troch rokoch. V prvej desiatke sa umiestnili aj Singapur (4.), Švédsko (5.), Dánsko (6.), Írsko (7.), Holandsko (8.), Nórsko (9.) a Kanada (10.).

Okrem Slovenska, ktoré stúplo v rebríčku o šesť miest, patrí medzi najväčších tohtoročných skokanov aj Kanada pri poklese o päť priečok. Lotyšsko sa posunulo zo 43. na 37. pozíciu, Slovinsko zo 49. na 43., Holandsko z 15. miesta na 8. a Bulharsko z 55. na 50. Najväčším skokanom je siedme Írsko, ktoré sa zlepšilo o deväť priečok.

"Najväčšími výzvami Slovenska do budúcna je stále vysoká miera daní a odvodového zaťaženia, vysoká úroveň regionálnych disparít, ktorá spôsobuje ekonomické a sociálne rozdiely, sociálne problémy, rastúca nespokojnosť v zdravotníctve a školstve a pretrvávajúca korupcia a klientelizmus. To sú oblasti, na ktorých keď Slovensko zapracuje, tak sa bude môcť pohnúť dopredu nielen v tomto rebríčku, ale aj v absolútnych hodnotách," uviedol analytik nadácie Martin Reguli.

Ak sa tieto správy potvrdia, mohlo by to znamenať ďalší odklad vo výplate nových úverov. Atény potrebujú nové finančné prostriedky najneskôr do júla, kedy majú splatiť časť dlhov voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Európskej centrálnej banke (ECB).

Grécko a jeho medzinárodní veritelia ukončili minulý týždeň po mesiacoch rokovaní kľúčovú revíziu plnenia podmienok programu úverovej pomoci. Veritelia tiež poskytli súhlas s uvoľnením nových úverov v celkovej sume 10,3 miliardy eur, avšak pod podmienkou, že Atény pozmenia niektoré nedávne zákony týkajúce sa dôchodkov, privatizácií a predaja nesplácaných úverov.

Grécky minister financií Euklidis Tsakalotos ale v liste veriteľom minulý týždeň podľa zdrojov napísal, že niektoré dodatočné požiadavky nemožno splniť. Podľa jedného zo zdrojov sa niektoré z požiadaviek týkajú kontroverzných dôchodkových reforiem, kvôli ktorým sa v krajine v uplynulých týždňoch konali protesty.

"Nemôžeme urobiť žiadne podstatné zmeny. Ale budeme pokračovať v prejednávaných technických vylepšeniach. Niektoré z nich sú správne," povedal pre Reuters nemenovaný vládny činiteľ.

Ministerstvo financií sa k veci doteraz nevyjadrilo. Podľa Reuters nie je zatiaľ jasné, či je v ohrození aj samo uvoľnenie nových finančných prostriedkov.

Slovenská továreň Volkswagenu je najväčším závodom z celkom troch automobiliek, ktoré montujú vozidlá na Slovensku. Vlani z montážnych liniek závodu zišlo viac ako 397.000 áut, asi o percento viac ako v predchádzajúcom roku. Viac ako polovicou sa na produkcii podieľali športovo-úžitkové vozidlá Volkswagen Touareg, Audi Q7, do výrobného portfólia závodu tiež patria časti vozidla Porsche Cayenne.

"Budúci rok príde nová generácia Touaregu, ktorý je našou vlajkovou loďou," povedal člen dozornej rady slovenského závodu Volkswagenu Thomas Ulbrich.

Volkswagen pôsobí na Slovensku od roku 1991, kedy podpísal zmluvu o vytvorení spoločného podniku so štátnou firmou Bratislavské automobilové závody, nad ktorým nemecká automobilka neskôr získala úplnú kontrolu. Za 25 rokov spoločnosť investovala na Slovensku 3,4 miliardy eur. Vlani napríklad začala stavať v Bratislave novú montážnu halu, kde spustí výrobu modelu Porsche Cayenne.

Volkswagen má na Slovensku továreň tiež v Martine, Košiciach a v Stupave. V Martine sa zameriava na produkciu komponentov, v Košiciach pripravuje vozidlá na export pre ruský trh a v Stupave vyrába zariadenia pre výrobné linky.

Automobilka zamestnáva na Slovensku asi 10 800 pracovníkov, radí sa tak k najväčším zamestnávateľom u nás.

Okrem Volkswagenu montujú autá na Slovensku aj závody juhokórejskej automobilky Kia Motors a francúzskeho koncernu PSA. Celková domáca produkcia automobilov vlani dosiahla nový rekord takmer 1,04 milióna vozidiel, krajina si tak udržala pozíciu najväčšieho výrobcu áut v prepočte na obyvateľa.

Základnými cieľmi navrhovaných zmien sú posilnenie nezávislosti vedenia NKÚ, zvýšenie transparentnosti obsadenia vedúcich postov v tomto úrade, ako aj sprísnenie kvalifikačných a osobnostných predpokladov pre kandidátov na vedúce funkcie NKÚ.

Návrhy opozície

Obyčajní chcú tiež zaviesť možnosti ukladania sankcií v prípade, že kontrolovaný subjekt neodstráni nedostatky zistené kontrolou do výšky 100-tisíc eur, zriadiť stály výbor pre NKÚ a zjednotiť výstupy kontroly úradu.

"Všetci si pamätáme nevkusné handrkovanie, komu patrí funkcia predsedu NKÚ, či koalícii, či opozícii, a ktorej strane. A videli sme, ako to handrkovanie dopadlo. NKÚ by mal byť strážnym psom a keď sa deje niečo nekalé, v prvom rade by malo byť počuť jeho štekanie," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) s tým, že zmena legislatívy vychádza z návrhov iniciatívy Štrngám za zmenu, ku ktorej sa pred voľbami prihlásilo viacero strán.

Predstavitelia OĽaNO-NOVA tvrdia, že predseda NKÚ nemá byť ani opozičný, ani koaličný, ale nezávislý. Preto je podľa nich potrebné znížiť vplyv politického rozhodovania pri jeho voľbe.

Predstavujú si to tak, že kandidátov by predkladala parlamentu nezávislá Komisia pre voľbu predsedu a podpredsedov NKÚ a nie poslanci, ako je to v súčasnosti. Plénum potom zvolí predsedu a podpredsedov úradu z aspoň dvoch najlepších kandidátov na základe odporúčania uvedenej komisie.

"Navrhujeme, aby bolo konanie otvorené všetkým uchádzačom o funkciu, ktorí spĺňajú kvalifikačné kritériá, a prebehlo transparentne a bez politických tlakov. Domnievame sa, že tieto požiadavky napĺňa dvojstupňové výberové konanie, v ktorom by na prvej úrovni posudzovala kandidátov nezávislá komisia zložená zo siedmich členov," uvádza sa v dôvodovej správe.

Budú žiadať o podporu

Dvoch členov komisie má vymenúvať a odvolávať Výbor pre Najvyšší kontrolný úrad NR SR zo svojich členov, dvoch Slovenská komora audítorov, jedného člena Finančné riaditeľstvo SR, jedného Generálna prokuratúra SR a jedného Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie.

Zasadnutie komisie by mal zvolávať predseda NKÚ. Ak by to však neurobil v stanovených lehotách, komisia by sa zišla a zasadla sama. Zoznam kandidátov s uvedením poradia jednotlivých uchádzačov a odporúčaním na dvoch najúspešnejších uchádzačov by predložila komisia NR SR.

Remišová je pripravená osloviť všetkých predsedov štyroch koaličných poslaneckých klubov a bude žiadať ich podporu pri hlasovaní.

"O to viac, že pod návrhy iniciatívy Štrngám za zmenu sa pred voľbami podpísali aj strany Most-Híd a Sieť," dodala opozičná poslankyňa s priznaním, že veriť v prechodnosť novely je možno naivita.

Nezamestnanosť sa na Slovensku podľa posledných údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z apríla tohto roku nachádza na úrovni 9,64 %. Nová vláda si v Programovom vyhlásení stanovila za cieľ dostať nezamestnanosť pod 10 % a zároveň vytvoriť 100.000 nových pracovných miest. Fico o takomto zámere vôbec nepochybuje.

Už len príchod automobilky Jaguar Land Rover do Nitry spôsobil podľa neho obrovské oživenie pracovného trhu aj daného regiónu. "Máme tu ďalšie investície a je tu aj dobrý rast ekonomiky, čo samotné vytvára pracovné miesta," doplnil Fico.

Práve naopak, Slovensko sa podľa neho nachádza v štádiu, kedy má nedostatok pracovných síl. Postupne sa totiž dostáva k "magickej" hranici nezamestnanosti okolo 7 a 8 %, ktorá bola aj v predkrízových rokoch 2007 a 2008. "Už ťažko pôjdeme pod týchto 7 a 8 %, pretože tu máme kategóriu ľudí, ktorí nechcú pracovať, ľudí, ktorí nechcú chodiť oficiálne do práce, hoci pracujú kvôli tomu, že sa obávajú exekúcie a sú tu ľudia, ktorí zneužívajú sociálny systém," vymenoval Fico.

Okrem toho je podľa neho na Slovensku veľká skupina rómskych spoluobčanov, ktorí nemajú primerané vzdelanie, kvalifikáciu a teda nie sú na pracovnom trhu. Štát preto musí podľa premiéra pokračovať v tom, čo sa začalo počas jeho druhej vlády. Vtedy bol prijatý zákon, podľa ktorého musí človek, ktorý poberá sociálne dávky, odpracovať osem hodín verejných prác týždenne v prospech mesta alebo obce.

"Mestá a obce si to veľmi pochvaľujú a my by sme išli radi ďalej a ešte viac posilnili mechanizmy proti tým, čo zneužívajú sociálny systém," avizoval Fico. Verí, že návrhy, ktoré prídu z dielne ministerstva práce, budú v tomto veľmi efektívne.

Pripomenul, že napríklad dlhodobo nezamestnaní sú ľudia bez akýchkoľvek pracovných návykov, ľudia, ktorí niekoľko rokov nešli do práce. A ak niekto roky nechodí do práce, ťažko ho je prinútiť vstať ráno o piatej, aby bol o pol šiestej vo vlaku alebo v autobuse na ceste do práce. "Preto musia byť ponúkané špeciálne typy prác pre týchto ľudí a práve forma verejných prác a podobných alternatív sa zdá byť ako najvhodnejšia," dodal predseda vlády.

Rozsah daňového dlhu predstavuje európsky rekord. V priemere Gréci z daňovej povinnosti 100 eur zaplatili len 45 eur. Táto suma od začiatku krízy v roku 2010 naďalej klesá, hoci štát zvyšuje mnohé dane.

MMF chce zverejnením týchto údajov podporiť svoj postoj, že Grécko sa bez odpustenia dlhov nebude schopné postaviť na nohy. Začarovaný kruh daňových dlhov pritom nemožno vysvetliť len daňovými únikmi. Grécke daňové úrady sú podľa MMF pri výbere daní neefektívne a mnohí ľudia už skrátka nemajú peniaze, aby svoje podlžnosti vyrovnali.

Takáto operácia teraz čaká predajňu v bratislavskej Petržalke. „Účelom zámeru je vybudovanie novej dvojpodlažnej predajne potravín Lidl v mieste súčasnej predajne Lidl, na križovatke ulíc Mamateyovej a Furdekovej,“ píše spoločnosť v zámere, ktorý predložila úradom na posúdenie.

Lidl

Nová predajňa predpokladá výrazne väčšiu predajnú plochu. Kým terajšia prevádzka mala podľa pôvodných konceptov 1 286 štvorcových metrov, nová ponúkne 1 702 štvorcových metrov. Podľa všetkého by nadzemné podlažie malo slúžiť ako kancelárie.

Kedy by sa práce mali začať, je nateraz otázne, keďže reťazec potrebuje dostať všetky povolenia. Už teraz je však jasné, že od zbúrania po vystavanie novej predajne by malo prejsť asi šesť mesiacov. Celkové náklady na búranie a postavenie novej predajne dosiahnu asi 2,4 milióna eur.

Bratislavská predajňa nie je jediná, ktorá prejde takouto zmenou. Reťazec už skôr úradom predložil zámer, že takýmto spôsobom chce modernizovať aj prevádzku v Púchove. Zmeny sa dotknú aj ďalších bratislavských predajní. Na uliciach Gagarinova a Galvaniho plánujú Nemci pristavať pekárne.

Lidl

Najvýraznejší rast v poslednom štvrťroku 2015 oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka pocítili zamestnanci v Žilinskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Vyplýva to z údajov, ktoré poskytla spoločnosť Trexima.

Z pohľadu absolútnej výšky priemernej hrubej mesačnej mzdy v jednotlivých regiónoch je dlhodobo najlepšia situácia v Bratislavskom kraji, kde priemerná mzdová úroveň vo štvrtom štvrťroku 2015 bola na úrovni 1 316 eur.

„Je to spôsobené najmä prítomnosťou centrál podnikov s celoslovenskou pôsobnosťou a biznis centier,“ hovorí Adriana Sokolíková, analytička spoločnosti Trexima Bratislava.

Opačná situácia je v Prešovskom kraji, kde aj vplyvom vyššieho prebytku pracovnej sily a rozdielnej štruktúry dopytu a ponuky pracovnej sily poberajú zamestnanci v celoslovenskom porovnaní najnižšie priemerné mzdy.

UberPitch umožňuje komukoľvek, kto má zaujímavý podnikateľský nápad, rýchlo a jednoducho si overiť, či má šancu uspieť vo veľkom biznise. Získa totiž šancu prezentovať svoj nápad profesionálnym investorom. Stačí do 30. 5. 2016 do 13:00 hod. vyplniť online prihlášku na stránke Uber Newsroom. V stredu 1. júna 2016 medzi 12:00 a 14:00 hod. si v Bratislave v automobiloch UberPitch vypočuje podnikateľské zámery trio investorov. Po príjazde auta s investorom budú mať vybraní záujemcovia 7 minút na predstavenie svojho projektu a ďalších 7 minút na spätnú väzbu a rady od investorov.

"Každý deň Uber spája milióny ľudí a pomáha im prepraviť sa v rámci svojho mesta. Sú to komunity, v ktorých sami pracujeme, investujeme a žijeme, preto vieme, že Európa je plná neuveriteľného množstva skvelých podnikateľských myšlienok. Inovátori sa nemusia báť verejne prezentovať svoj nápad - je to len o tom, aby sme hovorili o tom, čo robíme s niekým, kto je ochotný počúvať. A k tomu má pomôcť UberPitch, ktorý ako dúfame, pomôže rozohrať nové úspešné podnikateľské príbehy,” uviedol Travis Kalanick, globálny generálny riaditeľ a zakladateľ Uber.

Najlepší slovenský nápad bude potom posudzovaný s ďalšími nápadmi z 34 miest a 20 krajín porotou zloženou zo zástupcov Uber a spoločnosti Atomico, ktorá investuje do inovatívnych technologických spoločností a stojí za ňou Niklas Zennström, spoluzakladateľ Skypu. Autori piatich najlepších nápadov z Európy potom získajú v Berlíne možnosť svoje zámery osobne prediskutovať so zakladateľom firmy Uber Travisom Kalanickom a navštíviť tiež konferenciu NOAH.

Ako sa zapojiť do UberPitch:

• Stiahnite si aplikáciu Uber do svojho mobilu. 
• Vyplňte do 30. 5. 2016 do 13:00 hod. online prihlášku na stránke Uber Newsroom.
• Zástupcovia Uberu a Credo Ventures z prihlášok spoločne vyberú najlepšie nápady. Ak budete vybraní, dostanete od Uberu e-mailom podrobné inštrukcie, rady a kód, ktorý vám v aplikácii sprístupní možnosť UberPitch.
• V stredu, 1. júna 2016 od 12:00 do 14:00 hod. si objednajte vozidlo UberPitch.
• Po príjazde auta budete mať 7 minút na predstavenie svojho projektu investorovi a ďalších 7 minút na spätnú väzbu od investora.
• Jazda je zadarmo a bude ukončená na mieste vyzdvihnutia.

Práce na razení dvojkilometrového tunela v masíve Čebraťa približne pred rokom zastavili. Svah, kde mal vychádzať, je nestabilný a mohlo by dôjsť k zosuvu pôdy. "Je to komplikovaný úsek, pretože počas výstavby sa zmenila geológia tunela. Teraz hľadáme optimálne riešenie nielen technické, ale aj na to, ako budeme zmenu tejto stavby financovať. Riešenie musíme nájsť v čo najkratšom čase, aby som dodržal svoje slovo, že diaľnicu D1 v tom 450-kilometrovom úseku chcem dokončiť do roku 2020," uviedol Brecely.

Najefektívnejším riešením by mohla byť zmena trasovania a predĺženie tunela o 1,5 kilometra. Diaľnica by sa však na druhej strane skrátila o približne 300 metrov. "Momentálne preberáme všetky riešenia, ale najreálnejšie je, že tunel bude vychádzať v katastri Ružomberka," skonštatoval investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimír Drienovský.

"V tejto chvíli predpokladáme predraženie o približne 100 miliónov eur. Budeme hľadať zdroje financovania. Je možné, že to budeme riešiť aj z európskych prostriedkov, pretože táto zmena je výnimočná, nik s ňou nepočítal a nepredpokladalo sa, že niečo takéto môže nastať," doplnil šéf rezortu dopravy.

Vzhľadom na problémy s tunelom sú podľa neho pozastavené aj ostatné práce. "Povrchové práce vyžadujú súčinnosť s výstavbou tunela. Predpokladá sa, že to, čo sa vyťaží z tunela, sa použije na povrchový násyp. V tomto prípade sa z tunela neťaží, takže sa robia práce na mostných konštrukciách a estakádach," dodal.

S výstavbou diaľničného úseku D1 sa začalo v decembri 2013. Podľa pôvodných plánov by mal byť dokončený v júni 2017. Začína sa v križovatke Hubová a údolím rieky Váh sa dostáva k tunelu Čebrať. Trasa ďalej pokračuje okolo obcí Likavka, Martinček a Lisková a končí pri obci Ivachnová, kde sa napája na diaľnicu D1 smerom na Poprad.

Starosta mal podozrenie, že dochádza k manipulácii spisov a k úplatkom na stavebnom úrade. „Konal som a dnes je tu výsledok," skonštatoval Pekár.

Ako tvrdí, nie je možné, aby Ružinovčania za služby museli dávať úplatky, a takisto, aby ich zamestnanci miestneho úradu požadovali a konali mimo zákon.

Bližšie informácie v záujme prebiehajúceho vyšetrovania starosta odmietol poskytnúť.

Prieskum bol zameraný aj na nerovnosti v zastávaní vrcholových postov vo firmách. "Až dve tretiny Slovákov uviedli, že za šéfa majú muža. Rovnako je to aj v Európskej únii a susedných krajinách," skonštatovala Ondrová.

Slovákom sa však podarilo v prieskume získať aj iné prvenstvo. "Len zhruba dve tretiny pracujúcich našincov uviedli, že majú vždy, alebo väčšinou dostatok času na splnenie pracovných úloh. To je najmenší podiel z celej dvadsaťosmičky krajín. Vo všetkých susedných krajinách prevýšil tento podiel aspoň 70 %," uviedla Ondrová. V Maďarsku si dostatok času na splnenie pracovných povinností pochvaľuje 8 z 10 pracujúcich. Ešte spokojnejší sú Bulhari, kde sa s dostatkom času stotožňuje 90 % pracujúcich.

Prieskum však ukázal aj to, že každý štvrtý Slovák chodí minimálne raz do mesiaca na nočnú. "Slováci spolu s Írmi, Malťanmi a Fínmi patria k tým, ktorí najčastejšie pracujú v noci," dodala Ondrová.

"Je to výsledok premysleného a dlhodobého uvažovania o význame obchvatu Bratislavy nielen pre Bratislavu, ale aj pre okolité časti a pre prepojenie so susednými krajinami. Bude to obrovská pomoc, ktorá uľaví diaľničnej sieti v Bratislave," povedal po podpise zmluvy premiér Robert Fico.

Víťazné konzorcium ponúklo najnižšiu cenu zo štyroch účastníkov tendra. Výsledná cena je výrazne nižšia, než boli pôvodné odhady.

Prostredníctvom PPP projektu víťaz súťaže postaví a následne bude prevádzkovať prvú časť nového diaľničného obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnej cesty R7 od Bratislavy na juhovýchod krajiny, kde v uplynulých rokoch vyrástlo mnoho obytných lokalít.

Napríklad automobily v smere od Trnavy by na ceste do Rakúska, Maďarska alebo aj do Českej republiky mohli po dokončení diaľnice D4 prechádzať Bratislavou počas dopravnej špičky rýchlejšie ako doteraz. Konzorcium sľúbilo dokončiť výstavbu spomínaných ciest do štyroch rokov a štyroch mesiacov od začatia prác. Prvá etapa projektu bude podľa Fica hotová v roku 2019, druhá o rok neskôr.

Konzorcium pod vedením Cintry, ktorého súčasťou sú aj firmy Porr a Macquarie Capital Group, dostane od slovenskej vlády ročnú splátku 56,72 milióna eur, ktorá sa bude každoročne upravovať o infláciu. Štát bude investíciu splácať 30 rokov a po skončení zmluvy investor odovzdá zrekonštruovanú infraštruktúru štátu.

V súčasnosti tranzitná doprava prechádza cez Bratislavu po diaľnici, ktorá vedie mestom a kde sa v dopravnej špičke vytvárajú zápchy. Kritici projektu na rozdiel od predstaviteľov vlády tvrdili, že nové cesty príliš neuľavia doprave v Bratislave a že úrady neskúmali alternatívy, napríklad zatraktívnenie verejnej dopravy.

Výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku prostredníctvom PPP projektov presadzovala už prvá vláda terajšieho premiéra Fica, ktorá bola v úrade v rokoch 2006 až 2010. Realizovať sa ale podarilo len jeden z nich, a to výstavbu zhruba 50 kilometrov rýchlostnej cesty v okolí Nitry a Banskej Bystrice. Na ďalšie infraštruktúrne projekty potom Slovensko začalo viac využívať peniaze z európskych fondov.

"Pomaly sa dostávame k magickej hranici, ktorá sa bude ťažko prekonávať. Máme tu rómskych spoluobčanov, ktorí ovplyvňujú mieru nezamestnanosti. Máme skupinu ľudí, ktorí nechcú byť zamestnaní, pretože sa obávajú exekúcií. Je tu aj skupina ľudí, ktorí naďalej zneužívajú sociálny systém. Za týchto špecifických podmienok sa nedá dostať s mierou nezamestnanosti pod sedem či osem percent," uviedol Fico.

Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí mohli nastúpiť do práce, sa v apríli u nás znížil na 261 914 zo zhruba 268 500 v marci. Medziročne v krajine ubudlo takmer 53 200 nezamestnaných.

Zníženie miery nezamestnanosti pod hranicu desiatich percent a vytvorenie stotisíc nových pracovných miest sľúbila vo svojom programovom vyhlásení súčasná Ficova koaličná vláda, ktorá nastúpila do úradu po marcových voľbách. Opozícia spomínaný cieľ označila za málo ambiciózny, nezamestnanosť sa totiž dostala pod desať percent už v marci.

Napriek zlepšovaniu situácie na trhu práce je nezamestnanosť dlhodobo vyššia ako priemer v celej EÚ, kde miera nezamestnanosti v marci dosiahla takmer sedemročné minimum 8,8 percenta.

Situácia na slovenskom trhu práce sa podľa odborníkov v uplynulých rokoch zlepšila vďaka zrýchľovaniu tempa ekonomického rastu, štátnym dotačným programom na podporu zamestnávania vybraných skupín obyvateľstva a tiež po zmene metodiky vykazovania nezamestnanosti.

Najväčšie množstvo rizikových firiem s adresou v daňovom raji sa nachádza v ratingovom pásme BBB (20,1 percenta) a CCC (18,3 percenta). Najvyššie hodnotenie AAA má pritom len 136 podnikov, čo predstavuje 3 % zo všetkých firiem sídliacich v daňových rajoch.

Analýza ukázala, že firmy z daňových rajov sú ekonomicky menej stabilné a všeobecne rizikovejšie. „Ak s nimi podnikáme, podliehame zvýšenému obchodnému riziku. Firmy majú horšiu rentabilitu, horšie riadia svoj peňažný tok, vo väčšej miere sa nebezpečne zadlžujú a platia viac po splatnosti. Do budúcna môžeme u takejto firmy očakávať zvýšenú nestabilitu, pretože majiteľ požaduje vyššiu mieru zisku a nič nie je zadarmo,“ zhodnotil analytik Bisnode Michal Řičař na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

Rizikovosť offshore spoločností zostáva podľa Bisnode ratingu medziročne stabilná, dokonca mierne klesla. Medzi najrizikovejšie daňové raje patria Britské Panenské ostrovy a Spojené štáty americké. To môže podľa spoločnosti znamenať, že firmy využívajúce štruktúru daňových rajov sú zakladané s cieľom daňovej optimalizácie za cenu zvýšeného rizika zadlženia.

Práve cieľom širokej ľavo-pravej vlády sa venovali predstavitelia koalície počas dnešného diskusného fóra Hospodárskych novín HNClub.

„Snažíme sa zlepšiť výber daní tak, aby to bolo fér. Z tohto pohľadu sa tiež škriabeme z hlbokej jamy,“ povedal v diskusii minister financií Peter Kažimír.

Náš biznis trápi podľa politikov najmä nadmerná byrokracia a neprehľadnosť pravidiel.

„Treba si uvedomiť, že štát je tu pre ľudí, a nie na to, aby ich obmedzoval, či šikanoval reguláciami,“ doplnil podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Počas diskusie padol rad aj na tému možného zrušenia gastrolístkov či plánovanej reforme daňových licencií. Práve to sú témy, na ktorých sa samotná koalícia „posekala“.

Sledujeme online: Vládna koalícia na HNClube 11:36 HNClub sa skončil HNClub je na konci. Šéfredaktorka Marcela Šimková poďakovala hosťom aj publiku za účasť na diskusnom fóre Hospodárskych novín. 11:32 Kažimír: Moje ministerstvo obsluhuje celú vládu "Vnímam funkciu ministerstva financií ako miesto, ktoré obsluhuje vládu ako celok. TO nie je o medailách, že si ich niekde pripnete. Ide o to využívať možnosti, ktoré máme," tvrdí Kažimír. 11:25 Procházka: Brexit ovplyvní slovenské predsedníctvo Procházka hovorí, že slovenské predsedníctvo únii bude ovplyvnené aj výsledkom referenda v Británii, bez ohľadu na to, ako dopadne. 11:17 Brexit? Britániu neprovokujeme, hovorí Kažimír Kažimír hovorí o Brexite. "Brexit je problém, ktorý je vyprovokovaný súčasnou vládou Davida Camerona. Náš zásadný postoj je taký, že Britániu neprovokujeme," hovorí minister financií. 11:12 Kažimír hovorí o zákonoch "Môžeme mať akýkoľvek zákon ale ak realizácia konkrétnych sudcov je taká, že nedochádza k dohodám, tak sa nedočkáme zmeny," kritizuje minister financií 11:09 Procházka: Takáto reštrukturalizácia je úplné zverstvo Reštrukturalizácia, tak ako je dnes nastavená, je úplné zverstvo a nemá žiadne opodstatnenie, tvrdí šéf Siete Procházka. 11:00 Súboj proti daňovým rajom je teraz naozajstný, tvrdí Kažimír „Určite cítite, že posledné tri roky stratili klasické daňové raje svojich krstných otcov. Na mysli mám svetové mocnosti,“ reaguje Kažimír na otázku z publika ohľadom kauzy Panama Papers. Dodal, že súboj proti daňovým rajom je teraz naozajstný. 10:53 Paška: Štát tu má byť pre ľudí a nie ich šikanovať "Treba hľadať vzťah medzi občanmi a štátom, aby si uvedomili, že štát je pre nich. Štát tu nie je na to, aby šikanoval ľudí," hovorí Jaroslav Paška. 10:51 Kažimír: Chcem, aby výber daní bol fér „Chcem, aby sme zlepšili výber daní a aby to bolo fér. Z tohto pohľadu sa škriabeme z hlbokej jamy. Niekedy som vnímaný, že hádžem vinu na druhú stranu, ale som si vedomý, že väčšinu HDP tvorí súkromný sektor,“ hovorí Kažimír. 10:47 Správanie opozície je exotické, ale nebezpečné "Médiá to majú radi, lebo správanie opozície je exotické a nie je nudné. Ale z pohľadu krajiny je to veľmi nebezpečné," hovorí Kažimír. 10:46 "Vláda nesmie vytvárať podmienky na byrokratickú šikanu" "Vláda nesmie vytvárať podmienky na byrokratickú šikanu. To je pre mňa kľúčové, predvídateľnosť a zrozumiteľnosť tvorby pravidiel," reaguje Procházka na otázku, čo by urobil ako prvé biznismenov. 10:43 Kažimír hovorí o politike "Myslím si, že aj naša jednofarebná vláda bola výsledkom situácie, ktorá už nebola celkom normálna. Udiala sa nám na základe toho, čo sa udialo v roku 2012. Radičovej vláda padla aj na základe ľudí, ktorí sa teraz predháňajú kto bude vládnuť krajine," hovorí Kažimír 10:41 Náznaky politickej nestability Kažimír tvrdí, že sa nevyjadruje často k politike. „Teraz však budem reagovať na pána Pašku. Mám pocit, že sú tu náznaky celkovej politickej nestability." 10:40 Paška: Desí nás balkanizácia politickej scény Paška zo SNS tvrdí, že jeho stranu desí balkanizácia politickej scény. Dodal, že SNS sa snaží o kultivatizáciu scény. „Ale mám pocit, že sa to zatiaľ nedarí.“ 10:39 Paška: Licencie sme chceli zrušiť "My sme mali program, že zrušíme daňové licencie. Smer súhlasil, že nemôžeme to všetko zrušiť, tak sme to zapracovali do programu. Keď sme sa nevedeli dohodnúť tak, sme povedali že to nezapracujeme do programu," hovorí Jaroslav Paška. 10:36 Procházka reaguje na Kažimíra "Vy to voláte daňová licencia, my sme to volali daň zo straty," odkazuje Procházka Kažimírovi. 10:35 "Bugár s Dankom spojili proti mne" Pán premiér neprišiel s daňovými licenciami. To sa Bugár s Dankom spojili proti mne, hovorí s úsmevom Kažimír. 10:32 Kažimír: Dostali sme sa „prokletě nízko“ Cieľom nie je iba šetriť, ale zmeniť veľkosť „obálok“ – napríklad pri financovaní školstva, či justície, hovorí minister financií. "Ako pozorovateľ som mal doposiaľ pocit, že sa s tým nedá nič urobiť. Dostali sme sa „prokletě nízko“. Preto sa teším na spoluprácu s Luciou Žitňanskou, ktorú v jej úsili podporím." 10:31 Nie sme tu na pár týždňov, tvrdí Kažimír "Schválili sme programové vyhlásenie na štyri roky. Nie sme tu na pár týždňov, ide o snahu reokalizáciu výdavkou," hovorí Kažimír. 10:29 Kažimír: každý chce viac, ako môže dostať Kažimír hovorí, že každý chce viac, ako môže dostať. "Moja úloha sa nijako nemení. Mám pocit, že budú ľahšie situácie, ako boli štyri roky. Mojou úlohou je stanoviť limity, fiškálne ciele, ktoré sú dané aj za priority v EÚ." 10:22 Paška: Zostal nám Čierny Peter "Keď sme dostali výsledky volieb som sa potešil, že máme viac ako 5 percent. Ale keď sme si to vyhodnotili, tak sme zistili, že nám zostane Čierny Peter a budeme musieť prevziať zodpovednosť. Ale povedali sme si, že ak zostavíme vládu, tak musí byť stabilná," hovorí Jaroslav Paška zo SNS. 10:19 Čaká nás obdobie mnohých dobrodružstiev Peter Kažimír hovorí, že koalícia je úľava. "Neviete si predstaviť, aké je ťažké byť v jednofarebnej vláde. Teraz máme veľa problémov, ale vieme, kde nás päta tlačí. Čaká nás obdobie mnohých dobrodružstiev," hovorí minister financií. 10:16 Na gastrolístkoch sa koalícia zatiaľ nezhodla Šéf Siete Radoslav Procházka tvrdí, že v koalícii je plná zhoda na obsahu a na odhodlaní to urobiť podľa časového plánu. "Veci, na ktorých sme sa počas zostavovania programu nedohodli, budeme riešiť ďalej." Šéf Siete hovorí, že na téme gastrolístkov zatiaľ nie je zhoda. 
10:13 HNClub o vládnej koalícii sa začína Šéfredaktorka Hospodárskych novín otvára HNClub. Jeho hosťami sú minister financií Peter Kažimír, predseda strany Sieť Radoslava Procházku a podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Ministerstvo tak musí následne podľa jeho slov vyhodnotiť, či si môže takéto vlaky z finančného hľadiska dovoliť. "Druhá vec je, že sa tieto vlaky osvedčili. Študenti nimi cestujú, dôchodcovia ich využívajú," opísal. Majú teda podľa neho svoj sociálny a spoločenský zmysel. "Teraz je otázka, či nám stojí za to udržať si ich za ten balík peňazí, čo nás stoja. Ja to vidím tak, že skôr áno ako nie," zhodnotil šéf rezortu dopravy.

Súčasne doplnil, že ministerstvo by chcelo vytvoriť dopravnú autoritu, o ktorej sa hovorilo ešte za predchádzajúceho vedenia rezortu. Takáto autorita by zabezpečila zosúladenie autobusových a vlakových spojov. Ministerstvo ešte potrebuje dohodu koaličných partnerov a následne by sa chcelo pustiť do jej postupného vytvorenia. Chce zapojiť do spolupráce vyššie územné celky a vytvoriť tímy, ktoré sa projektom budú zaoberať.

Čo sa týka opätovného zavedenia InterCity (IC) vlakov, na trať z Bratislavy do Košíc by sa podľa Brecelyho vrátili iba v prípade, ak by preukázali svoju životaschopnosť. Ministerstvo si tak chce najprv zistiť záujem ľudí, či by nimi chceli cestovať. Minister si vie predstaviť, že by to boli vlaky vyššieho štandardu, možno rýchlejšie, ktoré by nestáli vo všetkých staniciach. "Nemuseli by jazdiť každý deň, možno by bol ich grafikon nastavený podľa toho, kedy je dopyt," opísal šéf rezortu dopravy. Čiže napríklad v piatok popoludní smerom z Bratislavy do Košíc a v nedeľu zase opačne. Boli by to však vlaky vyššieho štandardu s drahším cestovným.

IC vlaky prestali na Slovensku jazdiť v januári tohto roku. Rozhodol tak Brecelyho predchodca Ján Počiatek (Smer-SD). Dôvodom bola práve stratovosť týchto vlakov.

Podnikatelia na Slovensku majú podľa Danka neustále problém so zaťažovaním rôznymi povinnosťami zo strany štátu. "Som preto veľmi rád, že minister financií ustúpil a súhlasil (v programovom vyhlásení vlády) so znížením dane z príjmov, a to v prvom roku o 1 percento a každý nasledujúci rok o 1 percento, aby sme 'podliezli' okolité štáty," poznamenal predseda SNS.

Sulík: Kľúčový je odvodový bonus

Podľa Sulíka balík 40 opatrení, ktoré predkladá SaS na zlepšenie podnikateľského prostredia, je možné zrealizovať ihneď a nepredstavuje žiadny negatívny dosah na štátny rozpočet. Balík podľa neho má odstrániť často hlúpe opatrenia, ktoré nie sú pre život podnikateľov kľúčové, ale môžu zamestnávateľom zlepšiť podmienky na podnikanie. "Za kľúčový stále považujeme odvodový bonus. To je kľúčová, podstatná reforma," podčiarkol Sulík.

Ak sa zlepší podnikateľské prostredie pre všetkých, nielen pre niektorých, tak sa podľa Sulíkových slov zabezpečí aj riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Selektívna štátna podpora regiónov, napríklad v tzv. hladových dolinách, podľa neho nikam nevedie.

"Podávam ruku každému dobrému návrhu, nech prichádza z ktorejkoľvek politickej strany, že ho v rámci vládnej koalície, pokiaľ sa s ním vieme programovo stotožniť, navrhnem a pokúsim sa presvedčiť koaličných partnerov, aby mu dali politickú podporu. To však znamená, že nezradím v iných veciach, pretože koaličná dohoda obsahuje veľa ústupkov a dohôd na spoločný postup," povedal Danko na margo balíka opatrení strany SaS, ktorý by mal zlepšiť podnikateľské prostredie.

Slovná prestrelka

Danko vyčítal Sulíkovi, že jeho strana 40 propodnikateľských opatrení, ktoré si vyžadujú oveľa hlbšiu analýzu a právny postup, presadzuje bez širšej politickej diskusie. Podľa Danka veľa opatrení zo spomínaného opozičného balíka "nemá hlavu ani pätu" a k mnohým má on osobne množstvo výhrad, napríklad k definovaniu návrhu fikcie tzv. exekučného titulu či k návrhu, ako by bolo možné podľa SaS vyhlásiť konkurz na dlžníka.

Sulík obvinil Danka, že má voči predsedovi vlády SR a predsedovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi submisívny postoj, s ktorým je Danko "na smiech". Danko to odmietol, pretože "SNS je rámci vládnej koalície absolútne slobodná". "Váš problém je ľudské zlo, vy ako človek neviete ľudí spájať, viete len absolútne vyhrocovať konflikt," povedal Danko Sulíkovi.

"Opatrenia, ktoré ste predložili, je 40 hlúpostí, ktoré ste si vycucali z prsta," dodal Danko na Sulíkove obvinenia, že nechce pomôcť podnikateľom vtedy, keď opozičná SaS predložila návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Maduro vydal príslušný dekrét deň pred ohlásenými demonštráciami v Caracase, kde sa majú stretnúť protivníci, ako aj podporovatelia socialistov, čo vyvoláva obavy z násilia.

Venezuela bohatá na ropu v súčasnosti zápasí s ekonomickými ťažkosťami z veľkej časti v dôsledku náhleho poklesu cien tejto suroviny na svetových trhoch. Krajinu v posledných mesiacoch navyše postihla i energetická kríza, keďže dlhotrvajúce sucho spôsobilo nedostatok vody v hydroelektrárni pokrývajúcej väčšinu tamojšej spotreby.

Nespokojnosť Venezuelčanov s pomermi v krajine bola hlavnou príčinou porážky Zjednotenej socialistickej strany Venezuely (PSUV) na čele s Madurom v parlamentných voľbách z decembra 2015, keď opozícia prvýkrát po 17 rokoch získala v parlamente väčšinu. Madurova vláda sa chce teraz vyhnúť tomu, aby parlament s prevahou opozície presadil úsporné opatrenia, ktoré by viedli k obmedzovaniu sociálnych programov.

Drucker takto konal na základe podnetu, ktorý mu bol doručený v apríli tohto roka. TASR to potvrdila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Stanislava Pondelová.

Na "možné tunelovanie záchranných zdravotných služieb" upozornila v apríli členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Cigániková (SaS). Štát podľa nej kupoval sanitky predražene a predával nerozumne, čím zbytočne prišiel o milióny eur.

V bratislavskej záchrannej zdravotnej službe sa to podľa nej dialo pod vedením Borisa Moťovského a v košickej pod Jánom Štesom. Moťovský vo funkcii na vlastnú žiadosť v marci skončil.

Predražené sanitky

Do bratislavskej a košickej záchranky sa chystajú aj členovia parlamentného zdravotníckeho výboru. Pozrú sa na uzatvorené tendre či servisné zmluvy. Konkrétny termín kontroly zatiaľ nie je známy, dohodnúť by sa na ňom mali na nasledujúcom zasadnutí výboru.

Cigánikovej sa nepozdáva viacero tendrov. Napríklad ten z roku 2009, keď ministerstvo zdravotníctva nakúpilo 140 sanitiek. Cena jedného takéhoto vozidla sa na trhu pohybovala od 80-tisíc do 100-tisíc eur.

Rezort za jedno vozidlo zaplatil asi 170-tisíc eur, upozornila Cigániková.

"Štát tak za sanitky záchrannej zdravotnej služby zaplatil 24 miliónov eur a prerobil asi 10 miliónov eur," povedala poslankyňa. Podľa nej mohol štát kúpiť za túto cenu 330 sanitiek.

Cigánikovej sa nepáči ani tender z roku 2015 na opravu a úpravu zástavieb pre sanitky bratislavskej a košickej záchrannej zdravotnej služby. Na ich opravu má ísť okolo 3,5 milióna eur.

Predražené sanitky

Predpokladaná cena zákazky na trhu bola však podľa nej o milión eur nižšia. Sanitky sa opravujú predražene, myslí si poslankyňa. Poukázala na to, že záchranári momentálne používajú 140 sanitiek, plus niektoré si ešte prenajímajú.

Podľa poslankyne má 140 vozidiel najazdených 300-tisíc až 400-tisíc kilometrov a sú staré šesť až sedem rokov.

Na opravy sanitiek sa v posledných dvoch rokoch vynaložilo vyše dvoch miliónov eur, podotkla Cigániková. "Niektorí vodiči sanitiek ich označili za kozmetické a otvorene hovoria o tom, že sú v zúfalom stave," povedala.

Otvorenou otázkou preto podľa nej ostáva, prečo štát v zastúpení ministerstva zdravotníctva predal v roku 2013 niektoré vybavené sanitky ako neupotrebiteľný majetok súkromnej spoločnosti Falck Záchranná, a.s., ktoré mali menej rokov ako tie, ktoré sa používajú dodnes.

Vozidlá sa mali podľa nej predávať v sume asi 15-tisíc eur za kus. "Viaceré z nich mali najazdených len niečo vyše 100.000 kilometrov," dodala.

Z hroziacej škody sa podarilo zachrániť takmer štyri milióny eur. Zadržaných bolo sedem osôb. 

Policajti z NAKA vykonali osem domových prehliadok a štyri prehliadky nebytových priestorov.

Zaistili účtovné doklady a počítačové údaje. Zabezpečovanie dôkazov súviselo s dokumentovaním daňového podvodu v spolupráci s Finančnou správou.

Organizovaná skupina mala vytvoriť účelový reťazec obchodných spoločností s prepojením do zahraničia. Firmy mali predstierať obchodovanie so špeciálnymi farbami, solárnymi panelmi, hračkami, ale aj stavebným materiálom a obrábacími alebo výrobnými strojmi.

Z deklarovaného predaja rôzneho tovaru uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorý bol neoprávnený, a to vo výške viac ako 4,2 milióna eur (4 253 111 eur), z ktorých sa daňovej kobre podarilo zachrániť takmer štyri milióny (3.962.087 eur) a k ich vyplateniu nedošlo.

Vyšetrovateľ NAKA obvinil zo zločinu daňového podvodu spolu až osem osôb, ktoré sú stíhané na slobode. V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov. Obvinenie ďalších osôb nie je vylúčené.