28.09.2017, 09:30

Mladí nevedia hospodáriť s peniazmi. Mali by sa to učiť doma aj v škole

Mladí ľudia si chcú za výplatu kúpiť značkové oblečenie, najnovší telefón a auto, chodiť na párty a dovolenky. Je to prirodzené, ale zároveň nebezpečné.

Mladí nevedia hospodáriť s peniazmi. Mali by sa to učiť doma aj v škole

Žiaľ iba málokto z mladých ľudí, ktorí nastupujú do zamestnania „myslí na zadné dvierka“,  z výplaty si chcú okamžite dopriať všetko, po čom kedy túžili. „Počas dlhoročnej praxe by som ľudí, ktorí si už v mladosti dali plán sporiť na bývanie, dôchodok a vytvoriť si rezervu,  zrátal na prstoch jednej ruky.  Ale ak si mladý človek na začiatku nevytvorí dobré finančné návyky, neskôr ho to citeľne dobehne,“ hovorí František Ševčovič, okresný vedúci pre OVB Allfinanz Slovensko.

Mnoho ľudí si hovorí, že príjem 600 eur je príliš nízky a nedá sa z neho nič odložiť. A tak si mladí ľudia kupujú predražené značkové oblečenie, drahú elektroniku a míňajú eurá na zábavu. Z 36-tisíc eur, ktoré zarobia za päť rokov, ide polovica na nutné výdavky (strava, základné oblečenie, cestovné), avšak druhá polovica - 18 000 eur - zmizne na zábavu (9 000 eur/150 eur mesačne) a „investície“ do oblečenia a elektroniky. „Výsledok je viac ako zlý. 25-ročný človek má skrine plné oblečenia, ktoré je už pár rokov „out“ a v zásuvke tri staré alebo rozbité iphony. Až vtedy si uvedomí cenu peňazí. Veci, za ktoré zaplatil tisíce eur, majú dnes takmer nulovú hodnotu.“ varuje František Ševčovič.

Najprv odložiť, až potom míňať
Mnoho ľudí si hovorí: odložím to, čo mi na konci mesiaca zostane. Tento chybný prístup je typický. Ľudia si myslia, že peniaze odložené hneď po výplate im budú v povestný týždeň pred výplatou chýbať. „To, či vám na konci mesiaca niečo chýbalo alebo zvýšilo, nezávisí od výšky platu. Je to len otázka disciplíny. Bez disciplíny si ani človek s mnohotisícovým príjmom neodloží nič. Sporiaci návyk získate len tak, že časť peňazí odložíte okamžite, akonáhle vám cinknú na účte.“

Koľko by som si mal odkladať? Všetko je veľmi individuálne .Vo všeobecnosti však platí, že začínajúci človek by mal byť schopný odložiť si tretinu až polovicu z príjmu. Je to hodnota, z ktorej sa dá za päť rokov vybudovať slušný kapitál, potrebný na splnenie bežných plánov. Na druhej strane si takto mladý človek zvykne na to, že časť výplaty pravidelne odchádza a bude naučený zvládnuť budúcu hypotéku alebo rodinné záväzky.

Tri druhy finančnej rezervy potrebuje každý
Krátkodobá rezerva aspoň vo výške trojnásobku celkových mesačných výdavkov. Rezerva slúži na nepredvídateľné udalosti, stratu zamestnania a nutné mimoriadne výdavky. Ideálne je vytvoriť ju na sporiacom účte s dostupnosťou do jedného týždňa. Rezervu by ste si mali nasporiť do jedného roka.
Strednodobá rezerva určená na ciele v horizonte päť až 10 rokov, pri mladých ľuďoch spravidla kapitál na bývanie. Stopercentné financovanie bývania hypotékou je dnes rarita, o pár rokov zmizne úplne. Ak chcete bývať, potrebujete minimálne 20 až 30 percent vlastných úspor.

Aj keď na to veľa mladých nemyslí, veľmi dôležitá je aj dlhodobá rezerva. Slúži na dôchodok, ale aj ako rezerva vo vyššom veku. Ak začne dôchodok riešiť mladý človek hneď od prvého príjmu, väčšinou ho to nestojí viac ako 20 eur mesačne. Ak dôchodok rieši až v tridsiatke, mesačne musí odkladať už 50 eur. Mladí ľudia by zároveň mali vstúpiť do 2.piliera už len preto, lebo sa im do neho bude sporiť „zadarmo“ z ich odvodov. Kľúčové je však nastaviť si rozloženie fondov s odborníkom.

Vyhnite sa úverovým produktom
V momente, keď mladému človeku začne pravidelne chodiť na účet plat, banky ho atakujú úverovými ponukami s argumentom „je jednoduchšie splácať ako šetriť“. „Mladý človek by sa mal držať pravidla „Nekupujem si nič, na čo si nedokážem nasporiť“. Spotrebné úvery aj povolené prečerpanie sú predražené. Poznám ľudí, ktorí počas splácania za ne zaplatili niekoľko tisíc eur. Ak splácate takýto úver, nezostávajú vám financie na tvorbu rezervy, čo je zásadná chyba.“ pripomína František Ševčovič.

Neexistuje jedno riešenie pre všetkých, ale jeden princíp
Príjem aj výdavky sú rôzne v závislosti od lokality, vzdelania aj povahy človeka. Preto nemožno jedno riešenie aplikovať na všetkých. „Kľúčové je však začať a držať sa nastavených princípov. Preto by mal každý mladý človek navštíviť odborníka na financie a prekonzultovať s ním svoje možnosti. Získa prehľad a odporúčania, a nakoniec sa sám rozhodne. A toto rozhodnutie určí, v akej kondícií budú jeho financie o päť až desať rokov.“

Modelový príklad: Mladý človek má čistý príjem 600 eur

Na výdavky minie 400 eur, tretinu príjmu to je 200 eur si odkladá. Ako by si mal tvoriť rezervu? Potrebuje krátkodobú rezervu vo výške 3-násobku výdavkov (1 200 eur). Potrebuje ju vytvoriť do roka, takže 100 € mesačne ide do krátkodobej rezervy.
Strednodobá rezerva na budúce bývanie (menší byt v krajskom meste za 40 000 eur do 8 rokov.) Bude potrebovať 20 percent vlastných zdrojov (8 000 eur), potrebuje si do stavebného sporenia odložiť 80 eur mesačne.
A zvyšných 20 eur mesačne pôjde na dlhodobé investície na dôchodok.

Zvyšovanie finančnej gramotnosti už na školách
Zvýšenie finančnej gramotnosti školákov na Slovensku je nevyhnutné, no potrebná je nielen väčšia aktivita škôl, ale aj štátu. Konštatuje Darina Huttová, generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.

„S finančným vzdelávaním treba začať oveľa skôr, než na základných školách. Príkladom tu môžu byť Spojené štáty, kde sa s výučbou hravou formou začína už v predškolskom veku. Študenti po skončení strednej školy by mali byť schopní poznať následky svojich finančných záväzkov, fungovanie finančného trhu a vedeli finančne plánovať svoj život,“ konštatuje Huttová. Zvyšovanie finančnej gramotnosti súvisí s ochranou finančných spotrebiteľov a je absolútne nevyhnutné pre sociálne zabezpečenie ľudí v starobe.

„Deti majú problémy s poznaním reálnej hodnoty peňazí, hoci im už rodičia dávajú vreckové či majú bankomatovú kartu,“ upozorňuje. Starší študenti a mladí ľudia sa síce orientujú vo všeobecných teoretických ekonomických pojmoch, no pri vyskúšaní si praktických príkladov, s ktorými sa bežne môžu stretnúť v študentskom a pracovnom živote, sa už dostávajú do problémov. Nevedia porovnávať výhodnosť úveru, prípadne koľko ho človek reálne preplatí.

Rodičia by mali byť vzorom, ale nie sú
Ak chceme zvýšiť finančnú gramotnosť detí, vzorom by im mali byť už rodičia. „No práve tu často vidíme ich nezodpovedné správanie. Namiesto finančného plánovania, ktoré pomáha predísť kritickým finančným situáciám v rodine, sa nezodpovedne zadlžujú často u nedôveryhodných finančných subjektov a pomoc finančných odborníkov, členov AFISP, hľadajú neskoro, až keď sú v dlhovej špirále,“ konštatuje Darina Huttová.

Dokonca sú prípady, kedy slabá vôľa, disciplína, prípadne strach a neochota poradiť sa s odborníkom vedú k tomu, že sa z tejto dlhovej špirály nevedia dostať. Úroveň finančnej gramotnosti pritom v prvom rade súvisí s úrovňou vzdelania. „Práve nižšia stredná vrstva je na Slovensku naďalej veľmi „preúverovaná“ a veľké množstvo občanov balansuje na hranici schopnosti splácať úvery. Pre občanov nie je nezvyčajné čerpanie úverov na úhradu predchádzajúcich úverov. Stále chýba schopnosť tvoriť si vlastné finančné plány,“ upozorňuje.

Väčšina domácností nemá finančnú rezervu
Každý tretí Slovák dá na splátky bankových či nebankových úverov takmer tretinu z mesačného príjmu domácnosti, pričom takmer tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorá by mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti. Minimálne každý živiteľ rodiny by pritom mal mať zaistenú takzvanú finančnú trojnožku: poistenie zabezpečujúce náhradu príjmu v prípade neočakávaného, napríklad úrazu či vážnej choroby, ďalej vhodné sporenie pre financovanie či vylepšovanie bývania a napokon dôchodkové sporenie. „Z našich poznatkov vyplýva, že tvorba životných rezerv na zabezpečenie budúceho dôchodku je na Slovensku typická až pre ľudí stredného veku, čo je neskoro,“ upozorňuje generálna tajomníčka Darina Huttová.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.