Mnohí urbárnici sú odtrhnutí od života, nevedia ani to, čo sa deje u nich „hore“. Pritom pozemkové spoločenstvá by mali mať kvalitné a životaschopné manažmenty, tvrdí advokát Matej Marhavý.


Aká je situácia vo vlastníctve pozemkových spoločenstiev?
Mnohí dedičia o vlastníctve predkov dodnes nevedia. Notári ho opomínali zahŕňať do dedičskej podstaty. A ak aj dedičské konanie bolo, išlo o podiely na pozemkoch v kolektivizovaných plochách mimo obce. Tie sa v dedičských rozhodnutiach neraz veľmi nesprávne identifikovali. Na našom území sa tak postupne začala vytvárať veľká skupina nedoložených právnych vzťahov k pozemkom, ktoré spravuje štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu.

Ako by tieto historicky vzniknuté spoločenstvá mohli konkurovať moderným obchodným spoločnostiam?
Mali by byť sebestačné a životaschopné. Také, ktoré dokážu na trhu konkurovať napríklad aj obchodným spoločnostiam. Chce to kvalitný manažment schopný prijímať rýchle a efektívne rozhodnutia.

Nie sú teda dôležití urbárnici ako členovia, ale ľudia, ktorí pozemkové spoločenstvá ovládajú?
Dôležití sú štatutári spoločenstva. No na druhej strane sú to práve urbárnici, ktorí ich volia aj odvolávajú. Takže dôležití sú jedni aj druhí. Spoločenstvá by mali ovládať ľudia, ktorí žijú v danom regióne, poznajú jeho potreby, ktorým na ňom záleží nielen z hospodárskeho, ale aj z environmentálneho hľadiska. Toto je veľmi ťažké dosiahnuť tam, kde členovia za dlhý čas socialistickej kolektivizácie stratili k spoločnému pozemku akýkoľvek vzťah.

Mnohí žijú v úplne inej časti republiky alebo v zahraničí. Ich samotné podiely sú natoľko malé, že nijako nemôžu ovplyvniť hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou. Čo teda s tým?
Keďže nie sú v kontakte s miestnymi obyvateľmi, nevedia ani, čo sa u nich „hore“ deje. Chcem zdôrazniť, že voliť orgány sú oprávnení iba zistení vlastníci, ktorí sú už zapísaní do katastra. Slovenský pozemkový fond, ktorý zo zákona spravuje podiely nezistených vlastní...