Jedným z najznámejších boháčov, ktorý hýbe svetom, je americký miliardár a finančník maďarského pôvodu George Soros. Do povedomia sveta sa zapísal najmä svojimi menovými špekuláciami.
Škola z ulice
Narodil sa v auguste 1930 v Budapešti spisovateľovi v esperante Tivadarovi Sorosovi. Ako špekulant s menou začínal už ako chlapec počas 2. svetovej vojny, keď obchodoval s menou na maďarskom čiernom trhu. Mal 14 rokov, keď Nemci na konci vojny obsadili Maďarsko, no na rozdiel od iných Židov Soros unikol krutému osudu v koncentráku. Bol totiž vnukom jedného z úradníkov, ktorí dohliadali na konfiškáciu židovského majetku, pričom svojmu svokrovi pomáhal aj Sorosov otec Tivadar. George Soros unikol aj dôsledkom komunizmu. V roku 1946 bol v zahraničí na svetovom stretnutí mládeže študujúcej esperanto a do Maďarska obsadeného Červenou armádou sa už nevrátil. V Británii vyštudoval ekonomiku na London School of Economics a v 50. rokoch odišiel do USA. Tu založil investičný fond Soros Fund Management, ktorý slúži ako základný investičný poradca pre viaceré fondy zlúčené v Quantum Group of Funds. Ako prvý založil spolu s Jimom Rogersom v roku 1969 Quantum Fund. Ten len za 10 rokov zabezpečil 4 000-percentnú návratnosť vložených prostriedkov a vytvoril najväčšiu časť Sorosovho majetku.
Muž, ktorý rozkýval Londýn
Okrem finančných operácií je aktívny aj v politickej oblasti. Najmä cez podporu opozičných skupín v rôznych krajinách sveta vrátane USA. Jeho aktivity, finančné či politické, sa však nestretávajú vždy s uznaním. Briti si zvlášť pamätajú rok 1992 a tzv. čiernu stredu 16. septembra. Vtedy Soros nečakane predal libry v hodnote presahujúcej 10 miliárd libier šterlingov, čo otriaslo dovtedy pevnou pozíciou centrálnej banky. Tá krátko nato rozhodla o devalvácii meny a odhaduje sa, že na tomto finančnom manévri Soros zarobil približne 1,1 miliardy dolárov. Podobný krok urobil aj v roku 1997 v Malajzii a vtedy ho premiér Mahathir bin Mohamad priamo obvinil z krachu malajzijskej meny, ringitu. Nie všade sa mu však darilo. Počas ruskej krízy v roku 1998 jeho Quantum Fund údajne stratil 2 mld. dolárov a v roku 1999 zlé stávky na prepad akcií internetových spoločností a hodnoty eura ho stáli vyše 700 mil. dolárov. Niektoré z jeho zlých stávok potom museli zachraňovať americké banky na príkaz Federálneho rezervného systému. Ten sa obával možných otrasov na svetových trhoch, ak by sorosove fondy spravujúce miliardy dolárov padli.
Pomoc a moc
Jeho Quantum Fund je registrovaný v daňovom raji na Holandských Antilách a podľa OECD práve tu je jedno z najväčších svetových centier prania špinavých peňazí. Soros nielenže nemusí platiť dane, ale kryje aj identitu a skutočnú povahu svojich investorov, ako aj to, čo sa s ich peniazmi deje. Kritike sa nevyhol ani v krajinách bývalého socialistického tábora a Spoločenstva nezávislých štátov. Poukazujú na to, že cez svoje fondy pomáha financovať opozičné politické strany s cieľom presadiť zmenu režimu. Najnovšie "lietali vajíčka" na Sorosa v Gruzínsku za podporu tzv. revolúcie ruží, ktorá dostala k moci Michaila Saakašviliho. A určite si nezvýšil už aj tak slabé sympatie v Rusku, keď v týchto dňoch obvinil prezidenta Vladimira Putina, že údajne žiadal Leonida Kučmu, aby počas protestov dal strieľať do ľudí. Na druhej strane, jeho fondy poskytli niektorým štátom (Maďarsko, Bielorusko, bývalá Juhoslávia) v roku 1996 väčšiu finančnú pomoc než vláda USA.
Pred francúzskym súdom
Nesympatizujú s ním však ani mnohí Američania - lebo otvorene kritizuje tvrdý kapitalizmus, z ktorého sám profituje. Ani Židia, tí zasa za prirovnávanie politiky židovského štátu k nacistickému Nemecku. V USA sa stal jedným z najväčších donorov Demokratickej strany, keď v úsilí odstaviť Busha od moci investoval na prezidentskú kampaň demokratov 18,5 milióna dolárov. Na druhej strane paradoxne pomohol aj Bushovi, ktorého nikdy nezabudne skritizovať, a to v roku 1986. Vtedy Sorosova firma Harken Energy kúpila Bushov problematický ropný podnik Spectrum 7, čím ho dostala z problémov. Jeho aktivity vyvolávajú kritiku prakticky z každej strany, napriek tomu v nich úspešne pokračuje. No nie všade sa mu podarilo uniknúť stíhaniu. Keď ho v roku 1988 požiadali, aby sa zúčastnil na prevzatí jednej z francúzskych bánk, odmietol, kúpil však jej akcie. V roku 2002 ho za to francúzsky súd obvinil s tým, že aj pri kúpe akcií išlo o zneužitie interných informácií. Soros protestoval, napriek tomu dostal pokutu dva milióny dolárov, čo bola približne hodnota, ktorú kúpou akcií zarobil. Ani pokuta však neznamená, že by výraznejšie schudobnel. Jeho dnešný majetok sa odhaduje na 7,2 miliardy dolárov.
Kariéra vplyvných
Na svete žije približne 600 miliardárov. Niektorí z nich nikdy neprekročia svoj tieň. To je ambícia mať luxusné jachty, vily a drahé autá. Iní však zanechajú nezmazateľné odtlačky na všetkom, čo je súčasťou života každého človeka. Od spôsobu, akým volíme, až po to, ako žijeme. V seriáli Miliardári, ktorí zmenili svet, predstavíme niekoľko z tých, ktorí sa najväčšou mierou podieľali na zmenách vo svete.
(Zdroje: Reuters, Associated Press, Pravda.ru, Vikipedia, BBC, Guardian)