1.
Nahnevaný podielnik

Som prekvapený, že pozemkové spoločenstvo napriek tomu, že má výnosy z ťažby, nám neodovzdáva podiely na zisku. Ako mám postupovať?

Treba si pozrieť stanovy spoločenstva a overiť si, akým spôsobom nastavili urbárnici pôvodné rozdeľovanie zisku. Ak je situácia nastavená tak, že to stanovy neupravujú, v praxi platí, že podiel na zisku sa rovná podielu na hlasovacích právach daného podielnika. Pozor, prednosť pred zákonom patrí aj rozhodnutiam zhromaždenia alebo zmluve o spoločenstve. Vo vašom prípade by som si však na prvom mieste preveril, či som v zozname urbárnikov. Neprihlásení do zoznamu nedostávajú žiadne výnosy z hospodárenia, pretože spoločenstvo ich formou nájmu platí štátnej organizácii. Môžete byť aj v takom spoločenstve, ktoré hospodári na spoločných lesných pozemkoch. To by znamenalo, že s vašimi podielmi hospodária štátne Lesy. O výnosy by ste sa potom mali zaujímať v samotných Lesoch. V neposlednom rade si možno nárok na podiely vymáhať aj súdne.

2.
Cenotvorba pri predaji

Rád by som vedel, akými formami prebieha obchodovanie s drevom. Do akej miery sa pri tom môže pohybovať s cenou?

Dražba priamo na mieste alebo aukcia prostredníctvom internetu sú najčastejšie spôsoby, akými sa predáva drevo z urbárov. Súkromným vlastníkom ide o to dosiahnuť zo svojich lesov čo najvyšší výnos. Dražby a aukcie pri predajoch dreva predsa len umožnili tieto procesy sprehľadniť a pomôcť prvovýrobcom dreva. Tí ho totiž ešte v nedávnych rokoch predávali obchodníkom priveľmi lacno a obchodníci ho „posúvali“ ďalej už s vysokou maržou pre seba. Bolo dôležité dospieť k tomu, aby tí, čo obhospodarujú lesy, dostali v rámci verejnej súťaže najlepšiu možnú cenu. Veď ak predáte kubík dreva vďaka aukcii za cenu o dvadsať eur vyššiu, pre lesných hospodárov bude mať takýto predaj celkom iný prínos.

3.
Poľovníci verzus urbár
 
Máme urbár a na našich lesných a aj trvalých trávnych porastoch sú dva poľovné revíry. S jedným nemáme uzatvorenú nájomnú zmluvu, lebo nás jeho predstavitelia ani nezavolali na valné zhromaždenie, keď vznikol. Len nám o rok neskôr oznámili vznik revíru, ktorý má asi 300 hektárov. Čo máme robiť, keďže zástupcovia poľovného revíru sa správajú ako „mŕtvy chrobák“?
 
Užívateľ revíru musí uzatvoriť zmluvu s každým vlastníkom a správcom, keďže ide o urbárne spoločenstvo, ktoré má právnu subjektivitu. Spoločenstvu tak patrí aj nájomné za výkon práva poľovníctva. Odporúčame vám vyzvať listom užívateľa poľovného revíru na uzatvorenie nájomnej zmluvy a uhradenie nájomného. Ak to neurobí, pošlite mu upomienk...