„Viete, že ste nám priniesli požehnanie?“ zatelefonoval nám predseda Stanislav Becík deň po tom, ako sme navštívili jeho družstvo v Dvoroch nad Žitavou a Branove. „Keď ste odišli, začalo pršať a spadlo dvadsať milimetrov. Bol som vtedy v chotári na bicykli, a tak som utekal pred dažďom...“.
Voda z oblakov je asi jediná „komodita,“ na ktorú je odkázaná aj Becíkova farma. Inak je sebestačná a Becík tvrdí, že dokáže uživiť celý región. Deficit vlahy jej však teraz ubral na výnosoch. Tak ako aj iným roľníkom.
Stromy a zvieratá
Záujem Becíka nás prekvapil i potešil. Práve v tom je majster. Prekvapuje, niekedy až šokuje – názormi, odvahou i výsledkami práce. Potvrdil to aj počas našej prehliadky farmy – Gazdovského dvora v Branove. Videli sme, ako je postarané o hospodárske i voľne žijúce zvieratá. Z terénneho auta nám ukázal obrobené pozemky so stovkami, ba možno s tisíckami vysadených stromov pri štátnych i poľných cestách. Polia sú všade predelené pásmi zelene. „Tieto medze robíme kvôli srnkám a iným zvieratám, aby mali tieň a mali si kde oddýchnuť,“ vysvetlil. Aj náhodný návštevník postrehne, že tento kraj má gazdu, ktorý sa so starostami obcí a s ľuďmi, čo tu žijú, vie oň postarať.
Máme na to...
Pre Becíka je práca na farme viac než len výroba a predaj obilia, mäsa či iných potravín. Je to jeho poslanie, životná potreba, priam droga, ktorou je tento rázny, pre niekoho aj trochu svojský muž, zasiahnutý. Či s jeho názormi súhlasíme, alebo nie, stretnutie s ním dokáže obohatiť. Ak má príležitosť, vie o práci na pôde či v maštali dlho a bez prerušenia rozprávať.
Tvrdí, že Slovensko má na to, aby malo dostatok vlastných potravín. Aby jeho chotáre boli obrobené, upravené a na vidieku sa mohla rozvíjať agroturistika. Ako na farme, ktorej šéfuje. „Veď Slovensko má najosídlenejší vidiek v celej Európe. Takže v mnohých produktoch by sme mohli byť sebestační,“ zdôrazňuje.
Má plán, ako to dosiahnuť. Porozprával o ňom aj premiérovi Robertovi Ficovi. Detaily však prezradiť ešte nechce. Ale ak by mu ho vláda odobrila, za tri roky by vraj situáciu v sebestačnosti rázne zlepšil. „Dám na to aj úpis. Stavím svoj majetok. Ak by som sľub nedodržal, nech celý prepadne štátu,“ dáva punc istoty, že svoje predstavy by realizoval. Chce to však podľa neho aj zmenu prístupu k podnikaniu. Becíkovi sa nepáčia „farmári, ktorí žijú vo vilových štvrtiach“. Zasejú, zožnú, úrodu predajú a nič iné neurobia.
Agroturistika v praxi
Pri obci Branovo sme sa zastavili na okraji poľa, pri pomníku, na ktorom je nápis „Na pamiatku zlikvidovaných roľníkov 1949 – 1959“. Aj takto tu prejavujú úctu k ľuďom, ktorí podnikali na pôde. V samotnom Branove majú zrenovovaný kostol a historickú studňu. Je to aj zásluha družstva, ktoré miestnym pomáha, ako aj výsledok osobného vzťahu Becíka k ľuďom a regiónu, kde žije.
Aj objekty a výbehy pre zvieratá sú na Gazdovskom dvore v Branove zrekonštruované. Napriek tomu sa tu stále niečo muruje, maľuje, vylepšuje.
Becík nám ukázal malý bitúnok, udiarničku, miesto na grilovanie, stajne, miestnosť s konskými postrojmi a iné objekty. Všade je poriadok, čisto. „To sme neupravovali kvôli tomu, že prídete“. V novej menšej dreveničke môžu ženy z obce predávať návštevníkom farmy svoje domáce produkty – pečivo či koláče. Za jej prenájom nemusia družstvu nič platiť.
V areáli sú aj murované domčeky s apartmánmi pre hostí, návštevníkov Gazdovského dvora. „Príďte, jedna noc stojí 10 eur,“ ponúka nám Becík a už nám aj plánuje, kto by kde mohol spať. Ponuku však nevyužívame. Vybavenie izieb je na slušnej úrovni. Nechýba televízor, chladnička, v ktorej sa nájde aj fľaška koňaku či syr z miestnej produkcie. Stačí však prejsť pár metrov a ste pri stajni či výbehu pre sliepky, ovce a iné zvieratá. Rodičia s deťmi môžu ísť na ihrisko s rôznymi atrakciami. Dá sa tu stráviť netradičná, pokojná dovolenka či víkend a zažiť pravú vidiecku atmosféru.
Nešiel s prúdom
Becík je úspešný šéf družstva. Inak by mu nešéfoval už tri desaťročia. Ale ako minister za Mečiarovo HZDS sa v prvej Ficovej vláde dlho neudržal. Iba 14 mesiacov. Nešiel, ako sa hovorí, s prúdom. Je odborník, nekľučkuje, je priamy. A takí to v politike nemali a doteraz nemajú ľahké. „Polemiky o mne viedli regionálni politickí ,rotmajstri‘. Hlavná politická správa generálneho štábu mojej strany rozhodla...“. Takto svojsky hovoril o HZDS v lete 2009, ktoré už zaniklo. A rozpráva tak aj dnes. Vtedy už tušil, že v kresle ministra nevydrží, že sa mu začína triasť. Vysvetlenie je jediné. Politikom HZDS z regiónov nedal v rezorte teplé miestečká, a tak musel z kola von. Hoci všetci, vrátane predsedu strany Mečiara a premiéra Fica tvrdili, že je dobrým ministrom.
Fico sa s ním stretáva aj dnes. Hovoria spolu, ako toto odvetvie oživiť, dať mu impulz. Výsledok však v praxi zatiaľ nevidieť. Slovensko naďalej stráca schopnosť samostatne sa uživiť. Plány predchádzajúcej Ficovej vlády, ktorá chcela sebestačnosť v potravinách vytiahnuť na 80 percent, sa nenaplnili. Výsledkom je, že zámery a realita sa od seba naďalej vzďaľovali. Dnes dosahujeme len zhruba polovicu. A naďalej klesáme.
Opraty rezortu mu vzali
Ako minister sa Becík v minulosti zviditeľnil aj ako propagátor mliečnych automatov, ktorých boli na verejných miestach v Bratislave a inde desiatky. Ľudia si v nich mohli „načapovať“ do fliaš čerstvé plnotučné mlieko. Odchodom ministra postupne zanikol aj tento projekt.
Becík zaujal tiež ako kočiš, keď sa akoby podľa vzoru putujúcich amerických osadníkov vydal s dvoma žrebcami ťahajúcimi voz prikrytý plachtou na potulky južným Slovenskom. „V jednej ruke mám konské opraty, v druhej mobil alebo kúsok chleba, slaniny či jablko,“ povedal nám v lete 2009, keď sme ho zastihli na okraji cesty odpočívať. Takto trávil vládne prázdniny. Vtedy mal ešte v rukách aj opraty ministerstva, no o jeho osude už stranícki šéfovia rozhodli...
Jeho cesta však mala aj biznis plán. Minister – neminister, ako gazda sa nezaprel ani vtedy. Svojmu obchodnému partnerovi totiž sľúbil, že s povozom príde k nemu na Moravu, aby tam jeho koníky zanechali svoje potomstvo... Slovo dodržal.
Osveta s traktorom
Teraz chce Becík podniknúť ďalšiu výpravu, ibaže nie so živými koňmi. Voz potiahne traktor z roku 1949. Momentálne je však pokazený. Tečie z neho olej, takže musí zohnať na motor nové tesnenie. „Keby som bol minister, policajti by mi robili aj sprievod. Ale už nie som, tak musím mať traktor v poriadku“. Chce ísť z dediny do dediny a propagovať myšlienku potravinovej sebestačnosti obcí a regiónov. „Chcem hovoriť so starostami, s ľuďmi v obciach“. Kiež by to inšpirovalo aj tých, ktorí práve teraz držia opraty rezortu a majú ďalšiu šancu zlepšiť postavenie slovenských gazdov a potravinárov.
------------------------------------------------------
Čo hovoria iní
Sebestačnosť Slovenska v produkcii hydiny je 54 percent a niekoľko rokov sa nezvyšuje. V rokoch 2013 a 2014 rezort predstavil Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Jej cieľom bol rast domácej produkcie hydiny na 80 percent sebestačnosti do roku 2020.
Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska
V súčasnosti majú poľnohospodári prenajatých približne 170 závlahových systémov (z približne 480). Zavlažovať by sa malo na asi 60 000 hektároch, no v skutočnosti je to na oveľa menšej ploche. Štát skončil s investíciami do závlah v roku 2005.
Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
Podiel domácich potravín na pultoch obchodov sa aj v tomto roku znížil a dosiahol 37,2 percenta. V porovnaní s minulým rokom je to pokles o 1,3 percentuálneho bodu.
Zdroj: prieskum agentúry GfK
Tržby za predaj vlastných poľnohospodárskych výrobkov dosiahli vlani na Slovensku 1,593 miliardy eur. Medziročne vzrástli o štyri percentá. Výnosy sektora boli vlani 2,232 miliardy eur a v roku 2015 dosiahli 2,231 miliardy eur. Poľnohospodári mali vlani náklady 2,181 miliardy eur a v roku 2015 2,194 miliardy eur.
Zdroj: ministerstvo pôdohospodárstva