Autonómia škôl v oblastiach týkajúcich sa procesu vyučovania a vzdelávania je v európskych krajinách rozličná. V silne decentralizovaných školských systémoch ako napríklad v Maďarsku, Holandsku či Anglicku majú školy vo všetkých oblastiach plnú autonómiu. Treba však povedať, že aj v krajinách, kde je autonómia škôl veľmi ohraničená (napríklad v Grécku, na Cypre, v Luxembursku), disponujú pedagógovia v niektorých oblastiach určitými rozhodovacími možnosťami. V niektorých oblastiach sa však stupeň autonómie škôl zhoduje takmer vo všetkých krajinách Európskej únie. Napríklad v kritériách pre vytváranie jednotlivých tried, rozvrhu a metódach vyučovania majú školy úplnú samostatnosť takmer vo všetkých krajinách. To sa týka aj sponzorovania súkromných škôl. Naopak, v organizácii školského roka či určovaní kritérií na prijímanie žiakov je autonómia škôl vo väčšine európskych krajín obmedzená. Napríklad v oblasti nadpočetných hodín pedagógov sme jednou z mála krajín, kde školy autonómiu majú. Vo väčšine ostatných, vrátane Českej republiky, je samostatnosť v tejto oblasti minimálna.
Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, zrejme najmenej autonómie majú luxemburské, cyperské, španielske a napodiv aj nemecké a bulharské školy.