Nesúhlas s kontrolou dane podľa pomôcok
Daňový úrad robil kontrolu účtovníctva mojej firmy za roky 2002 až 2004. Spochybnil časť mojej evidencie tržieb za hotelovú kuchyňu, lebo mi nesedeli receptúry a normovanie potravín v konečnej kalkulácii tržieb a priznaných príjmov k zdaneniu. Neuznal mi moje účtovníctvo, navrhol mi dorub dane dohodou -- avšak ja som nesúhlasil. Následne mi dorubil daň podľa pomôcok -- s čím som znovu nesúhlasil. Môže tak daňový úrad robiť? Ako môžem postupovať?
-- Podľa vašej otázky daňový úrad postupoval v súlade so zákonom o správe daní (bližšie pozri zákon číslo 511/1992 Zb. - § 15, § 29, odsek 5 a 6). Ak ste nepodali odvolanie a ste v zákonnej 15-dňovej lehote -- môžete tak urobiť. Ak ste odvolanie podali a neuspeli ste, odvolací orgán potvrdil rozhodnutie daňového úradu, je možné podať žalobu na súd.
V prípade dôkaznej núdze môže daňová kontrola využiť aj dorubenie dane podľa pomôcok -- pričom sa riadi najmä ustanoveniami § 2 a § 29, ods.5 a 6 už citovaného zákona o správe daní. Môžete však podať odvolanie alebo žalobu na súd, kde súdne trovy znáša tá strana, ktorej nebude priznaný úspech v súdnom procese. Ak daňová kontrola vykoná dorubenie dane podľa pomôcok -- celá technológia jej postupu i proces musí byť jasný a zdôvodnený. Napríklad porovná výšku tržieb alebo receptúr podobných hotelov v regióne, preverí váš nákup materiálu na prípravu a predaj jedla. V praxi zatiaľ platí, že súdy nie vždy akceptujú a súhlasia s dorubením dane podľa pomôcok -- preto v danom smere sú aj ich rozhodnutia o forme daňových judikátov rôzne.

Kontrola bez účasti daňového subjektu
Som právnik a podnikateľ. Zaujíma ma, či vo svete existuje charta ochrany daňovníka, z ktorej by som mohol čerpať pri obhajobe vlastnej i mojich klientov pred daňovým úradom pri kontrole daní? Je to pravda, že niektoré krajiny v EÚ robia daňovú kontrolu tak, že daňovníka k tomu vôbec fyzicky nepotrebujú a stačia mi jeho elektronické záznamy?
-- Daňové úrady na Slovensku disponujú pomerne širokými právomocami, pričom nie všetky ich právomoci sú štandardom vo všetkých vyspelých demokraciách v rámci Európy i sveta. Využitím týchto právomocí môže vzniknúť konflikt medzi snahou štátu minimalizovať daňové úniky a právom na súkromie, dôvernosť informácií a právo prístupu k informáciám. V štandardných ekonomikách je technika i kvalita výkonu daňovej kontroly diametrálne odlišná predovšetkým nadväzne na dve skutočnosti: jednak je tam rozsiahly prístup k informáciám (dostupnosť širokých databáz automatizovaných prísunov informácií na báze výpočtovej techniky a vysokého stupňa digitalizácie) a jednak je realitou, že v týchto krajinách sa takmer 90 percent finančných tokov a transferov uskutočňuje bezhotovostne (cez účty bánk) a len zvyšok vo forme hotovostných platieb (t.j. cash) -- zatiaľ čo na Slovensku je to presne naopak. Preto sú daňové orgány vo vyspelých ekonomikách v mnohých prípadoch schopné stanoviť daňovú povinnosť subjektu samy -- aj bez spolupráce daňovníka a bez priameho styku s ním, často len na báze informácií od tretích osôb (čo je zatiaľ na Slovensku postup nepredstaviteľný). Daňový kontrolór môže urobiť daňovú kontrolu oveľa ľahšie, rýchlejšie, efektívnejšie, len na základe informácií o bezhotovostných operáciách z účtov daňovníka a z informácií tretích strán (banky, poisťovne a podobne).
Slovensko musí aplikovať do svojej legislatívy právny poriadok EÚ, čo sa týka aj harmonizácie a rešpektovania nielen ľudských práv, ale aj daňového práva. Daňová aproximácia i harmonizácia medzi Slovenskom a úniou sa dokončujú a dolaďujú -- pričom niekde platia úľavy na prechodné obdobia. Vzhľadom na to, že na Slovensku je ešte miera bezhotovostného styku nižšia ako v niektorých najvyspelejších krajinách únie a kvalita kompatibilných informačných systémov (napríklad chýba jednotný štátny informačný systém s prepojením databáz všetkých registrov) nedostatočná -- nedá sa ešte robiť taká daňová kontrola, ktorá by sa zaobišla aj bez kontaktu priamo s daňovým subjektom.